Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/842/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zást.: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX/XX, XXX XX N. pri B., občan SR, o zaplatenie sumy 412,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/149/2014-43 zo dňa 15. decembra 2014, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 11. 04. 2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 412,83 eura, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 83,27 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 412,83 eura odo dňa 10. 04. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 16. 07. 2008 Úverovú zmluvu č. 3807106475 s neoddeliteľnou súčasťou Úverových zmluvných podmienok (ÚZP), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eura (30.000,- Sk), ktorý žalovaný riadne nesplácal, a preto on uvedený úver zosplatnil - žalovaného listom zo dňa 28. 12. 2011 vyzval k splateniu celého zostatku úveru; dlh pozostával z istiny vo výške 88,97 eura, úroku vo výške 30,43 eura, zosplatnenej istiny vo výške 279, 49 eura a poistného vo výške 13,94 eura.

2. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - prvej inštancie podanú žalobu (návrh) zamietol a o trovách účastníkov konania - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému (odporcovi) náhradu trov konania - sporu nepriznáva.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie (a uvedený skutkový stav), citované ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, citovaný článok 3 b1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Z. z. - § 451 ods. 2, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1) a citované ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, odôvodnil nasledovne:

4. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ.

5. Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

6. Z tohto dôvodu dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s žalovaným dňa 16. 07. 2008 a z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, preto bolo dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách prvého stupňa.

9. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre svoju platnosť musí mať i písomnú formu, ktorej absenciu sankcionuje jej neplatnosťou (§ 4 ods. 1 cit. zákona), sú taxatívne vymenované v ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

11. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať i výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona) a pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bez úročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Znamená to potom, že údaj o výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený a nie ako sa mylne domnieva žalobca, že postačuje pre splnenie tejto požiadavky, pokiaľ z iných údajov v zmluve uvedených je tento možné vyvodiť alebo vypočítať .

12. V zmluve, ktorú účastníci konania uzavreli nie je uvedená výška úrokov, ani iných poplatkov, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, text zmluvy rieši len výšku úveru, celkovú sumu úveru a počet splátok, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý rieši termíny splátok , ako aj údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru a v danom prípade, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eura a z konta platieb odporcu </>ku dňu podania návrhu bolo zistené, že z predmetnej sumy bolo uhradených 1.582,48 eura, pričom si žalobca uplatňoval zvyšok neuhradenej časti a to sumu vo výške 412,83 eura, a vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný ku dňu pojednávania nemal žiadny nedoplatok na pôžičke a aj z dôvodu, že predmetný poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal z procesného hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil.

15. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) eventuálne jeho zmeny tak, aby podanej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a to že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Čo sa týka jeho vyjadrení o tom, aký má voči žalovanému evidovaný dlh, má za to, že tieto skutočnosti je možné považovať za ustálený skutkový stav. Nestotožňuje sa so závermi o tom, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a že z tohto dôvodu bola jeho celá žaloba zamietnutá, pokladá rozhodnutie za nesprávne právne posúdenie veci. Uzatvorenie zmluvy na vopred pripravenom tlačive - formulárový typ zmluvy je úplne bežnou obchodnou zvyklosťou a má za to, že žiaden zákon použitie formulárového typu zmlúv nevylučuje, ak rešpektuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá v kompetencii upravovať návrhy zmlúv, prípadne len čiastočne, stále je však na jeho vôli, či zmluvu uzavrie alebo nie, žalovaný však do právneho vzťahu s ním vstúpil. Odmieta tvrdenie o „formálnej nedostupnosti úverovej zmluvy“ spôsobenej drobným písmom, text úverových zmluvných podmienok je pri bežnom zraku čitateľný (?

- takéto vyjadrenie odôvodnenie rozsudku postráda). Nesúhlasí s tvrdením, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/zákona č. 258/2001 Z. z. a má za to, že zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité, z celkového obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje a nemožno obsah zmluvy vykladať príliš formálne. Strohá formalizácia náležitostí odporuje najmä zásade rovnosti účastníkov. Bolo zrejmé, v akej lehote má byť úver splatný, keď žiadny právny predpis neurčuje, že konečná splatnosť úveru má byť špecifikovaná konkrétnym dátumom a nie počtom mesiacov, počas ktorých hradí dlžník jednotlivé splátky. Je neprijateľné, aby vedľajší účastník (?) tvrdil, že žalovaný nebol oboznámený s úverovými podmienkami, ide len o čisto subjektívny názor vedľajšieho účastníka, a už vôbec nemožno prijať záver, že úverové zmluvné podmienky nie sú aktívnou súčasťou zmluvy (takéto zdôvodnenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje). Tvrdenie súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tomto prípade súd pochybil pri zohľadnení právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere - článok 10 ods. 2 písm. h/. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou normou predstavuje potom aj „arbitrárnosť“ (svojvoľnosť) súdneho rozhodnutia. V súlade s uvedenou smernicou do predmetnej zmluvy uviedol pod bodmi 37, 38 a 43 výšku mesačnej splátky, počet splátok a termín splatnosti splátok, takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí považuje za súladný so znením uvedenej smernice, s princípom (rátio legis) celej právnej úpravy zákona a smernice, s pojmovou nejednotnosťou zákona č. 129/2010 Z. z. a s absolútnou podstatou zmluvného vzťahu. Zastáva preto názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva. Poukazuje aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR Milana Lalíka vo veci I. ÚS 547/2012. Pokiaľ je súd prvej inštancie zástancom formalizmu, a presného výkladu práva, tak absolútne zle vyvodil zo zisteného skutkového stavu sankciu v § 11 ods. 1 písm. a/ predmetného zákona (zrejme č. 129/2010 Z. z., účinného od 02. 04. 2010), tak ako je uvedená ku dňu 15. 11. 2011. Lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možno dospieť k záveru, že musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“: zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm....Písomná forma právneho úkonu nikdy spochybnená nebola. Zastáva tiež názor, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z.), čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom pre porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

16. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

17. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostávajú zachované. Po 1. júli 2016 sa teda procesne postupuje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec, bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdiť ako (vo výroku) vecne správny a zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania - nárok naň nepriznať z dôvodu, že si svoje procesné právo neuplatnil.

19. V danej veci nebolo medzi účastníkmi konania - stranami sporu sporným to, že v prípade uzatvorenej úverovej zmluvy sa jedná o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá činnosť je v predmete podnikania žalobcu, podstatou pre rozhodnutie však bolo posúdenie toho, či požadovaná úverová zmluva má - spĺňa náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v § 4 ods. 2), či sa majú uplatniť (aj) ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), či mohla byť zmluva uzatvorená ako tzv. formulárová zmluva na predtlači formulára vyhotovenom žalobcom, keď z posúdenia uvedených skutočností sa potom odvíja tá skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok, okrem nároku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov aj na zaplatenie úrokov a poplatkov.

20. Odvolací súd vychádzajúc z odvolacích dôvodov žalobcu (odvolanie je adresované KS v Trenčíne), ktoré niektoré smerujú proti neexistujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia a ktoré používajú právnu argumentáciu zákonom č. 129/2010 Z. z. neplatným v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a zo záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (podstatné sú zvýraznené) dospel k záveru, že

- žalobcom uvádzaná Smernica nie je pre súd priamo záväzná (je záväzná pre členské štáty),

- bolo možné uzatvoriť tzv. formulárovú zmluvu, v ktorej žalovaný súhlasil aj s ÚZP, ako jej súčasťou, avšak dohodu o voľbe práva (Obchodného zákonníka) táto zmluva neobsahuje, rovnako ako neobsahuje ani vyznačenie dojednania poistenia, a dojednanie poplatkov,

- sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú výhradne v režime zákona č. 258/2001 Z. z. a OZ, na ktorú sa ustanovenia Obchodného zákonníka nevzťahujú - od 1.4.2015 (zákona č. 102/2014 Z. z.) toto nesporne vyplýva aj z ust. § 52 ods. 2 vety tretej OZ,

- zmluva obsahuje celkovú výšku úveru, mesačnú splátku, počet splátok, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa, lehotu splatnosti úveru 48 mesiacov po poskytnutí úveru, pravidelnosť mesačných splátok, počiatok splátok a deň splatnosti splátok (uvedené medzi bodmi 50 a 51),

- zmluva neobsahuje priemernú hodnotu RPMN na príslušný (obdobný) spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z., od výšky ktorej sa odvíja maximálna výška odplaty upravenej v tom čase (na základe § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z.) v Nariadení Vlády SR č. 238/2008 Z. z.,

- zmluva neobsahuje veriteľom (žalobcom) vyžadované ručenie alebo poistenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. l (zákona č. 258/2001 Z. z., a ani uvedenie iných poplatkov § 4 ods. 2 písm. i), i keď ÚZP (v § 1 Hlavy 5) uvádzajú, že sú v mesačnej splátke zahrnuté (mesačný poplatok za vedenie účtu, príp. úhrada za poistenie),

- úver je (sa považuje v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. za) bezúročný a bez poplatkov z dôvodov neuvedenia (v zmluve) priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (§ 4/ ods. 2 písm. k/, keď výška úroku a RPMN v zmluvne zjavne prekračujú maximálnu výšku v Nariadení Vlády SR č. 238/2008 Z. z.), neuvedenia výšky (iných) poplatkov a poistenia (zahrnutých do splátok - § 4 ods. 2 písm. i, l) a konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. písm. g/), a že teda

- pri výške plnení žalovaným žalobcovi tento žalobcovi nič nedlhuje a teda žaloba je voči nemu nedôvodná.

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .