Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-56-2022.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky T. M., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. M. XXX, právne zastúpená JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Komenského 18B proti manželovi B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, toho času bytom Banská Bystrica, Na F. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv povinností na čas po rozvode k maloletej L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky T. M., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom v Y. K., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Y. K., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej L. M., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá L. M. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, každý samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej L. M. výživným vo výške 500 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 07.04.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že manžel približne pred 12 rokmi nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou sa mu pred 8 rokmi narodilo dieťa. Podľa jej vedomostí, manžel žije s matkou jeho dcéry dodnes. Manžel sa kvôli známosti s inou ženou odsťahoval z ich spoločnej domácnosti dňa 23.01.2017.
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že s navrhovateľkou nežijú spolu a má iný vzťah.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia po dobu 5 rokov nežijú v spoločnej domácnosti a za toto obdobie ani spolužitie neobnovili. V súčasnosti nie je ani reálne, aby obnovili riadny manželský zväzok z dôvodu, že došlo medzi nimi k výraznému citovému odcudzeniu sa, každý z nich si už žije vlastný život, o čom svedčí skutočnosť, že navrhovateľka po dobu 2 rokov má známosť s iným mužom, ktorú považuje za vážnu a manžel navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, s ktorou má dieťa. Manželstvo účastníkov konania sa tak dostalo do štádia, kedy je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
5. Rodičia dňa 28.04.2022 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú na pojednávaní upravili tak, že maloletá sa na čas po rozvode zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, každý samostatne, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 500 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode z dôvodu, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, ktorá má vytvorené vhodné a podnetné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Matka má pre výchovu maloletej vytvorené vhodné bytové podmienky, otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim, a je preto v jej záujme, aby aj na čas po rozvode zotrvala v domácnosti matky, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 16 rokov, navštevuje 1. ročník SOŠ - odbor kaderník. Maloletej za školský rok sa uhrádzali poplatky do školy, zakupovali sa pomôcky, oblečenie na prax, spolu v sume 160 eur. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v pedo-psychologickej ambulancii, kde za konzultácie sa mesačne uhrádza 20 eur. Otec maloletej, na rozdiel od matky, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je SZČO, avšak živnostenské oprávnenie nevykonáva, čo vyplynulo aj z oznámenia daňového úradu. Otec je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti A. - stav s.r.o., kde má uzavretú pracovnú zmluvu, na základe ktorej má mesačný príjem vo výške 598,38 eura. Obchodná spoločnosť A. - stav s.r.o. za rok 2021 dosiahla hospodársky výsledok vo výške 63.317,73 eura. Obchodná spoločnosť sa zaoberá stavebnou činnosťou. Súd vzhľadom na výdavky otca a vykonávanie stavebnej činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti A. - stav s.r.o. mu neuveril, že jeho príjem pozostáva len zo sumy 598,38 eura. Súd preto pri posudzovaní možností, schopností otca vychádzal z potencionálneho príjmu predstavujúceho nominálnu mzdu pracovníka v národnom hospodárstve, ktorá je aktuálne vo výške 1.295 eur brutto. Súd vzhľadom na preukázané výdavky maloletej, potencionálny príjem otca, právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám. V tejto súvislosti len pre úplnosť súd uvádza, že otec, v súčasnosti bez ohrozenia svojej výživy a výživy členov svojej domácnosti, uhrádza výživné na maloletú v sume 500 eur, čím preukázal schopnosť aj naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť v tejto výške. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v časti určenia výživného otcovi na maloletú súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 724,37 eura.
13. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia sa dohodli na neupravení styku otca s maloletou, otec sa s maloletou stretáva (v meste, v jeho firme, bez návštevy jeho domácnosti), čomu matka nebráni. Súd tiež pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti zohľadnil vek maloletej, ktorá má 16 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.