Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-125-2016.pdf
PDF · 145.29 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manžela: F.. Š. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. XA, L., štátny občan SR a manželky: Y.. Y. T., C.. S.I., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, L., štátny občan SR, zastúpená E., L..C..I.., L. L.H. L. XX, F., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H.N. T., W.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo F.. Š.na T., W.. XX.XX.XXXX U. F. a Y.. Y. T., C.. S., W.. XX.XX.XXXX U. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloletého H. T., W.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého H. T., W.. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk matky s maloletým H. T., W.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.03.2015 doplneného podaním doručeným súdu dňa 20.10.2016 sa manžel domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý H.. Vážnejšie nezhody a konflikty nastali v manželstve už krátko po jeho uzavretí, tieto sa však manželom podarilo riešiť. V priebehu roku 2010 sa však vzťah manželov veľmi zhoršil, manželka začala na osobu manžela reagovať neadekvátne, podráždene a začalo dochádzať k roztržkám prameniacim aj z toho, že manželka neustále presadzovala vlastné názory vo všetkých dôležitých oblastiach spolužitia. Napriek snahám manžela sa tieto konflikty stupňovali a často k nim dochádzalo i v prítomnosti maloletého H.. Spolužitie manželov sa pre manžela stalo neznesiteľným, v spoločnej domácnosti však zotrval do konca roku 2012, a to z dôvodu kontaktu a starostlivosti o
maloletého syna H.. V decembri 2012 sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Už v júni 2012 manžel podal na Okresnom súde Pezinok návrh na rozvod manželstva, v ktorom bolo vykonaných viacero dôkazov, vrátane znaleckého odkazovania znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Nakoľko sa však manželka na pojednáva dňa 26.09.2014 vyjadrila, že má záujem o obnovu spolužitia a bude akceptovať návrh na návštevu manželskej poradne, svoj návrh na rozvod manželstva vzal manžel späť a manželia začali navštevovať psychologičku. V tomto období sa komunikácia medzi manželmi čiastočne zlepšila a manželka umožňovala manželovi styk so synom i nad rámec styku učeného predbežným opatrením. No i napriek tomu dochádzalo medzi manželmi k výmenám názorov, hádkam a slovným útokom, na základe ktorých manžel zavrhol akúkoľvek možnosť obnoviť s manželkou partnerský vzťah, ktorý považoval za narušený a neobnoviteľný. Za hlavné dôvody rozvratu manželských vzťahov považoval neschopnosť manželov dohodnúť sa na veciach, týkajúcich sa ich spolužitia a tiež autoritatívny prístup manželky, časté hádky, rozdielne názory na trávenie voľného času, výchovu syna a taktiež na otázku vierovyznania, kde bol na neho zo strany manželky vyvíjaný nátlak, aby sa stal veriacim. Pokiaľ ide o otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode manželstva spočiatku navrhoval, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že táto forma starostlivosti o maloletého bola vyhodnotená ako najvhodnejšia aj v rámci predchádzajúceho konania o rozvod manželstva. Otec je pritom schopný a ochotný zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o syna, dokáže uspokojiť a zabezpečiť všetky jeho potreby a záujmy, voľný čas trávi so synom aktívne, prevažne športovými aktivitami a majú medzi sebou vytvorený veľmi dobrý vzťah. Na strane druhej i maloletému H. takáto forma starostlivosti vyhovovala, opakovane deklaroval svoj záujem byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti, keďže u každého z rodičov sa mu dostávalo adekvátnej starostlivosti a s oboma rodičmi rád trávil čas. Počas konania otec maloletého poukazoval na to, že napriek jeho snahe, nebolo možné dospieť s matku maloletého k dohode o výkone ich rodičovských práv a povinností, čo bolo sprevádzané opakovanými návrhmi na nariadenie predbežných opatrení zo strany oboch rodičov, šetreniami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, psychologickými intervenciami a napokon i zaradením rodičov do sanačného programu, ktorý však nebol úspešný. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas do rozvodu manželstva bol upravený rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.02.2014, jeho zmeny sa však otec maloletého domáhal i cestou návrhu na rozvod manželstva, v ktorej časti bol jeho návrh vylúčený na samostatné konanie ( č. l. 42). Následne bolo paralelne opakovane rozhodované o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas do rozvodu, pričom posledným účinným rozhodnutím je uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2015, č. k. 11CoP/520/2015 - 98 (č. l. 152), ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa i realizovala. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 20.10.2016 zhrnul, že s manželkou od roku 2011 spolu intímne nežijú a od decembra 2012 nevedú spoločnú domácnosť. On sám nadviazal nový partnerský vzťah, pričom so svojou partnerkou plánujú spoločnú budúcnosť, čo podporuje i fakt, že očakávajú narodenie dieťaťa s tým, že v priebehu konania sa nasťahovali do spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že matka opakovane odmietla sa s otcom dohodnúť, pričom apelovala na záujem syna a jeho názor, a to napriek tomu, že cca od augusta 2016 je maloletý na základe vlastného rozhodnutia vo výlučnej osobnej starostlivosti otca a starostlivosť matky odmieta. V tejto súvislosti poukázal na listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii orgán sociálnoprávnej ochrany detí a ktoré vyplývajú i zo správ OZ Kľúč, n. o., v ktorom sa rodičia podrobovali sanačnému programu. Napriek negatívnemu postoju maloletého H. k matke mal otec za to, že je nevyhnutné, aby si syn budoval rovnocenný vzťah k obom rodičom a ešte v 10/2016 preferoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a mal záujem sa v tomto smere s matkou maloletého dohodnúť. Vzhľadom k zmene pomerov na strane maloletého H., ku ktorej došlo počas konania napokon navrhol súdu, aby zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, keďže maloletý H. sa odmieta s matkou i kontaktovať, stretne sa s ňou sporadicky na pár minút. Na maloletého sa snaží pozitívne vplývať ohľadom kontaktu s matkou, vzťahy medzi maloletým a matkou sa však v priebehu leta 2016 výrazne zhoršili, a to v dôsledku psychického nátlaku, ktorý matka na syna vyvíjala. Z uvedeného dôvodu preto i navrhol, aby súd styk maloletého s matkou neupravoval a zostalo to na rozhodnutí syna. Výživné zo strany matky navrhol určiť v sume 200 € mesačne, s ohľadom na rozpis nákladov na výchovu a výživu maloletého, ktorý založil do súdneho spisu. Matka sa od 09/2016 nepodieľa na krytí žiadnych nákladov u maloletého, zrušila i platenie obedov v škole. Otec jej pritom naďalej uhrádza čiastku 100€ mesačne ako výživné, z dôvodu účinnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2015 o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
3. Manželka s návrhom na rozvod manželstva v zásade nesúhlasila, mala za to, že za spolupráce oboch manželov je možné spolužitie obnoviť. Ona sama bola ochotná manželovi odpustiť i neveru,
ak by mal záujem sa vrátiť k rodine a zároveň poukázala na to, že ona ho stále považuje za svojho manžela. Mala za to, že nezhody sú v každom manželstve, avšak je možné ich riešiť. Vyjadrovala sa k spolužitiu manželov, pričom poukázala na to, že manžel mal časovo náročnú prácu a chodil neskoro domov, čo spôsobovalo, že sa nezapájal do života rodiny. K uvedenému prispeli i záujmové a športové činnosti manžela, ktorým sa venoval a ktoré neumožňovali, aby rodina trávila voľný čas spoločne (paraglaiding, potápanie), keďže manžel tieto činnosti uprednostňoval pred rodinou, čím zanedbával manželku i syna. Manžela vnímala ako toho, kto si presadzuje svoje názory a ciele, pričom nebolo možné sa s ním dohodnúť, a to ani na výchove maloletého. Vyjadrila presvedčenie, že jej bol manžel počas manželstva opakovane neverný. Za hlavný dôvod rozvratu ich manželstva považovala partnerku manžela pani E. W., s ktorou sa poznal už pred uzavretím manželstva, pričom i partnerka otca bola vydatá a mala syna, pričom manželka apelovala na to, aby zostali obe rodiny zachované a v tejto súvislosti kontaktovala i vtedajšieho manžela partnerky otca. Maloletý H. to pritom znášal veľmi ťažko a opakovane otca prosil, aby tento vzťah ukončil, nebol s tým stotožnený, čo sa výrazne prejavovalo aj na jeho vzťahu k otcovi, ktorý nebol dobrý. Predchádzajúce spätvzatie návrhu na rozvod manželstva zo strany manžela považovala za účelový, nakoľko sa nejednalo o obnovu spolužitia, ale len o zlepšenie komunikácie. Manžel sa v tom čase vyjadril, že sa vráti do spoločnej domácnosti len v tom prípade, ak bude i naďalej udržiavať vzťah so svojou partnerkou, čo bolo pre manželku nereálne. Rozvrat vzťahov vyvrcholil spoločnou dovolenkou manžela a jeho partnerky v roku 2015, na ktorú vzali i obe deti a z ktorej sa maloletý H. vrátil vo veľmi zlom psychickom stave. Počas konania potvrdila, že zo strany maloletého H. voči jej osobe prišlo k zásadnej zmene, pričom jeho postoj si manželka ani jej rodina nevie vysvetliť. Pripísala to veku maloletého a jeho ovplyvniteľnosti. V minulosti to pritom bola ona, kto maloletého viedol, aby si budoval vzťah s otcom. Mala za to, že maloletý chce zostať u otca z dôvodu, aby nestratil jeho priazeň. Poukázala na to, že otec nevytvára priestor k tomu, aby sa so synom mohla stretnúť a neposkytuje jej o ňom žiadne informácie. Pri momentálnej situácii na strane maloletého H. mala za to, že pravdepodobne bude musieť súhlasiť so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, čím by rešpektovala názor maloletého, ktorý chcel byť zverený do tejto formy starostlivosti. V minulosti sa mu snažila vysvetliť, že to nie je dobrá forma starostlivosti, nakoľko je psychicky náročná, maloletý to však videl u iných detí a chcel to mať. Za najvhodnejšie by však považovala zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že styk otca s maloletým by zostal neupravený.
4. Súd pristúpil k pohovoru s maloletým H., ktorý bol vykonaný dňa 01.02.2017, bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Matka sa zdržiavala pred pojednávacou miestnosťou, kde bol realizovaný pohovor, maloletý však v závere pohovoru uviedol, že sa s ňou nerozprával. Maloletý bol oboznámený s postupom ohľadom pohovoru, na základe čoho vyjadril súhlas s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný. Vyjadril sa, že v starostlivosti otca je veľmi spokojný a chce tam i zotrvať. Sám priznal, že jeho vzťahy s matkou sú v súčasnosti narušené („labilné“), a to z dôvodu jej správania sa voči nemu, čo spôsobuje i obmedzenie komunikácie z jeho strany smerom k matke. Matka ho denne telefonicky kontaktuje, čo on sám chápe, avšak keď prejaví nesúhlas s tým, čo chce matka, jej reakcie smerom k nemu sú pre neho zaťažujúce. V domácnosti otca sa cíti veľmi dobre, vzťahy medzi všetkými príslušníkmi rodiny sú bezproblémové, maloletý si rozumie aj s partnerkou otca a jej synom Filipom, ktorý je vo veku 6-tich rokov a s ktorým sa poznajú už cca 5 rokov, H. ho považuje za svojho „ako keby“ brata. Vyhovuje mu aj to, že sa mu otec venuje po všetkých stránkach, športujú spolu a čas trávia aktívne. Potvrdil, že ho otec vedie ku kontaktu s matkou, ale maloletému správanie matky voči nemu nevyhovuje. Spomenul situáciu z notebookom, ktorý mu matka darovala na Vianoce, ale ktorý si nemôže od matky vziať do domácnosti otca. Pokiaľ ide o otázku výkonu osobnej starostlivosti o neho jednoznačne trval na tom, že chce zostať u otca. Pokiaľ ide o jeho styk s matkou nechcel, aby bol upravený súdnym rozhodnutím, chce si to organizovať sám, na základe jeho dohody s matkou.
5. Manželka - matka maloletého si dňa 21.02.2017 prevzala nahrávku z pohovoru s maloletým H.. Dňa 01.03.2017 doručila súdu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci na deň 02.03.2017 a vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu, že dňa 28.02.2017 splnomocnila na zastupovanie v konaní právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu mala manželka a jej právny zástupca za to, že nie je v zmysle § 178 ods. 2 CSP zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie. Súd dňa 02.03.2017 pojednával a rozhodol v neprítomnosti manželky a jej právneho zástupcu.
6. Kolízny opatrovník v rámci konania poukázal na správy, ktoré zakladal do súdneho spisu a na obsah vykonaných šetrení na strane maloletého H. a pohovorov v priebehu konania. Okrem iného poukázal i
na záverečnú správu OZ Kľúč, n. o., ktorý s rodinou spolupracoval a závery v nej uvedené. Spoluprácu s týmto zariadením od počiatku komplikoval formálny, až odmietavý postoj matky, jej nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, jej neprípustnosť k ponúkaným odporúčaniam a vedeniu, negatívny tlak na maloletého pri kontakte s otcom. Matka nemá spracovaný odchod otca zo spoločnej domácnosti a budovanie jeho novej rodiny opakovane napáda. Pri komunikácii používala hlasný, až agresívny prejav, útočný, obviňujúci. Neustále riešila predchádzajúci spoločný život s otcom maloletého, používala náboženskú filozofiu na dosiahnutie svojho cieľa, ktorým bol návrat otca do spoločnej domácnosti, či majetkové otázky. Na dosiahnutie svojich cieľov využívala i syna, ktorý voči otcovi dlho vystupoval nepriateľsky a používal voči nemu matkinu rétoriku. Otec v spolupráci so zariadením prejavil veľa trpezlivosti, aplikoval všetky ich rady a odporúčania, čím sa mu podarilo nadviazať kontakt so synom do takej miery, že tento je od augusta 2016 v jeho osobnej starostlivosti, keďže otec mu zabezpečuje pokojné a stabilné rodinné prostredie. Týmto sa však narušil kontakt s matkou, ktorú maloletý nateraz odmieta a odmieta jej verbálne prejavy a útoky voči novej rodine otca a otcovi. Matka spoluprácu so zariadením úplne odmietla vtedy, keď sa presvedčila, že maloletý sa k nej nechce vrátiť a že jeho rozhodnutie bude musieť rešpektovať. Začala si hľadať spoluprácu s inou organizáciou, ktorá bude podporovať jej záujmy, aby sa maloletý vrátil k nej a opäť otca odmietal. Otec necháva synovi priestor na vlastné rozhodnutia s tým, že sa ho snaží viesť k rešpektovaniu matky a kontaktu s ňou. Záverom bolo konštatované, že matka nezvláda svoju rodičovskú úlohu vo vzťahu k synovi, má tendenciu manipulácie, tlaku a vydierania. S ohľadom na uvedené doporučil súdu zveriť maloletého H. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné zo strany matky doporučil upraviť vo výške 200 € mesačne a styk maloletého s matkou neupravovať, a to vzhľadom k veku maloletého a z dôvodu, že bude potrebné najskôr vzťah maloletého k matke sanovať.
