Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-16-2017.pdf
PDF · 98.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/16/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXX/XXX, U.Ľ. V., zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu 33 Eur titulom súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2017, doručeným súdu dňa 03.02.2017, domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a náhrady trov konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.500 Eur, so splatnosťou 42 mesačných splátok, s výškou splátky 80,37 Eur, s celkovou čiastkou na úhradu 3.375,54 Eur a následne i úver vo výške 678,76 Eur, so splatnosťou 24 mesačných splátok, s výškou splátky 80,37 Eur, s celkovou čiastkou na úhradu 1.928,88 Eur. Žalobkyni bolo doposiaľ zrážané zo mzdy 45 x 80,37 Eur, teda 3.616,65 Eur. Okrem toho žalobkyňa zaplatila dňa 09.08.2012 splátku vo výške 80,37 Eur. Žalobkyňa má za to, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere, ktorá má byť podkladom pre zrážky zo mzdy je bezúročná a bez poplatkov, z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí, a to údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnom termíne splatnosti. Navyše zmluva obsahuje úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % ročne a úroková sadzba ďalšieho úveru je 76,21 % ročne, čo je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je zamestnankyňou zamestnávateľa L. N. V. T., a.s. Žalovaný predložil zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zrážania zrážok. Zamestnávateľ
žalobkyne vystavil dňa 08.12.2016 potvrdenie o rozsahu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Podľa názoru žalobkyne a aj v zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Taktiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku tak, ako je to v tomto prípade. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatným ustanovením zmluvy o úvere. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozsudok C-106/77 Simmenthal. Podľa názoru žalobkyne je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania, keďže žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne realizuje zrážky zo mzdy z uvedeného spotrebiteľského úveru, napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy a napriek skutočnosti, že žalobkyňa už istinu úveru celú splatila. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, nemá žalovaný právny nárok na vymáhanie, resp. inkasovanie ďalších finančných prostriedkov. Pokračovaním vo vykonávaní zrážok by vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne a žalobkyni by mohla vzniknúť ďalšia ujma. Žalobkyňa nie je v priaznivej finančnej situácii, pričom jej mzda sama o sebe nepostačuje na uspokojenie základných ľudských potrieb jej a jej rodiny. Realizácii zrážok zo mzdy nie je možné zabrániť inak, než nariadením neodkladného opatrenia a následne rozhodnutím súdu vo veci samej. Vo veci samej sa bude žalobkyňa domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.01.2017, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2012, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 02.04.2013, prehľadom zrážok zo mzdy vypracovaným dňa 08.12.2016, pričom zistil tento skutkový stav:
3. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 19.07.2012 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom s tým, že žalobkyňa o úver požiadala dňa 16.07.2012. Zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka (prípadne spoludlžníkov), údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Dlžníčka bola v zmluve označená ako občan - fyzická osoba, žiadny z jej osobných údajov nenasvedčuje, že by mala o úver žiadať v rámci výkonu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmysle zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníčke čiastku 1.500 Eur. Zmluva ďalej obsahuje tieto údaje o úvere: výška splátky 80,37 Eur, počet splátok 42, splatnosť 19. deň v mesiaci, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.375,54 Eur, RPMN 69,87 %, priemerná RPMN 46,52 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Následne mal veriteľ poskytnúť dlžníčke čiastku revolvingu 750,84 Eur, pričom celková čiastka revolvingu je vo výške 1.928,88 Eur, s predpokladanou RPMN 60,49 %, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 % a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne.
4. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 19.07.2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, ktorá má charakter vopred pripraveného formulára, bola dohoda uzavretá k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníčke, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníčke, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. V čl. I. dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne žalobkyni na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500 Eur. Z čl. II. dohody ďalej vyplýva, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníčky povinný vykonávať v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. mesačné zrážky zo mzdy dlžníčky, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníčky a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti vo výške 80,37 Eur mesačne. Podľa čl. III. tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníčky budú vykonávané zamestnávateľom dlžníčky do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou, sú splatené. Podľa čl. V. bola dohoda uzatvorená na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou. Dlžníčka nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.
5. Z prehľadu zrážok zo mzdy vyhotoveného zamestnávateľom žalobkyne dňa 08.12.2016 vyplýva, že žalobkyňa vykonala na zmluvu č. XXXXXXXXXX úhrady v celkovej výške 3.616,65 Eur.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí a zvyčajne, pre krátkosť času, ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že strane hrozí ujma na jej právach, v jej záujme bude vždy ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán.
15. Žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú jej v súčasnosti vykonávané zrážky zo mzdy, ako aj určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pohľadávka žalovaného zabezpečená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobkyne je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre obsahové nedostatky zmluvy a rozpor jej ustanovení s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom poskytnutá istina úveru už bola uspokojená, teda vykonávaním zrážok zo mzdy, ktoré žalobkyňa nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi sama zastaviť, dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného. Podľa žalobkyne je dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá so žalovaným, neplatným právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom, a preto je potrebné okamžite zamedziť pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Tento svoj právny názor žalobkyňa v návrhu náležite zdôvodnila. Týmto žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne. Žalobkyňa osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej. Úspešnosť tejto žaloby však nie je vylúčená, nakoľko je preukázateľné, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárom vopred pripraveným zo strany veriteľa, ktorý bol podpísaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Zrážky zo mzdy žalobkyne majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný. Žalovaný oslovil zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku žalobkyne. Je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Taktiež v štádiu rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že je vylúčené tvrdenie žalobkyne, že veriteľ má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie istiny úveru z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade, že by zamestnávateľ žalobkyne pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy a následne by súd konštatoval neexistenciu pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, resp. neplatnosť dohody o vykonávaní zrážok zo mzdy, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Takáto ujma žalobkyni bezprostredne hrozí, ak by súd nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku takejto ujmy. V priebehu konania bolo osvedčené, že v prospech žalovaného boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 3.616,65 Eur (ku dňu 08.12.2016). Žalobkyňa tak osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jej majetku. Podľa tvrdenia žalobkyne už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo z jej strany k plneniu vo väčšom rozsahu, než žalovanému vznikol nárok z úverovej zmluvy, čím by v prípade ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy dochádzalo k ďalšiemu bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. Až do rozhodnutia súdu o tom, či je dohoda o zrážkach zo mzdy platným právnym úkonom, resp. či sú zmluvné podmienky v úverovej zmluve predstavujúcej podklad pre vykonávanie zrážok zo mzdy súladné so zákonom z hľadiska ochrany spotrebiteľa a či zmluva obsahuje
všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, je na mieste zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne.
17. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s § 336 ods. 1 prvá veta CSP uložil žalobkyni povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom vo výroku v súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Súd žalobkyni ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
23. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
24. Predmetom tohto konania bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa pre účely poplatkové v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch považuje za samostatnú vec. Vyplýva to z § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu a položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, kde je ustanovená osobitná sadzba poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod písm. c) vo výške 33 Eur. Tento záver je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 609/2015 zo dňa 19.11.2015.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd podľa výsledku konania zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle položky 1 písm. c) sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.