Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/113/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U. XX, F., o zaplatenie 14.040,97 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.392,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 9.392,14 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 157 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,78%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.6.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 14.040,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 14.040,97 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 17.2.2011 Zmluvu č. 286663175, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 14.623,98 eur, ktorá pozostávala z istiny 11.572,17 eur, riadneho úroku 2468,80 eur, úroku z omeškania 468,97 eur a ostatného príslušenstva 114,04 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 114,04 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 468,97 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo výške 12.000 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 211,93 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.1.2021 v počte 67 a celkovej výške 14.040,97 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.1.2021 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaná neuhradila žiadnu

sumu. Uplatňovaná suma pozostáva z 67 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 14.040,97 eur. Zo splatných splátok úveru si žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uplatňuje úrok z omeškania 8,50% ročne zo sumy 14.040,97 eur od 12.8.2013 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe priložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. 0286663175 zo dňa 17.2.2011, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 s Prílohou č. 1 a Pokus o zmier zo dňa 9.5.2014.

4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 27Ro/212/2014-45 zo dňa 1.10.2014, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného v tom čase, došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu.

5. Žalovaná v podanom odpore argumentovala tým, že si uvedomuje svoju povinnosť splatiť dlh voči Slovenskej sporiteľni a.s., avšak vzhľadom na výšku pohľadávky, tento nie je schopná zaplatiť, nachádza sa v zlej finančnej situácii, je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi 290 eur mesačne, má dieťa, ktoré navštevuje špeciálnu základnú školu zo zdravotných dôvodov, platí nájom a elektrinu, pokiaľ pracovala úver splácala, avšak zamestnávateľ skrachoval, zostala bez práce, býva v sociálnom byte, žiadala o možnosť splátok. Rovnaké námietky uviedla v ďalšom podaní nazvanom odvolanie voči výroku o trovách (v danom prípade však došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu už podaním samotného odporu), kde namietala trovy konania a trovy právneho zastúpenia vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 30.12.2014, oznámilo svoj vstup do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, a to v súlade s v tom čase platným a účinným ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalovaná oznámila (v písomnom podaní zo dňa 6.5.2015), že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí, súd na námietku žalobcu, uznesením č. k. 22C/113/2014-89 zo dňa 14.5.2015, právoplatným dňa 7.6.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/364/2015-116 zo dňa 10.5.2016, rozhodol, že vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania je prípustný.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 vstúpil do platnosti nový procesný kódex, z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle § 470 ods. 1 vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Tento zákon - Civilný sporový poriadok, už viac inštitút vedľajšieho účastníka v postavení, v akom do konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpilo uvedené občianske združenie neupravuje, vzhľadom na uvedené s účinnosťou od 1.7.2016 zo zákona bez ďalšieho zaniklo vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, v tomto konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené, hoci účinnosťou od 1.7.2016 vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zaniklo, súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na prostriedky procesnej obrany vykonané v prospech žalovanej týmto spotrebiteľským združením za dobu jeho účasti v predmetnom konaní.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dôkazov pripojených k žalobe, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu konania, a to Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2013 spolu s kópiou poštového podacieho hárku, Výzvou Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 18.6.2012, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 spolu s kópiou doručenky, platobnou históriou, tabuľkou započítania splátok, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 13.8.2013, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu.

10. Žalobca v konaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.3.2015 uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok prešlo na neho právo vymáhať plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. V zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), bola banka oprávnená v

prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Žalobca zaslal dňa 19.7.2013 žalovanej Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná mala uhradiť pohľadávku do 3.8.2013, mimoriadna splatnosť úveru následne nastala dňa 11.8.2013 z dôvodu dodržania lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

11. Spotrebiteľské združenie, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vystupujúce do 1.7.2016 v konaní na podporu a ochranu práv žalovanej (ďalej len „spotrebiteľské združenie“), v písomnom podaní doručenom dňa 25.3.2015 na obranu žalovanej uviedlo, že žalovaná ako dlžník a Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ, ktorá je bankou, podnikajúcou na základe bankového povolenia, uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere. Nebolo preukázané, kedy a ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania, či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že pohľadávku z úverovej zmluvy postúpila na žalobcu, avšak nebolo preukázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s., alebo žalobca vyzvali žalovanú na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, preto je potrebné skúmať, či je postúpenie pohľadávky banky žalobcovi platné a účinné, a to s ohľadom na ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách platného a účinného ku dňu postúpenia (ďalej len „Zákon o bankách“). Podľa tohto ustanovenia totiž predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky voči klientovi na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525 ods. 1 OZ. Ak pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 OZ. Pre platnosť postúpenia pohľadávky v týchto prípadoch je potrebné splniť podmienky v ustanovení § 92 ods. 8 OZ, žalobca je povinný preukázať svoju aktívnu legitimáciu v konaní, teda je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre absenciu výpisu z úverového účtu nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere, pretože tým nebolo preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov, ani omeškanie žalovanej. Za dôkaz týchto skutočností, nemožno považovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne a.s. obsiahnuté v Zmluve o postúpení pohľadávok. Preto spotrebiteľské združenie navrhovalo žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.6.2015 uviedol, že z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vplýva, že zákon rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu môže banka postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Žalobca poukazoval na dôvodovú správu k § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorej sa umožňuje postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Slovným spojením nesplácaný dlh, treba podľa žalobcu rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Preto banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Podľa žalobcu doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách.

13. Spotrebiteľské združenie v písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.8.2015 k vyjadreniu žalobcu argumentovalo, že z prvej vety ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Môže teda postúpiť iba nesplácanú časť záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení, za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto smere spotrebiteľské združenie poukazovalo na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014, podľa ktorého „spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržte dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky.“ Záver o tom, že banka môže postúpiť iba splatné pohľadávky (teda nie nezosplatnenú časť úveru) vyplýva priamo z dôvodovej správy k Zákonu o bankách, kde je uvedené: „ V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný. Tento záver vyplýva z dôvodovej správy ako aj gramatického výkladu uvedeného ustanovenia. To, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách sleduje nielen úpravu výnimiek z bankového tajomstva, ale sleduje aj podmienky postúpenia, je zjavné nielen z jeho obsahu, ale aj z dôvodovej správy. Hlavným účelom § 92 Zákona o bankách podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon stanovil navyše podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z nich je zaslanie písomnej výzvy klientovi. Výzva podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách je jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky predvídané § 92 Zákona o bankách. Ak zákon vyžaduje urobenie určitého právneho úkonu v písomnej forme (§ 40 , a táto forma dodržaná nebola, takýto právny úkon je neplatný. Navyše je to adresovaný právny úkon, preto je potrebné preukázať doručenie druhej strane. Nedodržanie písomnej výzvy preukázateľne zaslanej druhej strane, má za následok neplatnosť tohto úkonu. Potom neplatnosť tohto úkonu, má za následok neplatnosť ďalšieho nadväzujúceho úkonu, ktorým je Zmluva o postúpení pohľadávok. Ak žalobca nepreukáže zaslanie výzvy žalovanej, je Zmluva o postúpení pohľadávok absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 , t. j. aj s ust. § 92 Zákona o bankách. Pre platnosť postúpenia bankových úverov, kde postupcom je banka, teda musia byť splnené okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok. Nepredloženým dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti, preto je potrebné žalobu zamietnuť.

14. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku v písomnom podaní doručenom súdu dňa 8.12.2016 uviedol, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 18.6.2012, ako aj výzvou označenou ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazuje jej doručenie žalovanej. Žalobca mal za to, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré musia byť z jej strany splnené, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v tomto konaní preukázané prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj výzvami právneho predchodcu žalobcu), a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 17.2.2011, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, ku ktorému žalobca rovnako pripojil kópiu doručenky. Týmto bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. V konaní predložené Oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom preukazujú odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej neexistencie. V tomto smere žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/11 zo dňa 11.6.2013, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.6.2014. Žalobca tiež trval na tom, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je totiž úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Preto doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nie je podmienkou

pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Tu žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015. V súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, bola žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávok v omeškaní po dobu 491 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách pritom pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení tohto zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si pritom v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, t. j. nepodmienene počtom dní omeškania, prípadne zaslaním výzvy. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.201, v rozhodnutí sp. zn. 11 Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 524 ods. 1 . Žalovaná sa dostala do omeškania, splátky riadne nesplácala, preto bol právny predchodca žalobcu oprávnený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Nakoľko zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky obdržal od svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by právny predchodca žalobcu v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pristúpil k jej vyhláseniu žalobca listom zo dňa 19.7.2013 - Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 11.8.2013 podľa § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od právneho predchodcu žalobcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už právnym predchodcom žalobcu, žalobca predložil doklad - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 vykonané právnym predchodcom žalobcu. Napriek tomu žalobca zotrval na podanej žalobe v rozsahu, v akom bol jeho nárok uplatnený podanou žalobou. Ak by nebolo možné považovať za účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu, bolo by podľa žalobcu možné vychádzať z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vykonaného žalobcom, kde žalobca podaním zo dňa 19.7.2013 upozornil žalovanú, že si toto právo uplatňuje. Žalobca pritom postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.

15. Žalobca v konaní uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 17.2.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 12.000 eur. Poskytnutú sumu žalovaná čerpala a zaviazala sa ju uhradiť v mesačných splátkach vo výške 211,93 eur vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca počnúc 20.3.2011 v 119-tich splátkach až do 20.1.2021. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, dostala sa do omeškania s úhradou mesačných splátok. Vzhľadom na to bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu omeškaných splátok. Nakoľko nedošlo k obnoveniu platobnej disciplíny v tomto zmluvnom vzťahu, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu, ten kontaktoval žalovanú za účelom úhrady pohľadávky a mimosúdneho vyrovnania a zaslal žalovanej dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Takúto dohodu žalovaná podpísala u seba doma a zaslala ju žalobcovi do sídla spoločnosti. Podpis dohody je datovaný k 16.8.2013 a doručený do spoločnosti 23.8.2013. V zmysle tejto dohody sa žalovaná zaviazala uhrádzať dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne, avšak ani táto dohoda nebola dodržaná. Žalobca predložil oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu k úhrade spolu s podacím hárkom, ktorou žalobca relevantným spôsobom oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky a opätovne ju vyzval na úhradu dlhu. K dnešnému dňu žalobca neeviduje od postúpenia žiadnu, ani čiastočnú úhradu. Predmetom tohto konania je suma 14.040,97 eur, ktorá pozostáva zo splátok úveru splatných od 20.8.2013 do 20.1.2021 v počte 67 a celkovej výške 14.040,97 eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 12.8.2013, a to práve dňom nasledujúcim po obdržaní výzvy žalovanou. Čo sa týka platnosti postúpenia, boli splnené všetky podmienky na platné postúpenie a bolo dodržané aj bankové tajomstvo. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej relevantným spôsobom, pričom bolo preukázané aj odoslanie tejto písomnosti. Taktiež samotný úver bol pred postúpením zosplatnený právnym predchodcom a žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlžnej sumy. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o úvere, spĺňa všetky náležitosti, ktoré pre takúto zmluvu predpisuje Smernica európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008, ktorá bola do nášho právneho poriadku transformovaná práve zmluvou o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí z 9.11.2016 vo veci C-42/2015 uviedol, že v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť

zahrnúť do zmluvy o úvere, výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súdny dvor v tomto rozhodnutí jednoznačne judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinnosti veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, napr. neuvedenie RPMN, alebo počtu a frekvencie splátok, príp. poistenia. Nakoľko zmluva o splátkovom úvere obsahuje údaj o počte splátok, termíne splácania jednotlivých splátok, aj výške splátok spolu s údajom RPMN aj priemernej hodnote RPMN, spĺňa všetky náležitosti vyžadované predmetnou smernicou.

16. Žalovaná v konaní potvrdila, že si zobrala úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 12.000 eur, tento jej bol aj poskytnutý, v tom čase bola zamestnaná. Kým bola zamestnaná, úver platila, splátky sa jej stŕhali z účtu. Firma následne skrachovala, žalovaná dostala výpoveď, úver prestala platiť, zostala na hmotnej núdzi. Žalovaná nevedela uviesť akú sumu zaplatila na splatenie predmetného úveru. Uviedla, že pohľadávku žalobcu by mohla zaplatiť len v splátkach. K Dohode o uznaní záväzku uviedla, že sa chcela dohodnúť so žalobcom na splátkach, žalobca vyžadoval vyššie splátky, žalovaná na to nemala peniaze. Na adrese R., F. bývali jej rodičia, žalovaná s nimi bývala, kým nedostala byt v roku 2010, odvtedy bývala na adrese R. F.. Trvalý pobyt mala stále na Podzámskej, ale bývala už na adrese R.. Veriteľovi Slovenskej sporiteľni a.s. zmenu adresu bydliska neoznámila. Žalovaná uviedla, že momentálne je na materskej, poberá príspevok na bývanie v rámci hmotnej núdze. Žije aj s partnerom, ktorý rovnako poberá hmotnú núdzu. Od 1.11.2016 jej bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 63,60 eur k rodičovskému príspevku vo výške 203,20 eur mesačne. Má dve maloleté deti, maloletého J., nar. XX.X.XXXX a maloletú S., nar. X.X.XXXX, na ktoré poberá prídavky vo výške 47,04 eur. Bývajú v podnájme, nájomné je 116 eur, do fondu opráv platí 56,62 eur, platí elektriku vo výške 38 eur, za TV, ostatné jej zostáva na živobytie. Partner nepoberá žiadne dávky, bol ako spoločne posudzovaná osoba v rámci pomoci v hmotnej núdzi, je evidovaný ako nezamestnaný. Ďalšiu pôžičku má žalovaná z Cetelemu niečo vyše 1.000 eur. Uviedla, že žiada o možnosť uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach po 80 eur mesačne. 17. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.12.2016 uviedol, že na základe Zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úver vo výške 12.000 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 15,90% ročne. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru vo výške 239 eur. Poskytnutý úver mala splácať spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 211,93 eur vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc dňom 20.3.2011 a s konečnou splatnosťou dňa 20.1.2021. V zmysle čl. II. bodu 2. Zmluvy žalovaná svojim vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdila, že sa oboznámila pred uzatvorením Zmluvy so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 2.368,86 eur, a to: dňa 20.3.2011 - 211,93 eur, dňa 20.4.2011 - 211,93 eur, dňa 20.5.2011 - 211,93 eur, dňa 20.6.2011 - 211,93 eur, dňa 20.7.2011

- 211,93 eur, dňa 20.8.2011 - 211,93 eur, dňa 20.9.2011 - 2,71 eur, dňa 12.10.2011 - 209,22 eur, dňa 20.10.2011 - 6,47 eur, dňa 11.11.2011 - 198,31 eur, dňa 14.12.2011 - 211,93 eur, dňa 14.12.2011 - 7,15 eur, dňa 20.12.2011 - 3,02 eur, dňa 12.1.2012 - 208,91 eur, dňa 14.2.2012 - 11,93 eur, dňa 20.2.2012 - 5,11 eur, dňa 16.4.2012 - 2,19 eur, dňa 28.9.2012 - 30 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 1.039,71 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 886,11 eur, na poplatky bola započítaná suma 437,59 eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma 5,45 eur. Žalovaná čerpala úverový rámec vo výške 12.000 eur, pričom z úverového rámca vykonala úhradu poplatku za poskytnutie úverového rámca vo výške 239 eur. Žalovanej boli vyúčtované poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 50,80 eur, ako aj zmluvný úrok v celkovej výške 800,08 eur, ktorý žalobca podrobne v tomto písomnom podaní vyčíslil. Istina tak predstavuje sumu 11.572,17 eur, t. j. 11.761 eur + 50,80 eur + 800,08 eur - vykonané úhrady 1.039,71 eur = 11.572,17 eur. Ďalej žalobca predložil písomný výpočet riadneho úroku vo výške 2.468,80 eur. Pretože žalovaná nevykonávala predpísané úhrady riadne a včas, čím porušila podmienky Zmluvy, dostala sa do omeškania s úhradou istiny vo výške 11.572,17 eur a úroku vo výške 2.468,80 eur. Žalobca uviedol, že chybou v písaní v podanej žalobe bolo uvedené, že si uplatňuje splátky splatné od 20.8.2013 do 20.1.2021. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.2.2019 v počte 67 a celkovej výške 14.040,97 eur, t. j. 66 x 211,93 eur + 1 x 53,59 eur = 14.040,97 eur. Zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. K tomuto písomnému podaniu predložil Platobnú históriu a Tabuľku započítania splátok na istinu a úrok.

18. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že suma poskytnutého úveru bola 12.000 eur, z tejto sumy bola hneď započítaná suma poplatku za poskytnutie úverového rámca vo výške 239 eur, čiže žalovanej bola poskytnutá suma 11.761 eur. Vyplýva to zo spôsobu výpočtu úrokov, keď v prehľade je uvedené, že ku dňu 31.1.2011 sa úrok vypočítava z výšky poskytnutého úveru 11.761 eur. Z dohody o uznaní záväzku vyplýva uznávací prejav žalovanej, že sa zaviazala uhradiť žalovanú pohľadávku, avšak žalovaná suma nevyplýva z tejto dohody. Ide o nárok, ktorý vyplýva zo Zmluvy a pozostáva zo splátok uvedených v Zmluve. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.2.2017 žalobca poukazoval na to, že predložený uznávací prejav žalovanej vyjadruje jej zámer a vôľu uhradiť predmetnú pohľadávku. Žiadal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

19. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0286663175 vyplýva, že dňa 17.2.2011 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanej splátkového úveru - spotrebný úver na čokoľvek, v sume 12.000 eur, s výškou úrokovej sadzby 15,90% ročne, s výškou mesačných splátok od prvého čerpania úveru do 28.2.2011 vo výške 66,59 eur mesačne (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a od 20.3.2011 vo výške 211,93 eur mesačne k 20.dňu v mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), teda celkovo v 119 splátkach od 20.3.2011, konečná splatnosť úveru bola 20.1.2021. Ročná percentuálna miera nákladov bola 18,48%, priemerná hodnota RPMN bola 11,64%, celková čiastka spojená s úverom bola 24.670,93 eur. Podľa čl. I bod 9 Zmluvy, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií. Podľa čl. I. bod 13 Zmluvy, banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to bezplatne, na požiadanie dlžníka. Podľa čl. II. bod 10 Zmluvy, úverová zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. K Zmluve bol pripojený formulár, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

20. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere boli Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 ( ďalej len „VOP“), podľa ktorých bodu 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Podľa bodu 19.16. VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

21. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 vyplýva, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa a.s.) oznámil žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/ CE uzatvorenej dňa 27.6.2013, postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 14.623,98 eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

22. Z Výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2013 vyplýva, že žalobca žalovanej oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.7.2013 a žalovanú vyzýva na uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 3.8.2013. Celkovú pohľadávku vyčíslil na sumu 14.833,27 eur. Podľa pripojenej kópie poštového podacieho hárku, výzva - zosplatnenie bola zaslaná žalovanej.

23. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 vyplýva, že medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., došlo podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka k postúpeniu pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1 k zmluve.

24. V zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 - aktíva, predmetom postúpenia bola pohľadávka z účtu č. 286663175 voči dlžníkovi Monika Vidiečanová, z úverovej zmluvy zo dňa 17.2.2011, v celkovej výške ku dňu postúpenia 14.623,98 eur, z čoho istina bola 11.527,17 eur, istina do splatnosti bola 0 eur, istina po splatnosti bola 11.572,17 eur, úroky boli celkom 2.937,77 eur, počet dní omeškania 491.

25. Podľa listiny - Pokus o zmier zo dňa 9.5.2014, žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru v sume spolu 15.657,13 eur (istina 14.040,97 eur, úrok 883,15 eur, úrok z omeškania 142,91 eur, zmluvný úrok 326,06 eur, náklady klienta 114,04 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania 150 eur), najneskôr do 12.5.2014.

26. Podľa výzvy zo dňa 18.6.2012, banka - Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 844,71 eur, s ktorou bola žalovaná v omeškaní ku dňu 31.5.2012, a to najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

27. Podľa Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013, Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej oznámila, že vzhľadom na porušenie ustanovenia bodu 7.6.1 písm. a) VOP, banka ku dňu 17.5.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 286663175 zo dňa 17.2.2011 stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka banky sumu vo výške 14.306,07 eur. Žalovanú zároveň vyzvala k úhrade dlžnej sumy spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Podľa pripojenej obálky, zásielka bola zasielaná dňa 23.5.2013, banke sa vrátila dňa 27.5.2013 neprevzatá s poznámkou adresát neznámy. Zásielka bola doručovaná žalovanej na adresu Podzámska 23, Hlohovec (adresa uvedená v Zmluve).

28. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyplýva, že bola uzavretá dňa 16.8.2013 medzi žalobcom a žalovanou. V jej bode 2. Uznanie záväzku je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 286663175 s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma vo výške 15.266,40 eur pozostáva z istiny 11.572,17 eur, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 2.937,77 eur, z úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 11.572,17 eur za dobu od 27.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 264,04 eur. V tomto bode je zároveň uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 3. Forma splatenia záväzku sa dlžník zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 12 mesačných splátkach po 50 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci a dátumom prvej splátky 25.8.2013, dátumom splatnosti poslednej splátky 25.7.2014. Prílohou je písomný splátkový kalendár. V bode 3.5 Dohody je uvedené, že dlžník si je vedomý, že dohodnuté splátky sú v trvaní 12 mesiacov a že posledná 12 splátka predstavuje celý zvyšok dlhu. Podľa pripojeného splátkového kalendára, žalovaná mala zaplatiť 11 splátok po 50 eur a následne dňa 25.7.2014 12. splátku vo výške 14.716,40 eur, s tým, že najneskôr do 25.7.2014 sa dlžník skontaktuje s veriteľom za účelom prehodnotenia výšky doterajších splátok a dohodnutia úhrady zvyšku dlhu.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.040,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 14.040,97 eur od 12.8.2013 do zaplatenia

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

32. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

33. Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 17.2.2011 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

36. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

37. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

38. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

39. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (5).

40. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

41. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.8.2013, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

44. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

45. Podľa § 7 ods. 1, 2 písm. a) a b) . č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nekalé obchodné praktiky sú zakázané (1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

46. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava ako veriteľ (a banka) a žalovaná ako

dlžník uzavreli dňa 17.2.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 02886663175, na základe ktorej zmluvy banka poskytla žalovanej úver vo výške 12.000 eur, za spracovateľský poplatok 239 eur, uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru, s dohodnutou výškou úrokovej sadzby fixná do splatnosti 15,90% p. a. v deň uzatvorenia zmluvy. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do 28.2.2011 vo výške 66,59 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 20.3.2011 vo výške 211,93 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s úverom). Konečná splatnosť úveru bola 20.1.2021, RPMN bola 18,48% a priemerná RPMN bola 11,64%. Celková čiastka spojená s úverom bola 24.670,93 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Pretože žalovaná úver riadne nesplácala a dostala sa so splácaním úveru do omeškania, banka žalovanú najskôr výzvou zo dňa 18.6.2012 vyzvala na zaplatenie omeškanej pohľadávky, pretože však úver naďalej nebol riadne splácaný, následne banka postupom podľa čl. I. bod 9 Zmluvy o splátkovom úvere a podľa bodu 7.6.1 VOP vyhlásila ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 14.306,07 eur do 10 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Predmetné oznámenie sa banke vrátilo neprevzaté (kópia doručenky č. l. 135

- 136 spisu), avšak v zmysle bodu 10.3 VOP sa oznámenie považuje za doručené žalovanej tretí deň po odoslaní (23.5.2013), t. j. dňa 26.5.2013. Podľa predloženého prehľadu platobnej histórie (č. l. 153 - 157 spisu), ako aj v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere, žalovanej bola v skutočnosti poskytnutá suma úveru len 11.761 eur, nakoľko z dohodnutej výšky poskytnutého úveru 12.000 eur bol ihneď odpočítaný spracovateľský poplatok vo výške 239 eur. Na splatenie úveru, žalovaná zaplatila sumu v celkovej výške 2.368,86 eur.

51. Dňa 27.6.2013 uzavreli obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE, predmetom ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 14.623,98 eur voči žalovanej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0286663175 zo dňa 17.2.2011. Suma 14.623,98 eur pozostávala z istiny 11.572,17 eur, úroku 2.937,77 eur a poplatkov 114,04 eur. Banka oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere Oznámením zo dňa 9.7.2013. Výzvou zo dňa 19.7.2013 žalobca žalovanej oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.7.2013 a žalovanú vyzýva na úhradu dlžnej čiastky 14.833,27 eur do 3.8.2013. Listinou Pokus o zmier zo dňa 9.5.2014 pred podaním žaloby na súd žalobca žalovanú ešte raz vyzval na úhradu pohľadávky vo výške 15.657,13 eur najneskôr do 12.5.2014. Po uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaná nevykonala žiadnu ďalšiu úhradu.

52. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou o splátkovom úvere je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať ho nielen v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže Zmluva o splátkovom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere) a zároveň obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava pri uzatváraní Zmluvy o splátkovom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet jej podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na to, že predmetnou Zmluvou o splátkovom úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom, zmluva uzavretá medzi jej stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. Na predmetný právny vzťah je dôvodné aplikovať aj z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

53. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 14.040,97 eur s príslušenstvom, ktorá suma podľa žalobcu predstavovala splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.2.2019 v počte 67. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, t. j. vo výške 8,50% ročne zo sumy 14.040,97 eur od 12.8.2013 do zaplatenia.

54. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.

mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

55. V súdenom spore žalobca - nebankový subjekt, uzavrel dňa 27.6.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 - bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, môže banka, teda postupca v prejednávanej veci, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda žalovanej, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

56. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. - banka, pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok vzhľadom na porušenie povinnosti žalovanou riadne splácať predmetný úver v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, vyhlásila ku dňu 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú výzvou zo dňa 20.5.2013 vyzvala na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere v sume 14.306,07 eur do 10 dní od prevzatia oznámenia. V danom prípade tak boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky zo Zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu, ktorý je tak aktívne legitimovaný na uplatňovanie tohto nároku voči žalovanej.

57. Nakoľko zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, keď v čl. I bod 1 Zmluvy je uvedené, že celková čiastka spojená s úverom je 24.670,93 eur, avšak vzhľadom na to, že žalovaná mala zaplatiť prvú splátku dňa 28.2.2011vo výške 66,59 eur a následne 119 splátok vo výške 211,93 eur, celkom mala v zmysle zmluvy zaplatiť sumu 25.286,26 eur ( t. j. 119 x 211,93 eur + 66, 59 eur), čo je v skutočnosti suma odlišná od sumy uvedenej v Zmluve. V pripojených Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je pritom pri položke - celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť - 24.670,93 eur - uvedené, že táto suma zahŕňa výšku požičanej istiny, plus úroky a náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pretože namiesto správnej výšky celkovej splatnej čiastky 25.286,26 eur bola v zmluve uvedená nesprávna nižšia suma 24.670,93 eur, súd má za to, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak v zmluve uvedený nebol.

58. Rovnako v zmluve chýba údaj vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 211,93 eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je uvedené z čoho táto splátka pozostáva, čo z nej predstavuje istinu, úroky a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Uvedené údaje v takto prehľadnom členení Zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Zmluva v čl. I bod 12 umožňuje dlžníkovi požiadať banku o vyhotovenie amortizačnej tabuľky, avšak týmto veriteľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.

59. Uvedené obsahové nedostatky Zmluvy o splátkovom úvere, t j. absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej sa považuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

60. Na tomto závere nemôže zmeniť nič ani poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15 z ktorého vyplýva, že: Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

61. Na základe tohto rozhodnutia žalobca dôvodil, že nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny, pretože porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba ak je spochybnená možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

62. K uvedenej argumentácii žalobcu súd uvádza, že predmetnej zmluve o úvere nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48/ES, pričom v zmysle žalobcom citovaného rozhodnutia sa článok 23 smernice 2008/48 má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v danom prípade v spojení s neuvedením prehľadu výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov v tomto členení, jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa v danom prípade posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

63. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov súvisiacich s jeho poskytnutím, ale len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná čerpala. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého (vyplateného) úveru vo výške 11.761 eur sumu celkom 2.368,86 eur, je povinná zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 9.392,14 eur (11.761 eur - 2.368,86 eur). Vo zvyšnej časti žalovanej istiny, úrokov a poplatkov je žaloba žalobcu nedôvodná.

64. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 12.8.2013, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 8,50% ročne zo sumy 9.392,14 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, keď výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 12.8.2013 bola 0,50%. Vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nedôvodný.

65. Žalobca nakoniec v konaní na podporu svojho nároku predložil Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzavretú medzi stranami dňa 16.8.2013 a vzhľadom na uznávací prejav

žalovanej žiadal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. V danom prípade sa však jedná o spor s ochranou slabšej strany sporu (žalovaná vystupuje v pozícii spotrebiteľa), preto súd podrobil Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti jej zmluvných podmienok a z hľadiska z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

66. Pretože základný právny vzťah (Zmluva o splátkovom úvere č. 0286663175 zo dňa 17.2.2011), na ktorý sa dohoda o uznaní záväzku vzťahuje je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je treba tieto ustanovenia aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právne úkony uznania záväzku. Súd dospel k záveru, že pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.8.2013 došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach síce má v prvom momente pôsobiť ako jednotlivý právny úkon, avšak napriek tomuto vonkajšiemu zdaniu ide o formulár, ktorý žalobca používa ako obchodnú praktiku pri vymáhaní svojich pohľadávok vo vzťahu k neurčenému počtu dlžníkov, a v ktorom sa menia iba údaje individualizujúce dlžníka, výšku pohľadávky, právny úkon z ktorého je pohľadávka uplatňovaná a výška splátok. Účelom tohto právneho úkonu je vo vzťahu k dlžníkom, ktorí si neplnia záväzky zo zmluvy o úvere dosiahnuť uznanie dlhu bez toho, aby pohľadávka žalobcu bola podrobená súdnej kontrole prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere a zároveň dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, nakoľko by si takto významne zhoršil svoje postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, ako aj ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaná nemala žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohla žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Žalobca v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uznania záväzku, a to najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. Zároveň je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho následkoch do poslednej vety v rámci textu o uznaní záväzku, a to drobným písmom, čím sa táto veta stráca v rámci textu dohody a javí sa ako nepodstatná. Žalobca takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Žalobca žalovanej neposkytol podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstate narušil ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila žalovaná rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ neurobila. Súd má za to, že ak by boli žalovanej poskytnuté všetky podstatné informácie zo strany žalobcu, nie je dôvodné pochybovať o tom, že by uvedenú dohodu nepodpísala, nakoľko táto okrem dohody o splátkach, obsahuje aj uznanie záväzku, vyjadrenie o vedomosti premlčania dlhu. Žalovaná tak podpísala formulár, ktorý vopred pripravil žalobca a ktorý vopred obsahoval údaj o vedomosti žalovanej o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Celé vyššie uvedené konanie žalobcu nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie, majúce za cieľ zabezpečiť si exekučný titul, keď z obsahu dohody je zrejmé, že jej jediným zmyslom bolo uľahčenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu bez toho, aby podpísanie dohody malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľa. Navyše v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nie sú ani správne uvedené dohodnuté splátky, nakoľko sa v nej uvádza, že žalovaná pohľadávku žalobcu zaplatí v 12 splátkach po 50 eur, s tým, že prvá splátka je splatná dňa 25.8.2013 a posledná dňa 25.7.2014, to by ale znamenalo, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu iba 12 x 50 eur, čo je spolu 600 eur a nie suma v bode 2 Dohody uznanej istiny 15.266,40 eur. Predmetná Dohoda je tak neurčitá, nejasná, mätúca priemerného spotrebiteľa.