7. Súd sa oboznámil s návrhom manžela zo dňa 05.03.2015, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého H., znaleckým posudkom T.. K. I. č. 18/2014, psychologickou správou TENENET, o. z. zo dňa 13.01.2015, úradnými záznamami ÚPSVaR Senec zo dňa 24.02.2014, 03.09.2014, 24.10.2014, 08.01.2015, uznesením Okresného súd Pezinok zo dňa 13.05.2013, č. k. 9P/124/2012 - 72, uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.01.2015, č. k. 9P/124/2012 - 175, rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.02.2014, č. k. 9P/97/2013 - 94, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.11.2014, č. k. 51p/473/2014 - 31, podaním otca zo dňa 12.11.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.10.2015, č. k. 12P/164/2015 - 78, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2016, č. k. 11CoP/15/2016 - 94, vyjadrením manželky zo dňa 19.10.2016 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými daňovým priznaním manželky za rok 2015, podaním manžela zo dňa 20.10.2016, uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2015, č. k. 11CoP/520/2015 - 98, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.08.2016, č. k. 7Cdo 154/2016, daňovým priznaním manžela za rok 2015, správou ÚSPVaR Senec z prešetrenia pomerov zo dňa 24.10.2016, potvrdením o návštev školy na strane maloletého H., čestným prehlásením zo dňa 25.10.2016, žiadosťou PZ manželky zo dňa 01.03.2017 o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci na deň 02.03.2017, záverečnou správou z terénnej práce Kľúč, n. o. zo dňa 18.12.2016 a rozpisom výdavkov na strane maloletého H.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
8. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v L.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý H.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese V. XX U. L., kde doposiaľ býva manželka a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
9. Maloletý H. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. C. A. L.. G. U. F., kde sa uhrádza poplatok 62 € na školský rok, stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 24 € mesačne. Otec taktiež hradí maloletému školské potreby a pomôcky, učebnice a aktivity poriadané v rámci školy. Do školy maloletý chodí kombinovane - otec ho ráno dovezie na zastávku, následne cestuje SAD do F. a v rámci F. sa prepravuje MHD, pričom celkové náklady na cestovné predstavujú v zmysle vyčíslenia otca cca 80 € mesačne. Otec zabezpečuje maloletému veci na ošatenie a obuv v sume cca 50 € mesačne, hradí maloletému mobilný telefón v sume 20 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Vo voľnom čase mu otec kompenzuje absenciu mimoškolskej činnosti, a to najmä rôznymi športovými aktivitami, chodí na lezeckú stenu, otec ho zapísal na potápačský kurz. 10. Manžel je SZČO s predmetom činnosti služby v oblasti informačných technológií, z ktorej činnosti má príjem cca 800-1 000 € mesačne, iné príjmy nemá. Je konateľom a spoločníkom dvoch spoločností,
v spoločnosti Q., L..C..I.. je 50% spoločníkom, kde cca 2 roky nevykonáva žiadnu činnosť. V spoločnosti L., L..C..I.. je jediným spoločníkom, v ktorej je predpoklad vyvíjania činnosti za účasti investora. Spolu s maloletým H., svojou partnerkou a jej synom S. bývajú v spoločnej domácnosti na adrese Z. XA U. L., kde mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 81 € mesačne. So svojou partnerkou očakáva v mesiaci apríl 2017 narodenie dieťaťa s tým, že partnerka už nastúpila na materskú dovolenku.
11. Manželka je SZČO s predmetom činnosti účtovníctvo, z ktorej činnosti má príjem cca 500 €, na syna poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Býva v byte na V. G. U. L., kde hradí náklady spojené s bývaním vo výške cca 200 € mesačne vrátane internetu.
12. Manželia majú byt na V. G., v ktorom býva manželka v BSM, je prefinancovaný úverom, v celkovej výške 50 000 €, ktorý spláca manžel v mesačnej splátke 271,45 €. K bytu na Z. G. U. L., kde býva manžel, prebieha spor o určenie vlastníckeho práva.
13. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
14. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
28. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Predovšetkým súd považuje za potrebné vysporiadať sa s neakceptovaním ospravedlnenia manželky a jej novozvoleného právneho zástupcu na pojednávanie vytýčené vo veci na deň 02.03.2017 a zároveň nevyhovením ich žiadosti o odročenie tohto pojednávania, na ktorom súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Konanie manželky a jej právneho zástupcu súd vyhodnotil ako procesnú obštrukciu, ktorej cieľom malo byť bezdôvodné predlžovanie súdneho konania. Konanie o rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode bolo vedené odo dňa 05.03.2015, pričom manželka bola o jeho priebehu a všetkých úkonoch riadne a včas informovaná, čo je zrejmé aj z obsahu spisového materiálu. V jej mene bol dňa 25.05.2015 nahliadať do súdneho spisu aj Mgr. Peter Tóth - Vaňo (č. l. 56), ktorý ako právny zástupca zastupoval manželku ako matku maloletého H. v iných konaniach vedených ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H.. Na deň 25.10.2016 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, na ktoré bola manželka riadne predvolaná, ktoré predvolanie si riadne prevzala dňa 11.10.2016 (č. l. 108) a na ktorom sa i zúčastnila a bola vo veci vypočutá ako účastníčka konania. Zároveň na tomto pojednávaní uviedla, že v tomto konaní nie je právne zastúpená a termín pojednávania vytýčený na deň 02.03.2017 vzala na vedomie s tým, že nebude písomne volaná. Dňa 16.11.2016 bola osobne nahliadať do súdneho spisu ( č. l. 203). Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 požiadala o vyhotovenie kópie zvukového záznamu z pohovoru s maloletým H., ktorú si aj dňa 21.02.2017 osobne prevzala v informačnom centre tunajšieho súdu (č. l. 211). Deň predtým, t. j. 20.02.2016 bola prostredníctvom informačného centra súdu nahliadať do súdneho spisu, pričom jej boli vyhotovené fotokópie zo spisu ( č. l. 210). Následne dňa 28.02.2017 bola tunajšiemu súdu v popoludňajších hodinách (č. l. 212) elektronicky doručená žiadosť o odročenie termínu pojednávania zo strany advokátskej kancelárie E., L..C..I.. s odôvodnením, že na podklade § 178 ods. 2 CSP nebola splnená lehota pre prípravu na pojednávanie, keďže manželka splnomocnila predmetnú advokátsku kanceláriu na zastupovanie v tomto konaní dňa
28.02.2017, pričom vzhľadom na predmet konania trvá na účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Z uvedenej chronológie je zrejmé, že manželka mala počas trvania súdneho konania dostatočný časový priestor pre zvolenie si právneho zástupcu v primeranej lehote, a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že na pojednávaní súdu konanom dňa 25.10.2016 bola riadne prítomná a toto konanie bolo odročené na deň 02.03.2017, t. j. o štyri kalendárne mesiace. Ako účastníčka konania pritom manželka nepreukázala existenciu objektívnych skutočností, ktoré by jej bránili zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote pred konajúcim pojednávaním. Ak je účastník riadne a včas predvolaný na pojednávanie je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň advokát sám je zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní (bližšie pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014). Vzhľadom na čas, po ktorý konanie trvá, riadne zapojenie manželky do tohto konania ako účastníčky konania a jej konanie, z ktorého je zrejmé, že mala možnosť si zvoliť právneho zástupcu v dostatočnom časovom predstihu pred konaným pojednávaním, súd vyhodnotil ospravedlnenie účasti na pojednávaní konanom dňa 02.03.2017 a žiadosť o jeho odročenie za nedôvodné a týmto nevyhovel.
31. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Návrh na rozvod manželstva podal manžel už v júni 2012, toto bolo po rozsiahlom dokazovaní zastavené z dôvodu späťvzatia manžela, avšak k riadnej obnove spolužitia medzi manželmi nedošlo. Manžel pritom už v roku 2012 nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý trvá doposiaľ s tým, že manžel so svojou partnerkou, jej synom a už i maloletým H. bývajú od 09/2016 v spoločnej domácnosti a v mesiaci apríl 2017 očakávajú narodenie dieťaťa. Manžel dôrazne a jednoznačne odmietol akékoľvek snahy o obnovenie spolužitie, považoval ho za dlhodobo a vážne rozvrátené, bez akejkoľvek možnosti nápravy tohto stavu, čo by na jeho strane už ani nebolo objektívne možné, keďže si založil rodinu s novou partnerkou. Manželka si bola tejto skutočnosti počas konania vedomá, napriek tomu mala za to, že manželstvo je možné zachrániť, s čím sa súd nemohol stotožniť a nesúhlas manželky s rozvodom manželstva vyhodnotil čiastočne ako účelový, keďže neuviedla žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé k tomu, aby súd návrhu manžela nevyhovel. Súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť manželky na § 18 Zákona o rodine, ktorý upravuje povinnosti manželov v rámci ich spolužitia, ktoré nie sú zo strany ani jedného z manželov plnené a predovšetkým manžel ani nemá záujem správať sa spôsobom, ktorý by obsah týchto povinností napĺňal. Za týchto okolností nie je možné jedného z manželov nútiť zotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je zväzkom výlučne formálnym, bez reálneho naplnenia, keďže takáto forma „spolužitia“ odporuje samotnému obsahu inštitútu manželstva. Medzi manželmi nie sú prítomné žiadne pozitívne citové väzby (manželka uviedla, že jej vzťah k manželovi je neutrálny), čo je bezpochyby spôsobené aj dlhým časovým obdobím, po ktorý manželia spolu de facto nežijú, manžel nemá záujem s manželkou spolunažívať a nielen citovo, ale aj psychicky, sociálne a napokon i ekonomicky sa orientuje na novú rodinu, ktorú si založil so svojou dlhoročnou partnerkou a ktorej súčasťou je i maloletý H.. Zamietnutie návrhu na rozvod manželstva by v takomto prípade bolo neudržateľné, keďže by sa jednalo výlučne o formálny akt, bez jeho reálneho pretavenia do života účastníkov konania, keďže manžel by sa k manželke nikdy nevrátil. Rozpory medzi manželmi sú natoľko výrazné, že ich prekonanie je vylúčené. Súd mal tieto za preukázané nielen z prednesov účastníkov konania, ale aj z ich písomných vyjadrení a v neposlednom rade aj z ich správania a prístupu k životnej situácii, ktoré sú zachytené v súdnom spise a na podklade ktorých je nutné konštatovať, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil diametrálne odlišné predstavy o manželskom spolužití a jeho základných aspektoch vrátane výchovy dieťaťa, ktoré spôsobili medzi manželmi citové odcudzenie, nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane manžela, ktorý pretrváva a z ktorého sa v mesiaci apríl 2017 narodí dieťa a v neposlednom rade nezáujmom manžela o udržanie manželstva. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho.
32. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva je nutné poukázať na to, že v priebehu konania došlo k výraznej zmene vo vzťahu maloletého H. k jeho rodičom, ktorú je však nutné pripísať na vrub matky maloletého, ktorej prístup k maloletému a celkovo k situácii, ktorá v ich životoch vyvstala viedol k tomu, že súd napokon vyhodnotil ako najlepšie riešenie zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, v ktorej sa i fakticky od 09/2016 nachádza, a to nielen na základe ním prezentovaného želania, ale aj na základe ostatných
vykonaných dôkazov vo veci. Spočiatku otec navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou formou sa stotožnil i maloletý H. a ktorá sa i na základe uznesenia súdu druhej inštancie z 10/2015 realizovala a kde bolo v rámci opakovaných šetrení sociálnych i rodinných pomerov konštatované, že táto forma starostlivosti je pre maloletého vhodná a v súlade s jeho záujmami. V priebehu konania však došlo k zmene postoja maloletého H. voči matke, ktorá vyústila do situácie, kedy sa maloletý rozhodol zostať u otca. Dôvody tohto rozhodnutia je pritom možné vygenerovať z listinných dôkazov založených v spisovom materiály, zo sociálneho a rodinného šetrenia na strane maloletého H. a napokon aj z jeho vyjadrení v rámci vykonaného pohovoru. Manželka nie je schopná, napriek dlhému času, ktorý od faktického ukončenia jej spolužitia s manželom ubehol, vyrovnať sa s touto životnou situáciou do takej miery, aby svoju frustráciu a negatívne nastavenie voči otcovi maloletého neprenášala na maloletého a nesnažila sa ho v tomto smere cielene ovplyvňovať, čo malo napokon za následok narušenie vzťahov maloletého k matke do takej miery, že s ňou v súčasnosti udržiava len sporadické kontakty. Matka počas konania opakovane prejavila neschopnosť kooperovať s otcom maloletého ako rodičom, výkon rodičovských práv vnímala ako výlučne svoje právo, čo sa okrem iného prejavilo aj v zmene školy maloletého H., ktorý matka s otcom vôbec nekonzultovala, a to napriek tomu, že tento krok na strane maloletého následne odôvodňovala tak závažnými okolnosťami ako šikanovanie maloletého v jeho pôvodnej škole a čo napokon i vyústilo do konania na podklade § 35 ZoR, Rodičia boli spolu s maloletým zaradený do terénneho sanačného programu, v rámci ktorého bolo pracované s oboma rodičmi a napokon aj s maloletým a v ktorého záverečnej správe sú pomerne presne pomenované ťažiskové skutočnosti, pre ktoré došlo vo vzťahu medzi maloletým H. a jeho matkou k takému vývoju situácie, ktorý musel napokon pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj súd. V tejto správe (č. l. 215) je okrem iného poukázané na to, že matka nezvláda svoju rodičovskú úlohu a má tendencie k manipulácii, tlaku a vydieraniu. Spoluprácu na tomto sanačnom programe matka odmietla v čase, kedy sa maloletý H. rozhodol zostať u otca, pričom matke jasne komunikoval dôvody svojho rozhodnutia. Avšak namiesto toho, aby sa matka zamyslela nad dôvodmi, ktoré maloletého viedli k takémuto rozhodnutiu a v spolupráci s profesionálnymi odborníkmi pracovala na náprave vzťahov medzi ňou a synom, zareagovala presne opačne. Matka sa sústredila výlučne na to, aby maloletý vo vzťahu k otcovi „stál na jej strane“, čo však malo presne opačný efekt. Maloletý bol zo správania matky a jej prístupu k celej záležitosti psychicky vyčerpaný a, čo je je podstatnejšie, zistil, že situácia nie je taká, ako mu ju počas dlhého časového obdobia prezentovala matka. Uvedené malo, v spojitosti so správaním sa matky a jej prístupom za následok zmenu postoja maloletého vo vzťahu k svojim rodičom, kedy sa rozhodol žiť u otca. Svoje rozhodnutie maloletý vyjadril jednoznačne, pričom aj v rámci pohovoru vykonaného súdom poukazoval na to, že správanie matky je pre neho zaťažujúce. V starostlivosti otca našiel potrebnú pohodu, pokoj a priestor pre vlastné prežívanie, názory a prezentovanie, je rešpektovaný ako súčasť rodiny s právom na vlastný názor a prežívanie, čo sa prejavilo aj na jeho celkovom prístupe. Otec, ako osobnostný protiklad matky, ponecháva maloletému potrebný životný priestor, na strane druhej jeho výchovný vplyv na maloletého možno označiť za pozitívny a v plnom rozsahu za súladný so záujmami maloletého. Otec sa o maloletého riadne stará po všetkých stránkach, dohliada na jeho školské povinnosti, aktívne trávenie voľného času, rozvoj jeho zručností aj jeho vývin. Dôležitým je aj tá skutočnosť, že otec preukázateľne podporuje znovuobnovenie vzťahov medzi maloletým a matkou, čo samotný H. potvrdil i v rámci pohovoru. Otec dbá na to, aby maloletý s matkou aspoň komunikoval a ak je to len trochu možné, aby ju navštevoval. Maloletý však sám počas pohovoru uviedol, že osobné stretnutia s matkou dopadnú zväčša negatívne, čo pripisoval správaniu sa matky voči nemu, čím i zdôvodňoval jeho aktuálne eliminovanie kontaktu s matkou.
33. Maloletý je vo veku XX. rokov, jeho názor bolo v konaní potrebné zisťovať a za splnenia stanovených podmienok naň i prihliadnuť. V danom prípade súd nespochybňuje, že názor maloletého vychádzal z jeho vlastného prežívania a nazerania na situáciu, maloletý ho vyjadril slobodne, čo bolo zrejmé aj z toho, že súhlasil s nahrávaním pohovoru vediac, že obaja rodičia budú mať následne možnosť vypočuť si, čo hovoril. Maloletý s tým nemal žiadny problém, je to inteligentný a slušný chlapec, ktorého želaním je byť v pokojnom a stabilnom prostredí, ktoré mu za súčasného stavu veci poskytuje starostlivosť otca, v ktorej si želá i zotrvať. Na strane druhej súd nespochybňuje nutnosť sanácie vzťahov medzi ním a matkou, ku ktorej maloletý prirodzene prechováva silné pozitívne citové väzby (je to koniec koncov jeho matka), avšak tu je potrebné predovšetkým, aby matka zmenila svoj prístup. Hľadanie osôb, ktoré dajú matke za pravdu v jej nazeraní na situáciu jej vzťahy s maloletým nenapraví, skôr naopak. Matka by sa mala cielene zamerať na pochopenie toho, prečo maloletý napokon konal tak, ako konal a prečo sa rozhodol žiť výlučne s otcom a priznať si, že jej vlastné správanie a konanie malo na rozhodnutie maloletého zásadný význam. Ak matka prestane smerovať svoju energiu smerom k stroskotanému manželstvu a k
novému partnerskému vzťahu otca a začne ju smerovať k náprave vzťahov medzi ňou a maloletým H. a bude ochotná v záujme uvedeného zmeniť svoj náhľad na celú situáciu, sanácia vzťahov medzi ňou a maloletým H. je vysoko pravdepodobná. Predovšetkým je nutné, aby matka začala vnímať otca ako svojho partnera pri výkone svojich rodičovských práv, ktorý je ochotný byť jej nápomocný vo všetkom, čo bude smerovať k náprave vzťahov s maloletým, čo však predpokladá, aby sa matka tak začala vo vzťahu k otcovi aj správať. Uvedené je zrejmé aj z toho, že otec je ochotný navštevovať s matkou maloletého aj adekvátne poradenstvo a odbornú pomoc a nadôvažok súhlasil s tým, aby si matka vybrala, kto to bude. Neustále útoky, obviňovanie a zotrvávanie v riešení vzťahov rodičov ako životných partnerov, ktorých partnerstvo je dlhodobo nefunkčné a exitujúce len formálne, nie je správnym prístupom a pokiaľ sa matka od uvedeného neoprostí, narušenie jej vzťahov s maloletým sa bude len prehlbovať. Hoci je pre matku nepochybné ťažké priznať si, že za narušením jej vzťahov s maloletým stojí jej správanie a prístup, čím skôr tak urobí, tým skôr možno začať vzťahy medzi ňou a maloletým opätovne budovať a naprávať.
34. S ohľadom na uvedené preto súd vyhovel ostatnému návrhu otca, zohľadnil názor maloletého H. a doporučenie kolízneho opatrovníka a zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, keďže na strane ani jedného z nich neboli zistené také okolnosti, ktoré by jedného z rodičov z výkonu týchto práv vylučovali. Styk matky s maloletým H. ponechal súd bez úpravy, keďže to bolo jednak želaním maloletého H. a i z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že to bude za súčasného stavu najvhodnejšie. Vzťahy medzi maloletým H. a matkou sú vážne narušené a naoktrojovanie styku by u maloletého, ktorý si to sám neželal, mohlo spôsobiť prehĺbenie negatívneho prežívania vo vzťahu k matke, ak by sa realizácie styku s maloletým v presne stanovených intervaloch domáhala. Maloletý sám deklaroval, že matka mu prakticky denne telefonuje a ak chce môže k nej ísť kedykoľvek, k čomu ho vyzýva i samotný otec. Matka by mala voči maloletému vyslať signál, že jeho prežívanie rešpektuje a za účelom nápravy ich vzájomných vzťahov je ochotná sa mu prispôsobiť.
35. Výživné zo strany matky voči maloletému H. súd určil vo výške 180 € mesačne, vychádzal pritom z nákladov na jeho odôvodnené potreby a záujmy s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, celkové pomery, v ktorých žijú obaja rodičia a možnosti a schopnosti matky ako povinného rodiča. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Maloletý H. navštevuje X. C. A. v F.. S návštevou školy sú spojené náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, prípadne školné, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. Tieto náklady je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého má otec aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania pre maloletého, so zabezpečením stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky výživného. Na strane maloletého H. nie je prítomná organizovaná mimoškolská činnosť, čo otec odôvodňoval nedostatkom času z dôvodu cestovania maloletého do školy v F.. Snaží sa mu to však vynahradiť vo voľnom čase, kedy sa s maloletým venuje prevažne športovým aktivitám, čo maloletý veľmi víta.
36. Pokiaľ ide o celkové pomery na strane oboch rodičov, tieto súd vyhodnotil ako čiastočne odlišné. Rodičia síce majú v čase rozhodovania súdu vyživovaciu povinnosť len k maloletému H., otcovi maloletého však v apríli 2017 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Jeho príjem je tiež o niečo vyšší, než je príjem matky (matka 550 € mesačne, otec 800-1 000 € mesačne), matka býva v nehnuteľnosti, ktorá je v BSM manželov a otec v bytovej jednotke, ku ktorej prebieha medzi nimi spor o určenie vlastníckeho práva. Na strane druhej otec v celosti hradí hypotekárny úver na byt, v ktorom žije matka maloletého. Otec je tiež tým rodičom, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá sa považuje za ekvivalent plnenia si vyživovacej povinnosti formou platenia výživného, zohľadňujúc vek dieťaťa, od ktorého sa odvíja miera jeho samostatnosti a teda aj participácie rodiča na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a kde strane maloletého H. je nutné konštatovať už istá miera samostatnosti, kedy maloletý už nepotrebuje, aby rodič prispôsoboval starostlivosti oňho svoje pracovné
povinnosti. V danom prípade sotjí za zmienku aj to, že otec doposiaľ hradí k rukám matky výživné na maloletého H. v sume 100 € mesačne, ktoré bolo určené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2015, ktorým bol maloletý dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to napriek tomu, že maloletý sa od 09/2016 nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti otca. Matka si tieto finančné prostriedky ponecháva, pričom sama na výživu maloletého H. ničím neprispieva, hoci si je svojej vyživovacej povinnosti vedomá, rovnako ako aj tej skutočnosti, že rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je povinný si túto svoju povinnosť plniť k rukám rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému si neplní ani len čiastočne, napr. vecnými plneniami, priamym hradením niektorých nákladov na strane maloletého a pod.
37. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého H. vychádzal z nasledovného: pomerná časť nákladov na bývanie 20 € mesačne, školné, stravné v škole a školské potreby, pomôcky a poplatky dovedna v priemere 40 € mesačne, strava v domácom prostredí cca 120 € mesačne, cestovné cca 50 € mesačne, ošatenie a obuv, ktoré je potrebné zohľadňovať v sume v priemere 30 € mesačne, čo predstavuje u maloletého mesačné náklady v sume 260 €. V tomto výpočte nie sú zahrnuté výdavky na hygienické a drogistické potreby, veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť a tiež náklady na mobil, ktorý maloletý potrebuje z dôvodu návštevy školy v F. a logistiky ohľadom jeho prepravy. Taktiež nie sú v tomto výpočte zahrnuté náklady na trávenie voľného času maloletého, ktorý pozostáva v prevažnej miere so športových aktivít, ktoré sú spojené s adekvátnymi finančnými nákladmi a ktoré všetky potreby spojené s každodenným životom maloletého uhrádza a uspokojuje výlučne otec. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak súd rozráta čiastku, ktorou je matka povinná prispievať na výživu maloletého H. na kalendárny mesiac, predstavuje to čiastku 6 € na deň, z čoho je zrejmé, že zo strany matky sa v žiadnom ohľade nejedná o neprimeranú výšku vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to ani pri zohľadnení vyživovacej povinnosti zo strany otca. Záverom súd vyhodnotil náklady na cestovné vo výške 80 € mesačne a na ošatenie a obuv vo výške 50 € mesačne za čiastočne nadhodnotené. Pokiaľ ide o náklady na cestovné súd nespochybňuje, že maloletý cestuje do školy a z školy kombinovane (SAD, MHD, auto), často s participáciou známych, ktoré náklady sa nedajú presne vyčísliť, avšak čiastka 80 € mesačne, vzhľadom k tomu, že sa jedná o školopovinné dieťa, sa súdu javila ako neprimerané, z ktorého dôvodu výdavky na cestovné u maloletého zohľadnil v sume 50 mesačne.
38. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže manžel a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže manželka podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).