Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Y. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., F. Č.. X, zastúpenej F.. N. F.Ý., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., F. Č.. X, proti žalovaným: 1/ Správcovskému bytovému družstvu Košice IV., Levočská č. 3, Košice, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Advokátskej kancelárie v Košiciach, Fejova ul. č. 4, 2/ Q. X.E., A.. XX.XX.XXXX, W. O., F. Č.. X, zastúpenému advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova č. 20, v spore o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu F. J.. Č.. X Q. O., konaného v dňoch X.X.XXXX- X.X.XXXX, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C/136/2012-131 zo dňa 13.10.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

P r i z n á v a žalovanému v 2. rade proti žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“)rozsudkom z 13.10.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Č.. X Q. O., konaného v dňoch X.X.XXXX- X.X.XXXX. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 407,99 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Tibora Sásfaia a žalovanému v 2. rade vo výške 175,- eur na účet právneho zástupcu JUDr. Gerharda Zvoláneka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobu o určenie neplatnosti písomného hlasovania odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. XX A. X. A. XX. F.. Q. Č.. X, predmetného bytového domu, pričom v dňoch X.X.XXXX- X.X.XXXX sa uskutočnilo z podnetu žalovaného v 1. rade (pôvodne len jediného žalovaného) písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, predmetom ktorého bolo 9 otázok. Na základe overenia výsledkov hlasovania overovateľmi bolo zistené, že hlasovanie o otázke č. 2 bolo neplatné, a o ostatných otázkach platné. V súlade s § 14 ods. 6 zákona žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník sa obrátila preto na súd, aby tento rozhodol, že uvedené hlasovanie je neplatné. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť a namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Namietal, že ako správca vykonáva správu bytov a hlasovanie nie je úkonom správcu, keďže. oprávnenie hlasovať majú iba vlastníci bytov. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním, doručeným súdu dňa 24.9.2014 žiadal, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka a to Q. X., A.. XX.XX.XXXX, W. O., F. J.. Č.. X. Okresný súd uznesením zo dňa

1.10.2014 pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný v 2. rade Q. X.. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu voči nemu zamietnuť tvrdiac, že žaloba bola voči nemu podaná oneskorene. Ďalej poukázal na to, že od 14.8.2012 nie je vlastníkom predmetného bytu žalobkyňa, ale P.. P. I. N. F..

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 8b ods. 1, § 14 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. skutkovo uzavrel, že v čase rozhodovania súdu ohľadne vyslovenia neplatnosti rozhodnutia o písomnom hlasovaní žalobkyňa už nebola vlastníčkou bytu a nebytových priestorov a to odo dňa XX.X.XXXX, keďže vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. posch. vo vchode č. X, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku je P. I., W. F., Q. E. XX, titul nadobudnutia rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy V-6136/2012 zo dňa 14.8.2012, pričom v čase podania žalobného návrhu bola žalobkyňa vlastníčkou bytu a rovnako bola vlastníčkou aj v čase, kedy sa v bytovom dome uskutočnilo hlasovanie. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne hmotnoprávne legitimovaným účastníkom, voči ktorému mala žalobkyňa právo uplatňovať si vyslovenie neplatnosti hlasovania, keďže správca ako taký sa hlasovania nezúčastňuje, takéto oprávnenie, resp. povinnosť zo zákona vyplýva iba vlastníkovi bytu a nebytového priestoru. Hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je výkonom správy domu. Správca nielenže nevyvolal hlasovanie, ale tohto hlasovania sa ani nezúčastnil. Preto žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol z dôvodu, že nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania. V zmysle § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má právo prehlasovaný vlastník domáhať sa vyslovenia neplatnosti hlasovania na súde len vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a spoluvlastníkov bytového domu, nie voči správcovi. Pokiaľ sa týka žalobného návrhu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, žaloba voči žalovanému v 2. rade bola podaná po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty (§ 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), teda bola podaná voči žalovanému v 2. rade oneskorene. Ďalším právnym dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku už žalobkyňa vlastníčkou bytu nie je a teda nie je aktívne legitimovanou účastníčkou konania. Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade považovala za hrubé porušenie dispozičného oprávnenia žalobkyne disponovať so žalobou a za zmarenie práva daného § 93 ods. 1 O.s.p. (správne 92 ods. 1 O.s.p.) nezákonnou aplikáciou preklúzie hmotného práva na procesné oprávnenie účastníka konania. Klauzula preklúzie podľa žalobkyne včas podanou žalobou zanikla a ostatné procesné oprávnenia žalobkyne ako účastníčky konania zostali nedotknuté. Pokiaľ súd poukázal na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, takým formalistickým odkazom na uvedené ustanovenie by došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu, keďže v súlade s ust. § 5 ods. 1 O.s.p. mal súd povinnosť upozorniť účastníka konania a prekážka mohla byť v stanovenej lehote odstránená pristúpením nového vlastníka k žalobe. Navyše hlasovanie sa uskutočnilo ďaleko pred dobou, kedy sa nová vlastníčka stala vlastníčkou bytu. Rovnako namietala žalobkyňa nesprávne posúdenie vecnej legitimácii na strane žalovaného v 1. rade, keďže správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov). Podľa žalobkyne hlasovanie a písomné hlasovanie je je súčasť správy domu a možno ho subsumovať pod ust. § 6 ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov. Správca je teda oprávnený konať pred súdom za vlastníkov bytov. K názoru o nutnosti žalovať ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/232/2012, ktoré jednoznačne popiera tento názor. Teda žaloba smerujúca proti ostatným vlastníkom by bola rozporná s Ústavou SR, pretože by ich žalovala za prejavenie názoru. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania žalobkyňa namietala, že nemôže znášať náhradu trov konania za tie úkony, zmarenie účelu ktorých zavinil súd nedodržaním príslušných procesných ustanovení O.s.p..

5. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

6. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s právnym názorom súdu, že žaloba voči žalovanému v 2. rade bola podaná po

márnom uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá je stanovená v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, pričom sa jedná o lehotu prekluzívnu, prepadlú, a teda po nedodržaní 15 dňovej lehoty toto právo zaniká.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.3.2017 o 12.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 23.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 a § 375 ods. 1 CSP.

9. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti ako aj dôvod odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

13. Z obsahu odvolania žalobkyne možno vyvodiť, že namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. teda, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa stratila aktívna vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ako aj s právnym záverom, že žalovaný v 2. rade nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom v spore a že žaloba smerujúca proti žalovanému v 2. rade bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. K správnym záverom okresného súdu vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné:

17. Pretože na strane žalobkyne došlo počas konania k zmene vlastníctva a žalobkyňa nepodala návrh na zmenu účastníctva v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p., súd správne podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 154 ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní.

18. Pokiaľ ide o určenie pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v súdnom konaní podľa ust. § § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, odvolací súd k dôvodom odvolania žalobkyne uvádza nasledovné:

19. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, či písomného hlasovania sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t.j. vyplývajú z nich práva a povinností. Z

tohto dôvodu správne súd musel žalobu podanú podľa ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov smerujúcu proti žalovanému v 1. rade Správcovskému bytovému družstvu Košice IV zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Tvorcami prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov.

20. K správnym záverom okresného súdu odvolací súd dodáva, že aj keby bola žaloba proti žalovanému v 2. rade - jednému z vlastníkov bytu v dome podaná v prekluzívnej lehote stanovenej podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd by bol musel takúto žalobu zamietnuť, lebo žaloba podľa ust. § 14 ods. 4 cit. zákona musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Žaloba smerujúca iba voči niektorým z vlastníkov a vyhovenie takejto žaloby by znamenalo, že rozsudok súdu by bol nevykonateľný, pretože by nezaväzoval všetky subjekty. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho konania (strana žalobcu) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (strana žalovaného) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považuje za právne irelevantnú odvolaciu námietku týkajúcu sa priznaných trov právneho zastúpenia žalovaných, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v spore plne úspešní. Preto ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému v 1. rade náhrada trov odvolacieho konania nevznikla, preto úspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade vznikli trovy odvolacieho konania podaním vyjadrenia k odvolaniu, preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému v 2. rade proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaného nároku trov odvolacieho konania žalovanému v 2. rade proti žalobkyni rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .