Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/384/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ X.. X. F., nar. X.X.XXXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. I. XX, T., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Bradlanská 2, Trnava, a žalovaného: K.. X.. N. J., správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, takto

rozhodol:

Nahrádza sa prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi Zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia:

ZMLUVA

o prevode vlastníctva bytu uzavretá podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj ako „zákon“), § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení

Predávajúci:

Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze IČO: 00 009 199, sídlo: Trnava, zápis v OR Okresného súdu Trnava, oddiel Pš, vložka č. 23/T

konajúce prostredníctvom: správcu konkurznej podstaty úpadcu

Meno a priezvisko: Mgr. Ing. Pavol Korytár, rod. Korytár dátum narodenia: 17. 8. 1978 rodné číslo: 780817/7322 bytom: Veterná 8508/44, 917 01 Trnava štátny občan SR

so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava

(ďalej len ako „predávajúci “) a Kupujúci:

Meno a priezvisko: X.. X. F., rod. F. bytom: J. I. XX, XXX XX T. rodné číslo: XXXXXX/XXXX dátum narodenia: X. X. XXXX štátne občianstvo: SR a manželka: K. a priezvisko: X. F., rod. S. bytom: J. I. XX, XXX XX T. rodné číslo: XXXXXX/XXXX dátum narodenia: XX. X.. XXXX štátne občianstvo: SR

(ďalej spolu len ako „kupujúci“),

ktorí sú podľa vlastného prehlásenia spôsobilí na právne úkony, uzatvárajú zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia:

Čl. I.

Predmet zmluvy

1) Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T. pre katastrálne územie T., obec T., okres T. ako · byt č. X na 2.p. bytového domu - 24 b.j. - J. I. XX, XX, XX so súp. č. XXXX, vchod č.: J. I. XX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2 (právny vzťah k parcele evidovaný na LV č. XXXXX pre k. ú. T.), v podiele 1/1; · spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 648/15552. 2) Predávajúci je tiež výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2 , na ktorom je dom postavený, prislúchajúci k bytu o veľkosti podielu 648/15552 k celku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T. pre katastrálne územie T., obec T., okres T. Čl. II. Popis a príslušenstvo bytu Prevádzaný byt č. X na 2. p. bytového domu pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva. Podlahová plocha miestností je nasledovná: I. Prvá obytná miestnosť má podlahovú plochu 19,72 m2. II. Druhá obytná miestnosť má podlahovú plochu 12,84 m2. III. Tretia obytná miestnosť má podlahovú plochu 11,88 m2. Príslušenstvom bytu je: kuchyňa o výmere 6,73 m2, chodba o výmere 2,80 m2, chodba o výmere 6,41 m2, kúpeľňa o výmere 3,13 m2 a WC o výmere 1,31 m2. K bytu patrí lodžia, ktorej veľkosť sa nezarátava do celkovej podlahovej plochy predmetného bytu. 3) Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je 64,80 m2. Vybavením bytu je všetka jeho vnútorná inštalácia /potrubné rozvody vody, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie/, vodovodné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka a zvonček. Vlastníctvo bytu, vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu, vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu, vodomermi TÚV a SV a elektrickými poistkami pre byt. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, a spoluvlastníctvo pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená ako podiel podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a teda vo veľkosti 648/15552.

Čl. III.

Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení bytového domu a príslušenstva 1) Spoločné časti domu sú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené pre spoločné užívanie. Spoločnými časťami domu sú najmä: základy domu, strecha, obvodové múry, vchody, schodištia, priečelia, chodby, pivničné priestory, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.

2) Spoločnými zariadeniami domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a sú to najmä: práčovne, sušiarne, kočikárne, STA, bleskozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj umiestnené mimo domu a slúžiace výlučne tomuto domu.

Čl. IV.

Technický stav domu a bytu Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne upozorniť.

Kupujúci vyhlasujú, že im je technický stav bytu dobre známy a v tomto stave ho kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Čl. V.

Prejav vôle

Predávajúci predáva zo svojho výlučného vlastníctva kupujúcim a kupujúci kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti špecifikované v čl. I tejto zmluvy za kúpnu cenu uvedenú v čl. VI tejto zmluvy.

Čl. VI.

Kúpna cena

1) Kúpna cena za predmet prevodu špecifikovaný v čl. I tejto zmluvy predstavuje sumu 1.642,42 €. 2) Kúpna cena podľa čl. VI ods. 1 tejto zmluvy pozostáva: a) z ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu špecifikovaných v čl. I ods. 1) tejto zmluvy určenej na základe §§ 18, 18a Zákona v celkovej výške 1.266,85 €, ktorý výpočet je prílohou tejto zmluvy, b) z ceny spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku špecifikovanom v čl. I tejto zmluvy určenej vo výške 375,57 €.

3) Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude v celosti uhradená prevodom na bankový účet predávajúceho číslo: I a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy /právoplatnosti tohto rozhodnutia/. Za deň úhrady sa považuje deň, keď bola predmetná kúpna cena pripísaná v prospech účtu predávajúceho. 4) Zmluvné strany vyhlasujú, že boli s platobnými podmienkami kúpnej ceny oboznámené a s nimi súhlasia.

Čl. VII.

Správa domu

Predávajúci oboznámil kupujúcich so skutočnosťou, že správu bytového domu vykonáva správca: S. I.

- Správa domových bytov, IČO: 40 908 747, s miestom podnikania: Spartakovská 6459/3.

Kupujúci týmto vyhlasujú, že vkladom do katastra nehnuteľností pristupujú k už jestvujúcej Zmluve o výkone správy zo dňa 1. 4. 2009, čo potvrdzujú svojím vlastnoručným podpisom tejto zmluvy.

Čl. VIII.

Osobitné ustanovenia

Predávajúci prehlasuje, že k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy nezriadil žiadne práva tretích osôb (ako záložné práva, vecné bremená, resp. iné práva), ktoré by akýmkoľvek spôsobom

obmedzovali kupujúcich vo výkone vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru a ani neurobí žiadne kroky k zriadeniu týchto práv. Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť svoju súčinnosť s katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava pri odstraňovaní prípadných nedostatkov tejto zmluvy alebo návrhu na vklad, brániacich vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich. Správny poplatok za konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy uhradia kupujúci. Nakoľko sa jedná o prvý prevod vlastníctva bytu z vlastníctva štátneho podniku do vlastníctva nájomcu a predávajúci je prenajímateľom predmetu prevodu v zmysle Rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 2. 2012 s č. k. 18C/64/2011-134 právoplatného dňa 5. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. 4. 2013 s č. k. 23Co/155/2012-157, predávajúci ako prenajímateľ v zmysle § 5 ods. 2 Zákona prehlasuje, že kupujúci ako nájomcovia nemajú žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.

Čl. IX.

Nadobúdanie vlastníctva Kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam dňom právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava. Na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností sú oprávnení kupujúci bezprostredne po podpise tejto zmluvy.

Čl. X.

Záverečné ustanovenia

Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, Občianskeho zákonníka a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými na území Slovenskej republiky.

Ak sa stane niektoré ustanovenie tejto zmluvy celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcej časti zmluvy. Zmluvné strany sú povinné v tomto prípade nahradiť neplatné ustanovenie novým ustanovením, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá účelu neplatného ustanovenia. Táto zmluva je vyhotovená v piatich rovnopisoch. Dve vyhotovenia sú určené pre potreby príslušného katastrálneho odboru na konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy a po jednom vyhotovení dostane každý účastník zmluvného vzťahu. Túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať len vo forme písomných postupne očíslovaných dodatkov podpísaných všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

V Trnave, dňom právoplatnosti tohto rozsudku

Predávajúci: Kupujúci:

----------------------- ---------------- -- Mgr. Ing. Pavol Korytár X. F. Správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze

______________________ Iveta Fixeková Príloha: výpočet ceny bytu

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

1. V konaní vedenom na Okresnom súdu Trnava pod sp. zn. 18C/64/2011 o vypratanie trojizbového bytu č. X s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 2. p. bytového domu 24 b.j. na ulici J. I. vchod XX, súp.č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, zapísaného na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T. pre katastrálne územie T., obec T., okres T. (ďalej aj „sporný byt“) sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) v právnom postavení žalovaných vzájomnou žalobou zo dňa 12.5.2011, v znení jej doplnení, upresnení a zmien z 9.9.2013, 25.10.2013, 13.11.2015, 14.9.2016 a 26.1.2017 (zmenu petitu vzájomnej žaloby s jej definitívnym znením súd pripustil uznesením na ostatnom pojednávaní dňa 1.3.2017) domáhali podľa § 229 Civilného sporového poriadku (predtým § 161 ods. 3 O.s.p.) nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára s nimi ako s kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva sporného bytu bližšie špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku, prislúchajúcim k bytu o veľkosti podielu 648/15552. Uznesením č.k. 18C/64/2011-125 zo dňa 23.2.2013 bola vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18C/384/2013.

2. V rámci tohto konania žalobcovia vo vzájomnej žalobe tvrdili, že sú riadnymi nájomcami a užívateľmi sporného bytu na základe platnej nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá konkludentným spôsobom na neurčitú dobu. Žalobcovia dňa 15.10.2008 doručili žalovanému žiadosť zo dňa 7.10.2008 o odpredaj sporného bytu do osobného vlastníctva. Správca úpadcu TAZ, š.p. v konkurze prostredníctvom svojho právneho zástupcu In Medias Res, s.r.o., AK, Františkánska 22, Trnava písomne dňa 23.11.2009 oznámil X.. X. F., že s ohľadom na jeho relevantný záujem o odkúpenie bytovej jednotky sa dňa 26.11.2009 o 19tej hodine uskutoční ohliadka bytu. Podľa názoru žalobcov v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“), vznikla žalovanému povinnosť previesť vlastníctvo sporného bytu na žalobcov, a pokiaľ tak doposiaľ neurobil, domáhajú sa tohto práva vzájomnou žalobou. Na preukázanie tvrdení označili dôkazy, a to rozsudok tunajšieho súdu č.k. 18C/64/2011-134 z 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012 z 29.4.2013, oba právoplatné 5.6.2013 a vykonateľné 9.6.2013, žiadosť zo dňa 7.10.2008, oznámenie zo dňa 23.11.2009.

3. Žalovaný vo vyjadrení k vzájomnej žalobe namietal, že žalobcovia nemajú právo na prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu. Uviedol, že žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu nikto iný ako konkurzný súd v konaní pod sp.zn. 25K/2/2007 nie je oprávnený ukladať povinnosti. V procesnej obrane tvrdil, že žalobcovia svoj nárok odvodzovali od nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.1998 so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., pričom uvádzali, že ešte pred jej uzatvorením užívali od 1.9.1997 do 1.7.1998 byt č. XX na D. ulici X v T., kedy im bol tento pridelený rozhodnutím Sklárskeho výskumného a obchodného centra Trenčín, ktorý bol vlastníkom bytu a úpadca bol len jeho správcom. Zo strany TAZ SIPOX, a.s. bol udelený súhlas so zámenou bytov medzi žalobcami (ako užívateľmi bytu na Botanickej ulici) a pánom K. J. (ako užívateľom bytu na ulici J. I.) pričom sa odvolávali na rozhodnutie o pridelení bytu pánovi J. zo strany Závodov ťažkého strojárstva. Uvedené však žalobcovia nepreukázali. Medzi bytom, ktorý užíval pôvodne pán J. a žalobcami nie je daný podľa žalovaného žiadny kontinuálny vzťah. Výmena bytov bola dohodou o ukončení dvoch nájomných vzťahov a založení ďalších dvoch nových nájomných vzťahov. Súd v konaní právoplatne určil, že nájomný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej konkludentne v roku 2009. Pri prevode vlastníctva bytu za regulovanú cenu je nevyhnutné zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu (ktorý pozostáva z jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvým nájomcom. Žalovaný uvádzal, že pri prevode bytov za regulovanú cenu prevádzal byty do vlastníctva oprávneným osobným užívateľom v zmysle § 152 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s § 871 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa osobné užívanie pretransformovalo na nájom, a to osobám, ktorým bol byt pridelený úpadcom na základe rozhodnutia o pridelení bytu, prípadne oprávneným na základe prechodu nájmu bytu, a nie osobám, ktoré nemali s úpadcom nič spoločné a nájom si sprostredkovane odvodzovali od tretej osoby alebo konateľa žalovaného dávno po splnení účelu privatizácie bytov a povinnosti prevádzať byty do osobného vlastníctva nájomcom. Správca konkurznej podstaty úpadcu nezasahoval do užívania bytov tretími osobami, čo podľa neho však neznamená, že s nimi konkludentne uzatvoril nájomnú zmluvu v takom rozsahu, že im prevedie vlastnícke právo za tzv. zostatkovú cenu. Žalovaný podotkol,

že zákon o vlastníctve bytov počíta s regulovanou cenou len pri tzv. prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného i povinného ku konkrétnemu bytu a len vtedy zákonný zákaz v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona trvá. Ak sa nájomný vzťah s oprávneným osobným užívateľom/ nájomcom skončí bez splnenia podmienok prechodu nájmu, potom sa vlastníkovi bytu obnoví dispozícia s bytom v plnom rozsahu a § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov sa neaplikuje. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia nepreukázali, že boli v rozhodnom období (rokov 1973-1992, t.j. obdobie od prvého pridelenia bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu) osobnými užívateľmi alebo nájomcami bytu úpadcu; nepredložili nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 1.7.1998 so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s. v spojení s rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 1.9.1997, z ktorých odvodzovali vznik práva na prevod bytu za zostatkovú cenu; nie je zrejmý obsah a náležitosti konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy so žalovaným; medzi treťou osobou pánom K. J., ktorému bol sporný byt pridelený rozhodnutím zo dňa 21.8.1989 a žalobcami nie je príbuzenský ani obdobný vzťah, ktorý by zakladal kontinuitu osobného užívania/nájmu od pridelenia bytu tretej osobe cez užívanie žalobcami po súčasnosť. Na základe týchto tvrdení žalovaný uzavrel, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu ohľadom neexistencie konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy, lebo nebolo preukázané pridelenie bytu a úmysel prenechať byt do užívania na dobu neurčitú, keď bola uložená povinnosť vypratať byt napriek jeho užívaniu od roku 1987. Ďalej žalovaný namietal premlčanie práva na podanie žiadosti o prevod bytu za zostatkovú cenu, keď porovnal právo na podanie žiadosti o prevod bytu a právo na prevod vlastníctva bytu a tvrdil, že keď právo na prevod bytu je majetkovým právom a podlieha premlčaniu, potom aj právo podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom a tiež podlieha premlčaniu. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že žiadosť o prevod bytu sa jednorazovým podaním skonzumuje a zaniká, preto podanie ďalšej žiadosti o prevod bytu nájomcom, je bez právnych dôsledkov. Žalobcom sa teda podľa názoru žalovaného premlčalo právo podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu, lebo tak neurobili od roku 1998 do roku 2008, čím sa premlčalo i právo na uzatvorenie samotnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Tiež tvrdil, že výkon práva žalobcov na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy neprimerane zasahuje do práv úpadcu, v mene ktorého koná žalovaný, a tým poškodzuje veriteľov, ktorí si uplatnili riadne svoje pohľadávky v konkurznom konaní a mali by byť priebežne uspokojení jednak z výťažkov nájomného a jednak zo speňaženia bytov za cenu zostatkovú, resp. trhovú, prípadne po vzájomnej dohode. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. nebola nikdy vlastníkom bytu, a teda ani jeho prenajímateľom, nie je ani právny predchodca, ani právny nástupca úpadcu, preto s bytom nemohla nakladať. Žalobcovia nepracovali v spoločnosti úpadcu ani pred privatizáciou, ani počas a ani neskôr, preto nemajú právny nárok na nadobudnutie bytu za zostatkovú cenu. Uviedol, že žalobcovia získali uzatvorením nájomnej zmluvy s nevlastníkom možnosť užívať byt za zostatkové nájomné oproti trhovému nájmu a to aj napriek tomu, že neboli s úpadcom v služobnom alebo pracovnom pomere, nebol im pridelený byt úpadcom, ani sa nestali nájomcami na základe prechodu nájmu. Na základe všetkých tvrdených skutočností žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobcovia v replike použili prostriedky procesného útoku, keď na námietky žalovaného uviedli, že ich právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 27.2.2012 č.k. 18C/64/2011-134 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.4.2013 sp.zn. 23Co/155/2012 oprávňuje k podaniu vzájomnej žaloby a deklaruje ich postavenie ako nájomcov predmetného bytu. Podľa žalobcov sú podmienkou pre vlastníka bytového domu (patriaceho medzi taxatívne vymedzené subjekty zákonom o vlastníctve bytov) na prevedenie bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu za regulovanú cenu len: trvanie nájomného vzťahu na dobu neurčitú ku dňu prevodu a skutočnosť, že právo na prvý prevod nebolo skonzumované. Otázka nájomného vzťahu medzi stranami sporu bola vyriešená citovanými právoplatnými rozhodnutiami súdov a keďže dĺžka trvania nájomného vzťahu nebola účastníkmi dohodnutá, jedná sa o nájomný vzťah na dobu neurčitú. Tvrdenie žalovaného, že právo na prevod bytu sa podaním jednorazovej žiadosti skonzumuje a zaniká, je podľa žalobcov v rozpore s § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. 158/1998 Z.z. účinnej od 1.6.1998, keď toto ustanovenie umožňuje opätovné podanie žiadosti. K skonzumovaniu práva na prevod bytu nájomcovi za regulovanú cenu dochádza iba tým, že byt je prevedený z vlastníctva vlastníka domu do vlastníctva nájomcu. Právna norma prikazujúca reguláciu ceny je potom nezvratne skonzumovaná až takýmto právnym úkonom. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať, na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu - vlastníka domu, bude regulácia ceny podľa žalobcov znova aktivovaná. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že ku skonzumovaniu práva na prvý prevod dodnes nedošlo. Ohľadom vznesenej námietky premlčania žalovaným, žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp.zn. IV. ÚS 105/2013 zo 7.5.2013, odkazujúce na ústavne konformný výklad zákona o vlastníctve bytov v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/37/2010 z 21.12.2010, ktoré odmietlo možnosť akceptácie záveru o premlčaní práva na prevod vlastníctva bytu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a poukázalo na vzťah špeciality zákona o vlastníctve bytov k Občianskemu zákonníku. Ďalej je podľa uvedeného rozhodnutia potrebné zohľadniť skutočnosť, že proces privatizácie bytového fondu nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený, a teda uzavretý. K argumentom žalovaného ohľadom povinnosti speňažovania majetku úpadcu iba v konkurznom konaní žalobcovia poukázali na skutočnosť, že za účelom realizácie svojho práva na prevod vlastníctva bytu nemajú ako nájomcovia možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán a nemajú možnosť brániť sa v konkurznom konaní (vylučovacia žaloba je neaplikovateľná, keďže nie sú vlastníkmi), preto v prípade zamietnutia žaloby z tohto dôvodu by stratili možnosť domáhať sa svojho práva, lebo iný orgán, kam by sa mohli obrátiť, neexistuje. Poukázali na znenie § 17 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, že byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., teda zákaz sa vzťahuje aj na speňažovanie majetku v rámci konkurzného konania, čo znamená, že pred prípadným speňažovaním majetku úpadcu v konkurznom konaní sa treba vysporiadať s otázkou existencie práva na prevod bytu podľa zákona o vlastníctve bytov.

5. V duplike reagoval žalovaný na tvrdenia žalobcov tak, že si nesprávne vykladajú princíp kontinuity, keďže žalovaný si ho vykladá s dôrazom na prvého nájomcu, nie akéhokoľvek nájomcu. Právny názor žalobcov by smeroval k absurdnej situácii, že nájomca, ktorého nájomný vzťah vznikol v roku 2009 by sa dovolával práv v rámci privatizácie bytového fondu (transformácia nájomných vzťahov založená za obdobia výlučného štátneho a kolektívneho vlastníctva za regulovanú cenu na vlastnícke právo), pričom sa na neho privatizácia bytového fondu nevzťahuje, lebo v rozhodujúcom období nebol nájomcom štátneho bytu. Dodnes sa riešia prevody za tzv. zostatkové ceny len u tých nájomcov, ktorí preukázali, že boli nájomcami štátnych a družstevných bytov v období pred privatizáciou (rok 1992). Keďže žalobcovia svoje právo odvodzujú od nájomnej zmluvy z roku 1998 a od konkludentne uzatvorenej zmluvy so žalovaným ako správcom úpadcu v roku 2009, nepreukázali, že v rozhodnom období boli nájomcami sporného bytu. Žalovaný analyzoval nájomné vzťahy a len tých nájomcov, kde mal preukázanú existenciu pridelenia bytu rozhodnutím o pridelení, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí bytu alebo inštitútom prechodu nájmu, vyhodnotil ako oprávnených nájomcov bytov, ktorí majú právo podľa zákona o vlastníctve bytov na prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu. Išlo o rozhodnutia o pridelení bytu od roku 1973 až 1989, a teda nárok žalobcov, ktorí zakladajú svoje právo od nájomnej zmluvy z roku 1998, resp. 2009 je vykonštruovaný bez opory v zákone. Žalobcovia nie sú doterajšími nájomcami, ale ďalšími nájomcami bytu, preto nemožno na ich prípad aplikovať § 17 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, ktorý navyše odkazuje na zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý upravoval skoršie konkurzné konania, a nie na zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorému podlieha konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, ktorý spravuje žalovaný. Trval naďalej na premlčateľnosti práva podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 7.5.2013 poukázal na jeho neaplikovateľnosť, keď žiadosť o prevod bytu bola doručená 20.9.1993 a žalobcovia byt užívali na základe dohody o výmene bytov z 12.7.1978. Analógiu žalobcov označil za scestnú so snahou priživiť sa na prevodoch „lacných bytov z TAZ-ky“ a nespravodlivú voči nájomcom, ktorí byty užívali, zveľaďovali ich, nájomným a svojou prácou pre úpadcu „splácali“ od roku 1973. K svojmu stanovisku pripojil žalovaný žiadosť o odpredaj - prevod bytov do osobného vlastníctva zo 7.10.2008, oznámenie o uskutočnení obhliadky z 23.11.2009, rozsudky tunajšieho súdu č.k. 26C/2/2011-252 z 18.11.2014 a č.k. 26C/206/2010-350 z 18.11.2014.

6. Súd vo veci o vzájomnej žalobe pojednával dňa 16.9.2015, 14.9.2016 a 1.3.2017, kedy vec aj rozhodol, vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich právnych zástupcov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/64/2011, listinných dôkazov, a to žiadosťou o odpredaj - prevod bytov do osobného vlastníctva zo 7.10.2008, oznámením o uskutočnení obhliadky z 23.11.2009, rozsudkami tunajšieho súdu č.k. 26C/2/2011-252 z 18.11.2014 a č.k. 26C/206/2010-350 z 18.11.2014, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008, uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 37/2010 z 21.12.2010, nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 105/2013 zo 7.5.2013, výpisom z LV č. XXXXX, súpisom všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, tabuľkou na výpočet ceny bytu podľa § 18 zákona o vlastníctve bytov, vyjadrením mesta Trnava zo 4.11.2016, vyjadrením STEFE Trnava, s.r.o. z 9.11.2016, vyjadrením Bytového podniku Piešťany, s.r.o. z 23.11.2016, stanoviskom Mestského bytového podniku Nové Mesto nad Váhom s.r.o. z 23.11.2016, vyjadrením likvidátora štátnych podnikov Ing. Martina Lazara zo 4.11.2016, podkladmi

