Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/256/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., L. 59, zastúpenej R.. Y. F., advokátom, so sídlom v M., T. XXXX proti žalovaným: X/ Aquatrend, s.r.o., so sídlom v A., Q. XXX, K. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Y. F., advokátom, so sídlom v A., U. 1, 2/ Q. Z. L., a.s., so sídlom v T., M. XXXX/XXX, K. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2016, č.k. 21C/100/2013-134, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokáta náhradu trov konania vo výške 539,09 eur p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 31.03.2016, č.k. 21C/100/2013-134 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.455 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), súčasne uložil žalobkyni povinnosť do 3 dní od prijatia kúpnej ceny v sume 1.455 eur od žalovaného 1/ vydať mu filtračné zariadenie AQUATIP 5000 M-E-EKO (výrok II.), určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, je neplatná (výrok III.), uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 539,09 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Y. F. (výrok IV.) a súčasne uložil aj žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 539,09 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Y. F. (výrok V.). Rozhodnutie vo veci samej zdôvodnil tým, že mal preukázané, že dňa 19.02.2013 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol vodný filter za kúpnu cenu 1.455 eur. Súčasne dňa 19.02.2013 bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom úvere medzi žalovaným 2/ ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou s tým, že pôžička bola poskytnutá na kúpu vodného filtra za kúpnu cenu 1.455 eur. Z dodacieho listu, datovaného 20.02.2013, bolo zistené, že žalobkyňa prevzala tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, resp. bola realizovaná montáž zariadenia. Dňa 16.04.2013 oznámil žalovaný 1/ žalobkyni, že 16.04.2013 zaevidoval jej žiadosť o odstúpenie od zmluvy, avšak nepovažuje odstúpenie žalobkyne od zmluvy za možné, nakoľko túto možnosť žalobkyňa nevyužila v zákonom stanovenej lehote, konkrétne v lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia kúpenej veci. Zo znaleckého posudku MUDr. N. V. zo dňa 01.09.2014 č. 142014 vyplynulo, že žalobkyňa v dôsledku organického psychosyndrómu stredne ťažkého stupňa, ktorý je u nej manifestný od roku 1991, je nespôsobilá na právne úkony v celom rozsahu. Jej spôsobilosť na právne úkony vo februári 2013 bola významne znehodnotená, teda nebola spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu. Z citovaného znaleckého posudku teda vyplynulo, že v čase vzniku zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy konala žalobkyňa v duševnej poruche, v dôsledku čoho nebola na realizáciu týchto právnych úkonov spôsobilá, preto súd prvej inštancie považoval obe zmluvy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne

neplatné a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uložil zmluvným stranám povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia, ktoré z tohto zmluvného vzťahu každá z nich dostala. Rozhodnutie o trovách konania (výroky IV. a V.) odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tým, že žalobkyňa bola úspešnou účastníčkou, preto jej patrí náhrada trov konania. Voči žalovanému 1/ si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania z hodnoty kúpnej ceny 1.455 eur. Súd prvej inštancie jej priznal trovy právneho zastúpenia za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 71,37 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné podanie na súd 71,37 eur + režijný paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní 27.01.2014 71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní 24.02.2014 17,84 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní 10.04.2014 17,84 eur + režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k znaleckému posudku 71,37 eur + režijný paušál 8,39 eur, účasť na pojednávaní 31.03.2016 71,37 eur + režijný paušál 8,58 Eur, DPH 89,85 eur, spolu 539,09 eur. Voči žalovanému 2/ si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania z hodnoty úveru 1.382 eur, základná odmena za úkon právnej služby je rovnaká ako v prípade žalovaného 1/, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania aj voči žalovanému 2/ v rovnakej sume ako voči žalovanému 1/.

2. Proti uvedenému rozsudku v časti o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 539,09 eur (výrok IV.) podal včas odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojho advokáta. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách zrušil a vrátil súdu prvej inštancie, alebo, aby inak uviedol vec do súladu s právnymi predpismi. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe ako hlavný dôvod na určenie, že kúpna zmluva je neplatná, uviedla, že túto zmluvu podpísala pod vplyvom nátlaku obchodných zástupkýň žalovaného 1/, pričom poukazovala na skutočnosť, že v tomto vzťahu vystupovala v postavení spotrebiteľa, a preto má nárok na zvýšenú ochranu. Nijaké z týchto tvrdení, obsiahnutých v žalobe, sa v súdnom konaní nepreukázalo, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam. V priebehu konania žalobkyňa navrhla vykonanie znaleckého dokazovania v otázke jej spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku MUDr. N. V. síce vyplynulo, že žalobkyňa je nespôsobilá na právne úkony, avšak z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že psychická porucha bola u žalobkyne manifestovaná od roku 1991. Žalobkyňa si bola tejto duševnej poruchy vedomá v čase, keď prebiehalo súdne konanie a vzhľadom na čas trvania duševnej poruchy (od roku 1991) nie je dôvod pochybovať, že žalobkyňa o svojej duševnej poruche vedela aj v čase uzavretia zmlúv so žalovanými 1/ a 2/. Žalobkyňa teda uviedla oboch žalovaných do omylu v otázke svojej spôsobilosti uzavrieť s nimi predmetné zmluvy. Neplatnosť zmlúv teda bola spôsobená konaním žalobkyne. Konanie žalobkyne možno označiť za špekulatívne a zavádzajúce, keď v žalobe argumentovala otázkou ochrany spotrebiteľa, avšak neuniesla dôkazné bremeno a z tohto dôvodu využila svoju dlhodobú duševnú poruchu na to, aby sa zbavila svojich povinností vyplývajúcich pre ňu zo záväzkov, ktoré so žalovanými uzavrela. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa odvolateľa nemožno považovať za plný úspech žalobkyne vo veci, keďže táto sa žalobným návrhom domáhala ochrany spotrebiteľa a až neskôr v priebehu konania využila svoju duševnú poruchu. Súd mal v otázke náhrady trov konania postupovať v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalobkyňa neuviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril a návrh na posúdenie jej spôsobilosti na právne úkony podala až v priebehu konania.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že ho považuje za nemiestne, až cynické a tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní sú prejavom neúcty k zdravotnému stavu žalobkyne a prekrútením skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Duševná porucha žalobkyne je rozpoznateľná aj v bežnej komunikácii, jej vyjadrovacie a uvažovacie schopnosti sú viditeľne znížené. Ak za daných okolností zamestnanci žalovaného 1/ u žalobkyne doma s ňou uzavreli kúpnu zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je absolútne nenáležité tvrdenie žalovaného 1/ v podanom odvolaní o špekulatívnom konaní a zavádzaní zo strany žalobkyne. Žalovaný 1/ pred začatím súdneho konania, ani v priebehu konania neprejavil snahu o vyriešenie prípadu mimosúdne a svoj názor nezmenil ani po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. V.. Argumentácia žalovaného 1/, že neplatnosť zmluvy bola určená z dôvodu podľa § 38 Občianskeho zákonníka a nie z dôvodov uvedených v žalobe, je pre posúdenie náhrady trov konania nerozhodná. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zistil, že zmluva je neplatná absolútne už z dôvodu podľa § 38 Občianskeho zákonníka, už nebolo potrebné sa zaoberať ostatnými dôvodmi neplatnosti uvedenými v žalobe. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, patrí jej náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia. V konaní nebola identifikovaná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku v prospech žalovaného 1/. Skôr naopak, situácia vyznieva v neprospech žalovaného 1/, keďže tento je podnikateľ, kým žalobkyňa

je spotrebiteľom, pričom k uzavretiu zmlúv došlo v domácnosti žalobkyne, kde bola sama porovnaní s dvoma zamestnancami žalovaného 1/, a ani na následné žiadosti o zrušenie zmluvy zo strany žalobkyne žalovaný 1/ nereagoval a k zrušeniu zmluvy nepristúpil.