67. Právny úkon Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísaná dňa 16.8.2013 je tak v jej čl. 2 Uznanie záväzku neplatná v zmysle ustanovenia § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ak žalobca uplatňuje svoje právo z takto uzatvorenej dohody, realizuje tým výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože uplatňuje nároky dosiahnuté nekalou obchodnou praktikou voči slabšej zmluvnej strane - spotrebiteľovi, preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň je tento právny úkon v časti uznania záväzku absolútne neplatný, pretože pri jeho uzatváraní absentovala slobodná, vážna a určitá vôľa spotrebiteľa - žalovanej súčasne s dosiahnutím splátok uznať nároky žalobcu, ktoré sú uplatnené v rozpore so zákonom a predĺžiť plynutie premlčacej doby. Pretože predmetný právny úkon v jeho čl. 2 Uznanie záväzku svojím obsahom i účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniu § 7 ods. 1 a 2 Z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej Dohody so žalovanou, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto na uznanie záväzku žalovanou podľa predmetnej Dohody nemohol prihliadať, pretože k platnému uznaniu záväzku žalovanou v danom prípade nedošlo.

68. Navyše rozsudkom pre uznanie možno rozhodnúť len ak náležitý uznávací prejav žalovaného bol vykonaný v konaní pred súdom. Nemožno ho použiť na uznávací prejav vykonaný žalovaným pred podaním žaloby na súd. Súd má za to, že žalovaná kvalifikované uznanie nároku uplatneného žalobcom v konaní nevykonala, v priebehu konania iba vyjadrila svoju vedomosť o svojom záväzku z predmetnej úverovej zmluvy ako aj vôľu pohľadávku z tejto zmluvy zaplatiť podľa svojich možností v splátkach, ale nikdy neuviedla aké jednotlivé nároky žalobcu v akých výškach a z akých dôvodov uznáva. Navyše žalovaná je slabšou stranou sporu a svojimi prejavmi sa nikdy nemôže vopred vzdať svojich práv, alebo si zhoršiť svoje postavenie (§ 54 ods. 1 veta druhá .

69. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, má žalobca právo tiež na zaplatenie úrokov z omeškania a to od zosplatnenia úveru bankou. Pretože si však žalobca uplatňoval úroky z omeškania až od 12.8.2013, v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom dňa 19.7.2013 (hoci táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko už pred tým bol úver zosplatnený bankou), súd žalobcovi priznal úroky z omeškania od tohto dátumu. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok úveru splatných do 12.8.2013, v tejto časti považoval súd nárok žalobcu za nepreskúmateľný a nepreukázaný, nakoľko vzhľadom na to, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, nie je zrejmé, akú časť z jednotlivých predpísaných mesačných splátok úveru predstavovala istinu, vzhľadom na absenciu takejto špecifikácie, nie je možné stanoviť ani výšku úrokov z omeškania zo splátok splatných do zosplatnenia úveru.

70. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 9.392,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.392,14 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

71. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu žalovanej, súd jej v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, povolil zaplatiť žalobcovi priznané peňažné plnenie v splátkach po 157 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie. Výška splátok bola určená vzhľadom na výšku pohľadávky, aby táto bola uhradená najneskôr do piatich rokov od právoplatnosti rozsudku. Splátky boli žalovanej povolené predovšetkým vzhľadom na to, že žalovaná je momentálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne, pomoc v hmotnej núdzi k rodičovskému príspevku v sume 63,60 eur, má dve maloleté deti Marka, nar. 18.8.2005 a Lauru, nar. 5.3.2015. Partner žalovanej je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky, bol ako spoločne posudzovaná osoba v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Spoločne žijú v podnájme, platia nájomné 116 eur, do fondu opráv 56,62 eur, elektriku vo výške 38 eur. Príjem rodiny tak stačí iba na pokrytie základných životných potrieb, avšak napriek tomu pohľadávku žalobcu je potrebné splácať, pričom výška splátok bola súdom určená v nižšej sume ako bolo dohodnuté v samotnej Zmluve o splátkovom úvere (až 211,93 eur).

72. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 9.392,14 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 14.040,97 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 66,89% (9.392,14 eur : 14.040,97 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 33,11% (100% - 66,89%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 33,78% (66,89% - 33,11%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).