k žiadostiam o priamy predaj bytov, súhlasmi MSPNM SR a zmluvami o prevode vlastníctva bytov, stanoviskom Pedagogickej fakulty TU v Trnave z 21.11.2016, výpismi zo slovníka slovenského jazyka a krátkeho slovníka slovenského jazyka, súhlasom o pridelení bytu z 3.12.1993, Evidenčným listom z 22.12.1993, uznesením vlády SR č. 13 zo 7.1.2015 k návrhu Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020, Všeobecne záväzným nariadením č. 352 Mestského zastupiteľstva mesta Trnava, oznamom pre vlastníkov bytov, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, čiastočným výpisom z LV č. XXXXX, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci. 7. Dňa 1.7.1998 bola uzatvorená Zmluva o nájme sporného bytu medzi prenajímateľom TAZ SIPOX, a.s., Coburgova 84, Trnava a nájomcom X. F., r.č. XXXXXX/XXXX. V tento deň došlo k zámene bytov medzi predchádzajúcim nájomcom sporného bytu č. X na ulici J. I. XX v T. pánom K. J. a žalobcom 1/. K. J. sa stal nájomcom sporného bytu na základe „Rozhodnutia o pridelení bytu“ vydaného dňa 21.8.1989 Závodmi ťažkého strojárstva, kombinát, kombinátny podnik Trnava. Žalobca 1/ predtým užíval byt č. XX na D. ulici X v T., ktorý mu „Rozhodnutím o pridelení bytu“ pridelil do užívania jeho zamestnávateľ Sklárske výskumné obchodné centrum Trenčín, pracovisko Trnava ako vlastník bytu a správca bytového domu TAZ a.s. Trnava mu na základe tohto rozhodnutia vystavil dňa 22.12.1993 Evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Ešte predtým dňa 3.12.1993 TAZ a.s. oznámil Sklárskemu a obchodnému centru, že nemá pripomienky k prideleniu bytu na D. ulici v T. žalobcovi 1/. Dňa 17.2.1995 vydal TAZ a.s. Trnava súhlas žalobcovi 1/ k trvalému pobytu na D. X v T.. Po uzatvorení manželstva žalobcu 1/ so žalobkyňou 2/ dňa 19.7.1997 byt č. XX na D. ulici v T. užívali žalobcovia so súhlasom nového správcu TAZ, spol. s.r.o. do 1.7.1998, kedy došlo so súhlasom správcu oboch bytov (na D. ulici a ulici J. I. v T.) TAZ SIPOX, a.s. k ich zámene. Od 14.9.1998 je žalobca 1/ prihlásený na trvalý pobyt v T. na ulici J. I. XX.

8. Žalobca 1/ podal písomnú žiadosť o prevod sporného bytu do osobného vlastníctva dňa 7.10.2008, ktorú žalovaný prevzal dňa 15.10.2008. Dňa 26.11.2009 sa uskutočnila obhliadka sporného bytu spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.

9. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/64/2011-134 zo dňa 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012 zo dňa 29.4.2013, oboma právoplatnými 5.6.2013, bola žaloba žalovaného (v predmetnom konaní v postavení žalobcu) o vypratanie sporného bytu voči žalobcom (v predmetnom konaní v postavení žalovaných) zamietnutá z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný od novembra 2009 prijímal (a doposiaľ prijíma) od žalobcov platby za užívanie sporného bytu, čím dal najavo, že rešpektuje ich užívacie právo k bytu, žiadnu platbu im nevrátil a nespochybnil (okrem podanej žaloby) nájomný vzťah žalobcov k spornému bytu, a to i napriek tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo spochybnené a následne vyvrátené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, právoplatnosťou rozhodnutia dňa 20.11.2008. Vlastnícke právo k spornému bytu bolo teda ustálené a určené (následne aj zapísané v katastri nehnuteľností) žalovanému týmto dňom. Následne bol sporný byt žalovaným prevedený na spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorá opätovne byt previedla na žalovaného. Dňa 29.9.2010 bola teda uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalovaným a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., čím vlastníctvo sporného bytu nadobudla spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik a vyhlásením konkurzu prešlo v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie konať za spoločnosť a nakladať s jej majetkom na správcu konkurznej podstaty úpadcu. Po tomto rozhodnutí žalovaný oznámil nájomcom (žalobcom), že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním sporného bytu majú poukazovať na jeho účet, teda vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje žalobcov ako nájomcov. I keď bolo preukázané, že žalovaný nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa sporného bytu TAZ, a.s. v likvidácii (s ktorým mali žalobcovia uzavretú nájomnú zmluvu), medzi žalobcami a žalovaným existuje nájomný vzťah titulom konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú.

10. Na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007 vyhlásený konkurz a za správcu úpadcu bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 bolo rozhodnuté o výmene správcu a za nového správcu úpadcu bol ustanovený žalovaný. Z Obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, vyplýva, že sporný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze.

11. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. T. vyplýva, že vlastníkom bytu č. X na 2.p. bytového domu - 24 b.j. súpisné číslo XXXX na J. I. XX v T., postaveného na parcele č. XXXX/XX v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o veľkosti 648/15552 sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, pričom titulom nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností právoplatná dňa 22.10.2010.

12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. T. vyplýva, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 648/15552 na pozemku - parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, na ktorom je stavba - bytový dom evidovaný na LV č. XXXXX postavený, sú Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Coburgova 84, Trnava v uvedenom podiele, pričom titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 19.6.2014.

13. Žalobcovia na pojednávaní dňa 16.9.2015 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že trvajú na vzájomnej žalobe, právo na prevod vlastníctva sporného bytu odvodzujú od existujúceho nájomného vzťahu, ktorý bol potvrdený rozsudkom Okresného súdu Trnava v konaní 18C/64/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/155/2012. Žalovaný ako vlastník bytového domu je povinná osoba na prevod bytu do vlastníctva nájomcu podľa § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, keďže vlastník je štátny podnik v likvidácii, t.č. v konkurznom konaní. Žalobcovia sú oprávnení na nadobudnutie bytu do vlastníctva v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, keďže títo sú nájomcovia bytu, sú fyzickými osobami, nájom bytu trvá a doba nájmu je na dobu neurčitú. Cena bytu za jeho prevod do vlastníctva žalobcov ako nájomcov je daná § 17 ods. 3 písm. a) zákona. Povinnosť žalovaného je stanovená v § 29 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého je povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, kedy nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. V prípade, ak je zachovaná kontinuita, buď v subjekte oprávneného teda nájomcu, alebo v subjekte povinného teda vlastníka, obmedzenie vlastníka podľa § 16 ods. 1 zákona trvá, t.j. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu podľa § 5 ods. 5 zákona previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájom musí trvať, musí byť uzavretý na dobu neurčitú a v takom prípade právo na prvý prevod bytu nemožno považovať za skonzumované. Ku skonzumovaniu práva na prevod bytu nájomcovi za regulovanú cenu v zmysle ustáleného výkladu dochádza iba tým, keď je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu. Žalovaný je povinným subjektom, keďže v tomto prípade je štátnym podnikom v likvidácii a na žalovaného sa vzťahujú ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 písm. a) citovaného zákona. Žalovaný je vlastníkom bytového domu a je jeho povinnosťou previesť byt do vlastníctva fyzickej osoby, bez ohľadu na to, či sa jedná o prvonájomcu alebo nasledujúceho nájomcu, rozhodujúci je aktuálny nájomca, ak ide o prevod bytu z vlastníka domu na nájomcu.

14. Žalobcovia vo vyjadrení z 12.11.2015 doplnili, že pokiaľ sa týka tzv. prvého prevodu bytu, táto okolnosť je ohraničená tak zo strany oprávnenej ako aj povinnej osoby vo vzťahu ku konkrétnemu bytu. Nejedná sa len o situáciu, keď má byť prevedený v poradí prvý byt v bytovom dome evidovanom v katastri nehnuteľností dovtedy ako jeden celok. V prípade, ak je zachovaná kontinuita buď v subjekte oprávneného alebo v subjekte povinného, obmedzenie vlastníka v § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov trvá. Ak je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu, právna norma vylučujúca voľnú dispozíciu je tým nezvratne skonzumovaná. V prípade, ak sa nájomný vzťah skončí dohodou, výpoveďou, či smrťou jediného nájomcu a nájom neprechádza na žiadnu osobu, pôvodnému vlastníkovi domu sa obnoví dispozičné právo v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať fyzickej osobe na dobu neurčitú, na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu, v takom prípade vlastníka domu ako povinného, sa obmedzenie z komentovaného ustanovenia znovu aktivuje. Žalobcovia tvrdili, že zákon o vlastníctve bytov časovo nevymedzuje vznik nájmu pre uplatnenie ustanovení o regulovanej cene pre prevod bytu, a už vôbec nie rokom 1992 ako tvrdí žalovaný. Zákon nevymenúva žiadne podmienky pre vznik nájomného vzťahu, teda že musí byť založený písomnou zmluvou alebo pridelením bytu; iba vymedzuje, že nájomný vzťah musí byť uzatvorený na dobu neurčitú a musí trvať v čase podania žiadosti o prevod bytu z vlastníctva taxatívne vymedzeného okruhu osôb (i štátny podnik v likvidácii) do vlastníctva nájomcu - žiadateľa. Poukázali na skutočnosť, že sporný byt nikdy nebol predmetom privatizácie, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008. Aplikačná a ustálená súdna prax podľa žalobcov účel ustanovení zákona o vlastníctve bytov upravujúcich prevod

bytov za regulovanú cenu prezentuje tak, že úmyslom zákonodarcu je regulovať cenu bytov v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto byty sú naďalej vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve vlastníkov taxatívne vymenovaných, ktorí ich nadobudli buď ex lege (obec zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) alebo na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodov majetku štátu na iné osoby. Ide teda o úmysel transformovať bytový fond zo štátneho vlastníctva na vlastníctvo súkromné s prioritnou ochranou aktuálneho užívateľa, teda nájomcu do prvého prevodu konkrétneho bytu. Žalobcovia poukázali na to, že boli v čase podania žiadosti o prevod bytu do vlastníctva riadnymi nájomcami bytu na dobu neurčitú, keď sa jedná o byt vybudovaný z celospoločenských zdrojov, ktorý bol ku dňu podania žiadosti vo vlastníctve osoby povinnej podľa § 29 ods. 2 a 6 zákona o vlastníctve bytov (štátny podnik v likvidácii), sporný byt nebol predmetom privatizácie, žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, byty sa nachádzajú stále vo vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu práva na prevod za regulovanú cenu do dnešného dňa nedošlo. Štátny podnik v likvidácii ako osoba taxatívne vymedzená v § 29 ods. 2 a 6 zákona o vlastníctve bytov v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona je podľa žalobcov povinná uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na doterajších nájomcov, t.j. žalobcov za použitia § 17 ods. 3 a § 18, 18a, 18b tohto zákona za regulovanú cenu. Opätovne poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 105/2013 zo 7.5.2013, ktorý odstránil nejednotnosť výkladu a možnosti aplikácie všeobecnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a definitívne sa priklonil k názoru, že právo na podanie žiadosti o prevod bytu do vlastníctva nájomcu nemôže podliehať premlčaniu podľa § 101 Občianskeho zákonníka v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, keď zákon o vlastníctve bytov umožňuje opakované podávanie späťvzatej žiadosti o prevod. Z praxe bytových družstiev a taxatívne vymedzených povinných osôb vyplýva, že tieto plne rešpektujú a akceptujú účel zákona o vlastníctve bytov a štátne a družstevné byty prevádzajú do vlastníctva doterajších nájomcov (v zmysle aktuálnych nájomcov ku dňu prevodu vlastníctva) za štátom regulovanú cenu bez ohľadu na dátum vzniku nájomného vzťahu, či počet predchádzajúcich nájomcov. Paušálne obmedzenie nájomného vzťahu konkrétnym časovým údajom by bolo podľa názoru žalobcov nielen výkladom ustanovení zákona o vlastníctve bytov nad rámec zákona (keď zákon nepoužíva v tejto súvislosti pojem prvý nájomca, resp. prvonájomca) ale dokonca v priamom rozpore s jeho účelom, ktorým je záujem zákonodarcu na prevode vlastníctva bytov postavených z verejných prostriedkov do vlastníctva súkromných osôb za štátom regulovanú cenu, a to nielen v konkrétne obmedzenom časovom období, ale až pokiaľ sa všetky takéto byty neprevedú do súkromných rúk, t.j. kým plne neprebehne transformácia bytového fondu.

15. Podaním zo dňa 26.11.2015 žalovaný uviedol, že sporný byt je zahrnutý do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, keď predchádzajúci správca úpadcu Mgr. Ondreička zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX) - bytový dom na ulici J. I. XX - XX, vedené pre katastrálne územie T., do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii. Po neúspešnom excindačnom konaní sporná poznámka stratila opodstatnenie a došlo k rozčleneniu bytového domu na jednotlivé byty (postupným predajom nájomcom) a tým aj k zmene zápisu na príslušnom LV. Ak bol do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zahrnutý celý bytový dom, patria doň aj všetky jednotlivé byty, ktoré sa v ňom nachádzajú a postupnými prevodmi bytov zostávajú v súpise už len nepredané byty vo vlastníctve úpadcu. Trval na výklade princípu kontinuity s dôrazom na prvého nájomcu, nie akéhokoľvek nájomcu. Tiež uviedol, že nájomnú zmluvu neuzavrel pôvodný vlastník - úpadca, ale správca úpadcu svojim konkludentným konaním a doba neurčitá sa konštatuje len v odôvodnení rozsudku o vyprataní. Opäť zopakoval svoje tvrdenie, že pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu musí ísť o nájomcu (alebo jeho právneho nástupcu v zmysle inštitútu prechodu nájmu) užívajúceho byt ešte v čase privatizácie.

16. Dňa 10.2.2016 predložil žalovaný tabuľku na výpočet ceny sporného bytu podľa §18 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorej je cena bytu vypočítaná vo výške 1.266,85 eur.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.9.2016 uviedol, že § 17 ods. 3 písm. a) zákona o vlastníctve bytov garantuje právo na odkúpenie bytu doterajšiemu nájomcovi. Ak teda zákon nadobudol účinnosť ku dňu 1.9.1993 treba pod pojmom „doterajší nájomca“ v súlade s týmto zákonom rozumieť nájomcu, ktorý bol nájomcom do 1.9.1993, a nie ako sa domnieva protistrana, že ním môže tým byť hociktorý nájomca aj po tomto dátume. Tento význam slova „doterajší nájomca“ vyplýva nielen z gramatického výkladu, ale aj z historického a teleologického výkladu, ktorý je podopretý sociálnoekonomickým pozadím tejto právnej úpravy, keď účelom prijatia zákona o vlastníctve bytov bola regulácia ceny bytov v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctve

vlastníkov, ktorých zákon taxatívne vymenoval. Musí sa jednať o prvoprevod bytu, čo znamená prevod bytu z doterajšieho vlastníka na nájomcu, ktorý byt užíval pred 1.9.1993. Poukázal na novelu zákona o vlastníctve bytov účinnú od 1.1.2016, kde z materiálu, ktorého názov je „Štátna bytová politika do roku 2020“, schváleného uznesením vlády č. 13/2015 prijatého na 140. schôdzi vlády SR, vyplýva, že ustanovenia o povinnom prevode vlastníctva takýchto bytov za zákonom ustanovených podmienok nemajú v súčasnosti vecné opodstatnenie. Poukázal tiež na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, kedy žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 24.1.1995 so spoločnosťou TAZ a.s. Žalobca nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu v období rokov 1973 až 1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do osobného užívania do samotnej privatizácie majetku úpadcu a súd preto v týchto konaniach uzavrel, že prevod vlastníckeho práva za regulovanú cenu nie je zákonný a žalobca naň nemá právny nárok. Zákon o vlastníctve bytov reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutie, ktorým bola obdobne zamietnutá žaloba o nahradenie prejavu vôle a opätovne bol tento rozsudok potvrdený odvolacím súdom, ktorý sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zákon o vlastníctve bytov reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Vzhľadom na tieto rozhodnutia súdov a predložené dôkazy má žalovaný za to, že žalobcovia nemajú právny nárok na prevod vlastníctva bytu, keďže nepreukázali, že sú prvonájomcami, teda, že bola dodržaná kontinuita.

18. Žalobcovia na tomto pojednávaní prostredníctvom ich zástupcu uviedli, že považujú svoj nárok za oprávnený, dôvodný, zákonný. Zákonom č. 182/1993 Z.z. sa uplatňoval princíp predaja bytového fondu z majetku štátu, obcí, bytových družstiev, neskôr aj z majetku iných foriem družstiev do vlastníctva doterajších nájomcov, t.j. aktuálnych nájomcov, ktorí nimi boli v čase prevodov za regulované ceny s použitím § 17 ods. 3 a § 18, 18a, 18b citovaného zákona. Dôvodom bolo, že išlo o bytový fond vybudovaný z celospoločenských zdrojov, na tvorbe ktorých sa podieľali priamo alebo aj nepriamo nájomcovia bytov, prípadne ich rodinní príslušníci. V zmysle zákona sa nepretržite realizovali prevody bytov na tých nájomcov, ktorí boli v čase požiadania o prevod ich nájomcami. Základným cieľom reformy bytovej politiky vlády SR bolo zmeniť postavenie štátu a občanov pri zabezpečovaní bývania tak, aby si občania sami zabezpečovali a obstarávali bývanie a štát svojimi nástrojmi pôsobil na vytváranie trhu s bytmi a výstavbu nových bytov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, najmä pre mladé rodiny s deťmi a starších občanov. Občania, ktorí získavali byty do vlastníctva si zároveň zabezpečovali ich údržbu a ďalšie vylepšenie za vlastné finančné prostriedky a práve preto títo nájomcovia nadobúdali byty do vlastníctva za regulované ceny. Štát prijatím zákonnej úpravy o predaji bytov zároveň akceptoval zmenenú celospoločenskú politickú a hospodársku situáciu, keď vyhovel aj požiadavkám občanov podieľať sa na privatizácii bytového fondu za výhodných cenových podmienok, použitím regulovanej ceny. Z uvedených dôvodov sa nerušene od účinnosti zákona t.j. 1.9.1993 na území SR vykonávali prevody bytov do vlastníctva doterajším nájomcom za použitia § 17 ods. 3 citovaného zákona. V prípade, ak by prišlo k zmene doterajšieho spôsobu aplikačnej praxe zákona pri predaji bytov za inú ako regulovanú cenu u nájomcov, ktorí nadobudli tento status po účinnosti zákona, prišlo by k ich finančnej spoločenskej ujme a k porušeniu ústavného princípu právnej istoty, keďže aj súdy za celý čas účinnosti zákona o vlastníctve bytov sami rozhodovali o prevode bytov do vlastníctva na základe žalôb za regulované ceny aj u nájomcov, ktorí sa nimi stali po 1.9.1993. Práve žalovaný prišiel s výkladom pojmu „doterajší nájomca“ ako ten, ktorý mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a jeho nájom existoval v čase nadobudnutia účinnosti zákona. Podľa názoru žalobcov „doterajším nájomcom“ je nájomca bytu podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, t.j. fyzická osoba s nájmom na dobu neurčitú s podmienkou, že právo na prvý prevod bytu ešte nebolo skonzumované, teda, že toto právo ešte stále trvá. Prvý prevod je ohraničený tak na strane prevodcu ako aj na strane nadobúdateľa. Pri ukončení nájmu, ak nájomca svoje právo na prevod vlastníctva nevyužije, vlastník bytového domu má právo vlastníctvo k bytu previesť za inú ako regulovanú cenu. V prípade, že k prevodu vlastníctva bytu nepríde a byt bude opätovne prenajatý, potom na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu bude regulovaná cena opätovne aktivovaná. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona o vlastníctve bytov (1.9.1993) iný nájomca, ktorý svoje právo na odkúpenie nevyužil (ostala zachovaná kontinuita v osobe povinného), preto právo na prvý prevod bytu do vlastníctva nebolo skonzumované a byt bol opätovne prenajatý, a to terajším nájomcom - žalobcom

1/ a 2 / a na základe princípu kontinuity bola regulovaná cena opätovne aktivovaná. Uvedené tvrdenie podporuje aj novela zákona o vlastníctve bytov prijatá pod č. 246/2015 Z.z. účinná od 1.1.2016 konkrétne v § 32e ods. 4.

19. Podaním zo dňa 1.12.2016 žalobcovia poukázali na aplikačnú prax zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorej sa realizovali mestom Trnava, spoločnosťou STEFFE Trnava s.r.o., Bytovým podnikom Piešťany s.r.o. a Mestským bytovým podnikom Nové Mesto nad Váhom, s.r.o. prevody vlastníctva bytov na doterajších nájomcov, ktorí boli ku dňu podania žiadosti nájomcami, mali nájomné zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú bez ohľadu na čas vzniku nájomného vzťahu pred alebo po účinnosti zákona o vlastníctve bytov za regulované ceny. Zhodne uviedli, že považujú za nájomcu oprávneného kupovať byt za tzv. zostatkovú cenu každého nájomcu, ktorý má ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Doterajší nájomca je vnímaný ako aktuálny (súčasný) nájomca v čase prvého prevodu vlastníctva bytu s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú bez ohľadu na termín jej uzatvorenia. V prípade striktného výkladu pojmu doterajší nájomca, teda nájomca do účinnosti zákona o vlastníctve bytov, by nebol dôvod, aby bol zákon stále účinný v podobe v akej je a platil až do súčasnosti, keďže už cca 10 rokov po jeho účinnosti existovalo len veľmi malé percento nájomcov, ktorí by podmienku uzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú pred 1.9.1993 spĺňali, nehovoriac o súčasnosti, čo je viac ako 23 rokov. Dôvodnosť postupu a výkladu pojmu doterajší nájomca podporuje aj fakt, že až prijatím novely zákona o vlastníctve bytov č. 246/2015 Z.z. sa obmedzila možnosť podať si žiadosť o odkúpenie obecného bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu za tzv. zostatkovú cenu, do 31.12.2016. Ak si nájomcovia podajú žiadosť po tomto dátume, nebude sa na nich vzťahovať regulovaná cena. Tiež sa vyjadrili, že od roku 1997 do súčasnosti bolo celkovo do vlastníctva doterajších nájomcov prevedených v Trnave cca 7.000 obecných bytov, v Piešťanoch to bolo celkovo cca 3.000 komunálnych bytov a v Novom Meste nad Váhom cca 2.200 komunálnych bytov. Regulovaná cena bola pri prevode bytov uplatňovaná predovšetkým s ohľadom na účel zákona č. 182/1993 Z.z., ktorým bola transformácia bytového fondu zo štátneho vlastníctva na vlastníctvo súkromné.

20. Ing. Martin Lazar ako likvidátor majetku štátneho podniku sa v podaní zo dňa 4.11.2016 vyjadril, že pri realizácii predajov štátnych bytov nájomcom za regulovanú cenu podľa zákona o vlastníctve bytov sa neskúmalo, kedy nájomný vzťah vznikol, lebo zákon so vznikom nájomného vzťahu žiadne súvislosti alebo podmienky nespájal. Predpokladal, že ak by bol pre zákonodarcu dátum vzniku nájomného vzťahu relevantný, rozšíril by prvú vetu § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov o túto podmienku, teda že doterajší nájomca musí byť nepretržite nájomcom minimálne od účinnosti tohto zákona. Predložil tiež listinné doklady preukazujúce uvedené tvrdenia, ako nájomné zmluvy z roku 1994 a zmluvy o prevode vlastníctva bytov.

21. Podľa gramatického výkladu pojmu doterajší nájomca poskytnutého vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, člena Jazykovednej spoločnosti pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, doc. N.. S. H., N.., ak text (zákon alebo iná právna úprava), v ktorom sa uvádza doterajší nájomca bez iného spresnenia, či obmedzenia, sa vzťahuje na súčasnosť, teda je aktuálne platný, v takom prípade sa doterajším nájomcom môže rozumieť iba taký nájomca, ktorý má v reálnom čase platnosti, účinnosti alebo aplikovateľnosti jazykovej výpovede (zákona) status nájomcu, a to bez ohľadu na to, kedy text vznikol.

22. Podľa uznesenia vlády SR č. 13 zo 7.1.2015 k návrhu Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020 vláda ukladá pripraviť legislatívny návrh právnej úpravy určovania regulovanej ceny nájmu bytov obstaraných z verejných prostriedkov do 31.12.2017 a novelizáciu zákona o vlastníctve bytov s cieľom určiť termín ukončenia prevodu bytov z vlastníctva štátu a obcí do vlastníctva nájomcov bytov za zvýhodnených podmienok do 31.12.2016.

23. Podaním zo dňa 26.1.2017 žalobcovia upravili petit žaloby v jej definitívnom znení, ktorú zmenu súd podľa § 142 ods. 1 pripustil na pojednávaní dňa 1.3.2017, a to s ohľadom na dodatočne zistené skutočnosti a číslo účtu žalovaného. Pri preverovaní podkladov k bytovému domu na katastri nehnuteľností vyšlo najavo, že pivnice, ktoré majú jednotlivé byty k dispozícii na užívanie sú v katastri uvedené ako spoločné pivničné priestory, t.j. ako spoločné časti bytového domu, a nie ako príslušenstvo jednotlivých bytov, preto túto skutočnosť žalobcovia zohľadnili v článku II. a III. zmluvy v petite. Taktiež z LV č. XXXXX pre katastrálne územie T. vyplýva, že úpadca sa po začatí tohto konania dňa 19.6.2014 stal podielovým spoluvlastníkom pozemku zastavaného bytovým domom v spoluvlastníctve

podielu prináležiacom k bytu, ktorého prevod je predmetom tohto konania, t.j. vo veľkosti 648/15552. Poukázali na § 23 zákona o vlastníctve bytov, že s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. V roku 2014 úpadca nadobudol tento podiel. V podaní uviedli spôsob výpočtu kúpnej ceny, že vychádzali z kúpnej ceny stanovenej pôvodným predávajúcim TAZ, a.s. v konkurze vo výške 16,60 eur/m2, za ktorú svoje spoluvlastnícke podiely odkúpili vlastníci ostatných bytov v predmetnom bytovom dome. Žalovaný spôsob výpočtu ceny nenamietal.

24. Záverom žalobcovia zhrnuli, že sa naďalej pridržiavajú svojich doterajších prednesov a písomných vyjadrení. Žalovaný nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia, že doterajšími nájomcami sú len tí do účinnosti zákona č. 182/93 Z.z. žiadny relevantný dôkaz, lebo takýto gramatický, historický ani teleologický výklad zákona neexistuje, nebol publikovaný v žiadnych odborných publikáciách, nebol zverejnený v žiadnej literatúre, vrátane iných médií, prípade v rámci množstva seminárov a sympózií v rámci jeho uvedenia do aplikačnej praxe alebo jej priebehu. Je to iba ním vykonštruovaná obrana s jedným cieľom - vyhnúť sa zákonom určenej povinnosti previesť byt do vlastníctva za regulovanú cenu. Je v rozpore s dobrými mravmi a aplikačnou praxou, aby žalovaný 23 rokov po nadobudnutí účinnosti zákona o vlastníctve bytov diskriminačne vykladal, že zákonodarca mal pri prijatí zákona na mysli iba tých nájomcov, ktorí mohli nadobudnúť byty do vlastníctva za zvýhodnené ceny, ktorí už boli nájomcami bytu k 1.9.1993. S takýmto výkladom pojmu doterajší nájomca sa nestretol žiadny zo subjektov, ktorých žalobcovia oslovili s požiadavkou o vyjadrenie. Za doterajšieho nájomcu všetci zhodne označili aktuálneho nájomcu predmetného bytu v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu s nájomnou zmluvou uzavretou na dobu neurčitú. Postup likvidátora, ktorý prevádzal byty nájomcom do osobného vlastníctva za regulované ceny aj v lehote po 1.9.1993 so súhlasom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, bol správny a v súlade s účelom a znením zákona. Ani mesto Trnava ako subjekt povinný prevádzať byty do vlastníctva nájomcom nerozlišuje nájomcov na tých, ktorým nájomný vzťah vznikol do 1.9.1993 a tých, ktorým vznikol po účinnosti zákona, t.j. po 1.9.1993. Z uznesenia vlády SR č. 13 zo dňa 17.1.2015 k návrhu koncepcie bytovej politiky do roku 2020, ktorá je politickým dokumentom pre prípravu legislatívneho návrhu právnej úpravy určovania regulovanej ceny pri prevode nájomných bytov obstaraných z verejných prostriedkov je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 246/2015 Z.z. bolo ukončiť možnosť prevodov bytov z vlastníctva povinných subjektov do 31.12.2016 s prihliadnutím na spoločenské zmeny ku ktorým prišlo od účinnosti zákona č. 182/93 Z.z. Uvedené postupy vlády a zákonodarcu by neboli potrebné, keby zákonné ustanovenia, ktoré upravujú prevod bytov do vlastníctva doterajších nájomcov podľa pôvodného znenia zákona boli obsolentné tak, ako tvrdí žalovaný vo svojich vyjadreniach. Podľa žalobcov koncepcia bytovej politiky do roku 2020 ako politický materiál schválený len uznesením vlády nemá všeobecnú právnu záväznosť, a tým je aj nepoužiteľný pre odôvodnenie právneho názoru, ktorý prezentuje žalovaný. Tiež znova poukázal na gramatický výklad pojmu doterajší nájomca.

25. Žalovaný sa v záverečnej reči nestotožnil s názorom, že došlo konkludentne k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, keďže žalovaný nikdy neprejavil vôľu takýto nájomný vzťah uzavrieť, lebo nikdy neuskutočnil obhliadku bytu, ani neodovzdal kľúče od bytu. Mal za to, že nájomný vzťah v danom prípade nevznikol. Pojem doterajší nájomca vykladal žalovaný s ohľadom na nadobudnutie účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda že ním je nájomca ku dňu 1.9.1993. Hoci bol zákon o vlastníctve bytov viackrát novelizovaný, zachoval si určité ustanovenia, ktoré sú zamerané na transformáciu vlastníctva štátnych a družstevných bytov, ktoré boli prijaté začiatkom 90. rokov. Žalovaný zastáva právny názor, že treba prihliadnuť na rozdiel medzi prvonájomcami, ktorí sa stali užívateľmi bytov na základe rozhodnutia o pridelení bytu v období pred vznikom voľného trhu s bytmi a tými, ktorí sa stali nájomcami až v období voľného trhu s bytmi. Dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalobcov považuje žalovaný za irelevantné s poukazom na to, že nájomný vzťah v danom prípade nevznikol a nevznikol ani na základe rozhodnutia o pridelení bytu, ktoré bolo vydané zo strany TAZ a.s., ktorá spoločnosť nikdy nebola vlastníkom sporného bytu, a teda ani osobou oprávnenou nakladať s bytom, čo bolo preukázané právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava v konaní pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, v ktorom bolo určené, že predmetný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a na základe toho vlastnícke právo nikdy nesvedčilo spoločnosti TAZ a.s. Zhrnul, že právo na odkúpenie bytu za zostatkovú cenu majú podľa jeho názoru iba tí nájomcovia, ktorí preukázali, že boli nájomcami bytov v období pred privatizáciou.

Namietal, že žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadnu nájomnú zmluvu, z ktorej možno odvodzovať právo na odkúpenie bytu. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

31. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

32. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKaR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

33. Podľa § 92 ods. 5 ZoKaR, na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 20)

34. Poznámka 20) odkazuje na zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

35. Podľa § 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“), vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

36. Podľa § 5 ods. 1 až 8 zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov (1). Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru (2). Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome okrem náležitostí podľa odseku 1 môže obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje viac domov a na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a vlastníkov nebytových priestorov v dome (3). Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností (4). S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa predloží dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci (5). Práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome (6). Ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome (7). Náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci; predávajúci môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov. Znalečné znášajú pomerne tí nadobúdatelia, ktorí o znalecký posudok požiadali podľa odseku 1 písm. f) (8).

37. Podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

38. Podľa § 17 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len „cena“) sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

39. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o vlastníctve bytov, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu.

40. Podľa § 18 ods. 1 až 4 zákona o vlastníctve bytov, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, stanoví sa jeho východisková hodnota znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu (1). Opotrebenie podľa odseku

1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia obstarávacej ceny domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80% (2). Obstarávacou cenou domu na účely tohto zákona sa rozumie cena vedená v účtovníctve zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej ceny domu nebytový priestor (§ 2 ods. 3) alebo garáž, obstarávacia cena domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu nebytovému priestoru alebo garáži (3). Ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30% (4).

41. Podľa § 23 zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

42. Podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

43. Podľa § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

44. Podľa § 32e ods. 3, 4 a 5 zákona č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2016, povinnosť ustanovená v § 29 ods. 2 a 8 a v § 29a sa vzťahuje na vlastníkov domov alebo bytov len vtedy, ak nájomca bytu požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016; táto povinnosť nezaniká, ak je vlastníkom domu alebo bytu bytové družstvo a o prevod vlastníctva bytu požiada aj po 31. decembri 2016 nájomca družstevného bytu, ktorý je členom tohto bytového družstva (3). Vlastník domu alebo bytu uvedený v § 17 ods. 3 a § 29 ods. 7 je povinný uzavrieť s nájomcom bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016, zmluvu o prevode vlastníctva bytu; cenu bytu, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku je povinný vypočítať podľa § 18, § 18a ods. 1 a § 18b. Ak vlastník domu alebo bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrie, nájomca bytu môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti (4). Ak nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu po 31. decembri 2016, na výpočet ceny bytu sa vzťahuje § 17 ods. 1; to neplatí, ak ide o nájomcu družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva (5).

45. Predmetom tohto sporu je nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva sporného bytu za zvýhodnených podmienok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov za tzv. regulovanú kúpnu cenu vo výške určenej podľa § 17 ods. 3 písm. a) v spojení s § 18 zákona o vlastníctve bytov.

46. Zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. Súhrn týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

47. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku žalobcov podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu, ktorú odôvodnil tým, že žalobcovia mohli od roku 1998 do roku 2008 kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu, pričom tak neurobili, čím sa premlčalo právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu.

48. Žalovaný vzniesol i námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, ktorú odvodzoval z neexistencie zachovanej kontinuity medzi prvonájomcom a žalobcami. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

49. Súd sa vzhľadom na vznesené námietky prioritne zaoberal ich dôvodnosťou, pričom dospel k záveru, že ani námietka premlčania, ani námietka nedostatku aktívnej legitimácie neboli vznesené dôvodne.

50. Jednou z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto žiadosti začína plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Novelou vykonanou zákonom č. 151/1995 Z.z. bolo v § 29 zákona o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, že nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu podať žalobu na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Žalobcovia podali žiadosť o prevod bytu do vlastníctva v roku 2008, žalovaný nesplnil povinnosť prevodu vlastníctva bytu v tejto lehote, preto podali žalobcovia na súd vzájomnú žalobu v roku 2011 o splnenie tejto povinnosti v zmysle poslednej vety § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, čím je daná ich aktívna vecná legitimácia domáhať sa tohto práva súdnou cestou voči žalovanému štátnemu podniku v likvidácii ako povinnému subjektu, v mene ktorého koná správca z dôvodu vyhláseného konkurzu na jeho majetok, čím je daná v zmysle § 29 ods. 2 prvej vety zákona o vlastníctve bytov jeho pasívna vecná legitimácia. Táto možnosť nájomcu nebola do 1.1.2016 obmedzená žiadnou lehotou. Novelou vykonanou zákonom č. 158/1998 Z.z. bol do zákona o vlastníctve bytov vložený § 29b, v ktorého odseku 3 je ustanovené, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Nájomcovia svoju žiadosť nevzali písomne späť, teda ich právo na podanie (prípadne i opakovanej) žiadosti sa nemohlo premlčať, lebo trvalo počas celej doby nájmu až do prijatia novely zákona o vlastníctve bytov č. 246/2015 Z.z., účinnej od 1.1.2016, z ktorej je zrejmé, že požiadať o prevod vlastníctva bytu bolo možné až do 31.12.2016. Teda až týmto dátumom došlo k časovému obmedzeniu práva nájomcov na podanie žiadosti o prevod bytu do vlastníctva za regulovanú cenu.

51. Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu. Interpretácia uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyžaduje použitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov občanov. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/37/2010 z 21.12.2010). K jeho uzatváraniu dochádza až novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané (právoplatne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18C/64/2011), že medzi stranami sporu bola konkludentne v roku 2009 uzatvorená nájomná zmluva týkajúca sa sporného bytu na neurčitú dobu, lebo nebola dohodnutá dĺžka nájmu, keď nájomný vzťah žalobcu vznikol už predtým na základe rozhodnutia o pridelení bytu z decembra 1993 a následne došlo v roku 1998 len k zámene bytov s predchádzajúcim nájomcom sporného bytu, ktorému vznikol nájom v roku 1989. Uzatvorením manželstva vznikol žalobcom spoločný nájom sporného bytu. Žalobcovia podali žiadosť o prevod sporného bytu do vlastníctva v roku 2008, túto žiadosť nevzali späť, čo ani nebolo v konaní sporné, zmluva s nimi uzatvorená do dvoch rokov nebola, preto bola podaná na súd predmetná vzájomná žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného. U žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva nájomcom, lebo sporný byt nebol predmetom privatizácie (čo vyplynulo z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653

zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008 zo dňa 23.9.2008), žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, čo tiež nebolo v konaní sporné a byt sa nachádza stále vo vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu práva na prevod bytu za regulovanú cenu do dnešného dňa nedošlo. Za účelom realizácie svojho práva na prevod vlastníctva bytu nemajú žalobcovia ako nájomcovia možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán a nemali ani možnosť brániť sa v konkurznom konaní (vylučovacia žaloba je neaplikovateľná, keďže nie sú vlastníkmi), preto majú právo domáhať sa svojho práva žalobou v civilnom súdnom konaní, nie v rámci konkurzného konania ako tvrdil žalovaný.

53. Pojem doterajší nájomca si súd vykladá ako nájomca, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na čas jej vzniku, keď jeho nájomný vzťah doteraz trvá a právo na prevod bytu do vlastníctva nebolo skonzumované. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval v súvislosti výkladom pojmu žalovaný, neboli záväzné pre súd v tomto konaní, lebo sa netýkali sporného bytu ani prejednávanej veci a nie sú ani judikátmi. Podľa názoru súdu zákonodarca pojem doterajší nájomca neohraničil nadobudnutím účinnosti zákona o vlastníctve bytov, keď predmetné ustanovenie § 17 ods. 3 zákona je stále účinné a v praxi aplikované pri prevodoch bytov do vlastníctva doterajších nájomcov (s neurčitou dobou nájmu bez ohľadu na čas uzatvorenia zmluvy, ak sa jedná o prvý prevod bytu z vlastníctva vymedzených subjektov do vlastníctva nájomcu) za zvýhodnenú tzv. regulovanú cenu vypočítanú podľa § 18 zákona o vlastníctve bytov. Požiadať o prevod bytu do vlastníctva bolo možné do 31.12.2016, teda až novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 1.1.2016 došlo k časovému ohraničeniu podávania žiadostí nájomcov o prevod bytu do vlastníctva za regulované ceny. Dovtedy nebolo podávanie žiadosti časovo obmedzené, ani nebol časovo obmedzený vznik nájmu dátumom do 1.9.1993. Ak by totiž zákonodarca mienil takto vymedziť nájomný vzťah, uviedol by túto podmienku výslovne v zákone (...nájomca, ktorý sa ním stal do nadobudnutia účinnosti tohto zákona...). Pojem „doterajší“ bez iného spresnenia, či obmedzenia, sa vzťahuje na súčasnosť, teda je aktuálne platný a znamená doteraz trvajúci, teda trvajúci stále, do súčasnosti bez ohľadu na to, kedy vznikol. Výklad, ktorý ponúka žalovaný, že doterajší nájomca znamená nájomca trvajúci do nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. do 1.9.1993 by znamenal, že ním už nie je nájomca v súčasnosti (teraz), čo je však rozpore so zmyslom ustanovenia § 17 zákona. Úmyslom prijatia zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.9.1993 bolo poskytnutie možnosti nájomcom podieľať sa na privatizácii bytového fondu za výhodných cenových podmienok použitím regulovanej ceny. Z uvedených dôvodov sa od účinnosti zákona o vlastníctve bytov, t.j. od 1.9.1993 na území SR vykonávali prevody bytov do vlastníctva doterajším nájomcom za regulovanú cenu. Ak by zákonodarca nesúhlasil s praxou prevodu bytov za regulovanú cenu nájomcom, ktorých nájom vznikol po účinnosti zákona, novelou by takéto obmedzujúce ustanovenie do zákona určite poňal skôr.

54. Pokiaľ sa týka tzv. prvého prevodu bytu, kontinuita v subjekte musí byť zachovaná buď pri osobe oprávneného (nájomcu bytu) alebo osobe povinného (vlastníka bytu). Ak je konkrétny byt prevedený z vlastníctva pôvodného vlastníka domu do vlastníctva nájomcu, právna norma vylučujúca voľnú dispozíciu s bytom podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je tým skonzumovaná. V prípade, ak sa nájomný vzťah skončí tak, že nájom neprechádza na žiadnu osobu, pôvodnému vlastníkovi domu sa obnoví dispozičné právo s bytom v plnom rozsahu. Pokiaľ by sa pôvodný vlastník domu po skončení nájomného vzťahu rozhodol opätovne byt prenajať fyzickej osobe na dobu neurčitú, na základe princípu kontinuity aspoň jedného subjektu, v takom prípade vlastníka domu ako povinného, sa obmedzenie z uvedeného zákonného ustanovenia znovu aktivuje.

55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona súd žalobe vyhovel, lebo mal za to, že bola podaná dôvodne. Žalobcovia ako nájomcovia sporného bytu na dobu neurčitú, ktorých žiadosti o prevod bytu do vlastníctva nebolo vyhovené, pričom právo na prevod sporného bytu do vlastníctva za regulovanú cenu nebolo doposiaľ žiadnym nájomcom skonzumované, majú právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v znení obsiahnutom vo výroku tohto rozsudku za zvýhodnenú cenu (ktorej výška nebola v konaní sporná), vyrátanú žalovaným vrátane ceny za pozemok vypočítanej žalobcom, ktorú žalovaný takisto nenamietal.

56. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

58. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore súd rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.