4. Žalovaný 1/ v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zopakoval, že ani jedno z tvrdení žalobkyne, obsiahnutých v žalobe, sa v konaní nepreukázalo, žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobkyňa si bola vedomá svojej duševnej poruchy v čase, keď prebiehalo súdne konanie, keďže sama navrhla skúmanie svojho duševného stavu. Priamo v znaleckom posudku MUDr. V. je uvedené, že psychická porucha žalobkyne je manifestovaná od roku 1991, teda žalobkyňa o nej vedela aj v čase uzavretia zmlúv so žalovanými 1/ a 2/, obaja žalovaní tak boli uvedení do omylu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto špekulatívne využila svoju duševnú poruchu, čo však nemožno považovať za jej plný úspech vo veci samej, preto mal súd prvej inštancie postupovať v otázke náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku. 5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným 1/ došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie alebo krátenie trov konania (vrátane otázky účelnosti vynaložených trov a dôvodov hodných osobitného zreteľa) podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

6. Výroky napadnutého rozsudku vo veci samej o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere (výrok III.), o povinnosti účastníkov konania vzájomne si vydať, čo na základe neplatných zmlúv dostali (výroky I. a II.) a o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania (výrok V.), neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny.

8. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že z výrokov IV. a V. napadnutého rozsudku, ako aj z ich odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval nároky žalobkyne na náhradu trov voči obom žalovaným osobitne, teda (aj keď to v odôvodnení nie je výslovne uvedené) považoval procesné spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ za samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p., § 76 . Toto (implicitné) právne posúdenie považuje odvolací súd za správne - aj keď žalobkyňa podala spoločnú žalobu proti obom žalovaným, ich postavenie v konaní bolo samostatné a aj výroky rozsudku vo veci samej sa vzťahujú na každého zo žalovaných osobitne. Preto správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách oddelene posudzoval nároky voči žalovanému 1/ a nároky voči žalovanému 2/.

9. V civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. K námietke odvolateľa, že ani jedno z tvrdení žalobkyne, obsiahnutých v žalobe, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, sa v konaní nepreukázalo, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po tom, čo mu boli predložené lekárske správy a neskôr aj znalecký posudok o duševnej poruche žalobkyne, už nevykonával dokazovanie k ňou tvrdeným skutočnostiam, preto nemožno tvrdiť, že by žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. To, že súd v rozsudku uviedol iné dôvody, než boli pôvodne uvedené v žalobe, nemení nič na skutočnosti, že žalobe bolo vyhovené, teda z procesného hľadiska žalobkyňa bola vo veci samej plne úspešná. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (dnes § 255 ods. 1 .

10. Odvolací súd ďalej v súlade s odvolacími námietkami preskúmal, či bolo možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (dnes § 257 o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť predovšetkým sociálna situácia účastníka konania (čo v tomto prípade vo vzťahu k žalovanému 1/ neprichádza do úvahy), ale tiež odstránenie tvrdosti zákona, keď účastník konania, hoci bol v konaní procesne neúspešný, z hľadiska skutkového nezodpovedá za daný stav, a preto by bolo nespravodlivé požadovať, aby (v plnej výške) nahradil trovy konania úspešnému účastníkovi. V každom prípade však aplikácia tohto ustanovenia musí byť výnimočná, nemôže sa stať pravidlom. Je potrebné mať na zreteli, že ide o trovy konania, ktoré úspešnému účastníkovi vznikli v dôsledku súdneho konania, tento úspešný účastník musel, resp. musí tieto trovy uhradiť (prípadne ich zaňho plne alebo čiastočne uhrádza štát, pokiaľ ide o účastníka so zástupcom ustanoveným Centrom právnej pomoci), preto je potrebné zvážiť aj to, či je spravodlivé, aby úspešný účastník tieto trovy znášal bez ich náhrady neúspešným účastníkom.

11. V danom prípade žalovaný 1/ ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol to, že žalobkyňa neuviedla skutočnosti a dôkazy (svoju psychickú poruchu) pri prvom úkone, ktorý jej patril. Zo systematiky ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. však vyplýva, že okolnosť, či účastník konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, nie je sama osebe uvedená ako dôvod hodný osobitného zreteľa (neuvádza sa v prvej vete tohto ustanovenia), ale len ako kritérium pre rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní náhrady trov v prípade, ak súd zistí, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade nie sú dané. Žalovaný 1/ je podnikateľ, kým žalobkyňa je fyzická osoba, ktorej sociálna situácia nie je priaznivá (čo vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni). Ak žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že žalobkyňa uviedla žalovaných do omylu, keďže o svojej duševnej poruche vedela aj v čase uzavretia zmlúv, takáto úvaha nemá logický základ. Ak sa totiž u žalobkyne v čase uzatvárania zmlúv prejavovali príznaky duševnej poruchy (ako vyplynulo zo znaleckého posudku), potom ona sama ako osoba postihnutá touto duševnou poruchou nemohla posúdiť dôsledky svojho konania. Zo samotnej podstaty nespôsobilosti na právny úkon v dôsledku duševnej poruchy vyplýva nielen to, že postihnutá osoba si neuvedomuje dôsledky svojho konania, ale aj to, že postihnutá osoba si nie je vedomá, že duševná porucha ju robí na takýto právny úkon nespôsobilou. Preto ani žalobkyni nemožno pripisovať úmysel uviesť druhú stranu zmlúv do omylu (uvedenie niekoho do omylu je vždy úmyselné konanie). To, či psychická porucha žalobkyne bola v čase podpisovania oboch zmlúv zjavná pri bežnej komunikácii, resp. pri bežnej opatrnosti druhej zmluvnej strany, nie je zo znaleckého posudku zrejmé. V každom prípade však nemožno považovať za preukázané, resp. osvedčené (na účely rozhodnutia o trovách), že by neplatnosť zmlúv bola spôsobená výlučne konaním žalobkyne, a že by žalovaný 1/ nezodpovedal za daný stav, a preto by bolo nespravodlivé požadovať, aby nahradil trovy konania.

13. Avšak - aj pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa - skutočnosť, že účastník konania neuviedol nejakú podstatnú okolnosť, resp. ju uviedol až v neskorom štádiu konania, a tým spôsobil zbytočné predlžovanie konania a zvýšené trovy, možno vziať do úvahy v súvislosti s účelnosťou vynaložených trov. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalobkyňa síce v žalobe argumentovala len ochranou spotrebiteľa, avšak už na prvom pojednávaní dňa 27.01.2014, skôr než sa začalo akékoľvek dokazovanie, jej advokát uviedol, že žalobkyňa má zdravotné ťažkosti, ktoré trvajú dlhšiu dobu a mohli by mať vplyv na platnosť uzavretých zmlúv a na ďalšom pojednávaní predložil o tom lekársku správu a žiadal o vypracovanie znaleckého posudku k spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Na duševnú poruchu žalobkyne teda jej advokát poukázal skôr, než sa začalo akékoľvek dokazovanie k tvrdeniam žalobkyne, týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa. Nešlo teda o reakciu na nepriaznivý vývoj procesnej situácie, ako sa snažil naznačiť žalovaný 1/ v odvolaní.

14. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj postoj žalovaného 1/. Tento sa už po predložení znaleckého posudku MUDr. V. v podaní, doručenom súdu dňa 24.06.2015, vyjadril, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tento postoj zopakoval aj v ďalšom vyjadrení, doručenom súdu dňa 31.03.2016.

15. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ zodpovedá za trovy, ktoré vznikli v konaní žalobkyni a je povinný jej ich nahradiť.

16. Aj keď vyčíslenie trov nebolo predmetom odvolacích námietok, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne určil hodnotu sporu vo vzťahu k žalovanému 1/ sumou 1.455 eur (kúpna cena vodného filtra) a z tejto hodnoty správne určil základnú tarifnú odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 71,37 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. Správne tiež priznal advokátovi žalobkyne odmenu za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba), účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014, účasť na pojednávaní dňa 24.02.2014 (1/4 základnej odmeny, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci), účasť na pojednávaní 10.04.2014 (takisto 1/4), vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na pojednávaní 31.03.2016, tzv. režijné paušály k týmto úkonom a DPH 20 %.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej aj bez návrhu priznal voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému 1/) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .