Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-512-2015.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/512/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: S. J., F.. XX.E. XXXX, T. U. XX, XXX XX W. P., o zaplatenie 323,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.októbra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 323,04 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zriadil a viedol bežný účet. Zároveň bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu vo výške 500 eur. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca žalobcu listom z 5.apríla 2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ust. či. 4.14. bod 4.14.1, písm. d) VOP, čím sa pohľadávka z titulu poskytnutého úveru žalovanej vo forme povoleného prečerpania vo výške 323,04 eur stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanej doručená dňa 18.apríla 2013, účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.júna 2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej Výpoveď doručená. Nakoľko žalovaná tento svoj dlh v sume 323,04 eur do dnešného dňa nezaplatila, od 1.júla 2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 323,04 eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.septembra 2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanej z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená postupníkovi. 2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk 14.februára 2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila v lehote 10 dní. Žalovaná sa nevyjadrila. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvu o bežnom účte zo 6.októbra 2009 (č.l. 5 - 7), žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu z 9.marca 2010, potvrdením o poskytnutí flexidebetu (č.l. 10), Výpoveďou Zmluvy o bežnom účte z 15.apríla 2013 aj s doručenkou (č.l. 12 - 13), všeobecným obchodnými podmienkami
VÚB, a.s., pre depozitné produkty (č.l. 14 - 29), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo 6.októbra 2014 (č.l. 30) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 4. Strany sporu uzavreli dňa 6.októbra 2009 zmluvu o bežnom účte. Žalovaná požiadala banku o povolenie prečerpania účtu dňa 9.marca 2010, ktorej banka vyhovela do výšky úverového limitu 500 eur. Z uvedených dokumentov nie je zrejmé s akými podmienkami malo byť povolené prečerpanie zostatku na účte čerpané, totiž z potvrdenia o poskytnutí flexidebetu (č.l. 10), vyplýva len toľko, že žalovaná má mať každý mesiac minimálny kredit vo výške 250 eur. Nie je zrejmá ani výška úrokovej sadzby, debetná úroková sadzba, úrok z omeškania, doba trvania zmluvy, minimálne splátky, RPMN a pod. 5. Z oznámenia o výpovede zmluvy o bežnom účte z 15.apríla 2014 je zrejmé, že i napriek výzve doposiaľ nebol uhradený zostatok, vrátane splatného príslušenstva. Z tohto dokumentu nevyplýva ani výška istiny, ani prípadné príslušenstvo, dokonca ani omeškanie konkrétnej splátky. 6. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 6.októbra 2014 je zrejmé, žedošlo k postúpeniu pohľadávky k 29.septembru 2014, a to vo výške 409,96 eur s príslušenstvom k 12.augustu 2014. Pričom dlžný záväzok k tomuto dátumu evidovaný u žalobcu vo výške 421,83 eur. 7. Na výzvu súdu žalobca nereagoval, ani nepredložil bankový výpis z účtu, z ktorého by boli zrejmé žalobou tvrdené skutočnosti, alebo individuálne dohodnuté podmienky pre prečerpanie prostriedkov na účte. 8. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 9. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 10. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). 11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 12. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/ > o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (od 01.01.2010 do 10.06.2010, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101.html>. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. 14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101.html>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
18. Podľa § 132 ods.1 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 19. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veciach podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu. 21. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu - banka a žalovaná ako majiteľ účtu dňa 6.októbra 2009 uzavreli podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte, a následne dňa 9.marca 2010 bolo povolené prečerpanie na bežnom účte. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský a predmetná zmluva o bežnom účte a zmluva o povolení prečerpania účtu je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, rovnako ako právny vzťah zo zmluvy o bežnom účte, a postavenie žalovanej v uzavretej zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaná požadovala poskytnúť úver formou povoleného prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaná má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a teda uvedené nebolo v konaní sporným. 22. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 23. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP. 24. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. 25. Po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi C.s.p. súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o bežnom účte a zrejme bolo zo strany banky aj povolené prečerpanie na účte. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej pohľadávku, z titulu nesplateného prečerpania peňažných prostriedkov žalovanou na jej účte. 26. Zmluvou o úvere sa v záväzkovom práve rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná za toto
plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. 27. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 323,04 eur s príslušenstvom, nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že sa jedná o záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy, ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná. Žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, koľko peňažných prostriedkov žalovanej v skutočnosti poskytol, teda aký dlh má žalovaná, v akej výške žalovaná celkovo plnila, z čoho pozostáva žalovaná suma, akým spôsobom bol vypočítaný úrok a úrok z omeškania, teda z akej sumy, za aké obdobie, akou sadzbou. Ak je strana sporu zastúpená advokátom, súd ho nemusí poučovať o jeho procesných právach a predpokladá sa, že je dostatočne znalý skutočností, čo má obsahovať žaloba, ako aj akým spôsobom tvrdené skutočnosti aj preukazovať. Z tak všeobecnej žaloby, bez konkrétneho zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku aké je zloženie žalovanej istiny, bez uvedenia, čo podľa hmotného práva žalovaná čerpala a plnila pred podaním žaloby, bez uvedenia, aká úroková sadzba sa pri výpočte úroku použila, z akej sumy - istiny a za aké obdobie bol úrok počítaný, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (za aké obdobie, z akej čiastky a aká sadzba úroku sa použila) a celkovo v súvislostiach s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, najmä napr. výpisom z účtu, nedalo sa vôbec zistiť a preskúmať, či je alebo nie je žalobcom požadované plnenie v súlade s hmotným právom. 28. Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o bežnom účte, a oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania. Súd však nemal nepreukázané a ani žalobca túto skutočnosť neuviedol, netvrdil, kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaná skutočne v rámci povoleného prečerpania na účte prečerpala a tiež kedy a koľko žalovaná splatila. Žalobca nepredložil súdu výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo možné zistiť, koľko žalovaná čerpala peňažných prostriedkov, koľko splatila, nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť sadzbu, ktorou bol počítaný úrok ako aj úrok z omeškania. Pre chýbajúce tvrdenie žalobcu, či žalovaná niečo zaplatila, resp. koľko zo záväzkového vzťahu dlží, súd pri preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení žalobcu žalovaná, keď žalobca neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena a výsledkom bolo, že súd žalobu zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).