Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného D. J., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 9.9.2016, č.k. 16T/4/2016-181, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.3.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný: D. J., nar. XX.X.XXXX v A., bytom U. XXX, okres Nové Mesto nad Váhom,

odsudzuje:

Podľa § 348 ods.1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na § 43 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 9.9.2016, č.k. 16T/4/2016-181 bol obžalovaný D. J. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to ho odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), §38 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 2.500 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona s poukazom na § 43 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie.

Proti tomuto rozsudku podal v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany odvolanie a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o uložení peňažného trestu považoval za nezákonný. Predpokladom uloženia peňažného trestu je zistenie, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa nie je potrebný iný trest na splnenie účelu trestu. U páchateľov, ktorí sa však opakovane dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, samostatný peňažný trest spravidla nemôže splniť účel trestu. Obžalovaný D. J. bol v minulosti osemkrát súdne trestaný, z toho tri odsúdenia majú účinky zahladenia. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.6.2013 sp.zn. 4T/65/2013, právoplatný tým istým dňom, bol D. J. odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, teda do 20.6.2016, uznesením toho istého súdu zo dňa 16.2.2016, právoplatným tým istým dňom, mu bola skúšobná doba predĺžená o jeden rok, teda do 20.6.2017. Naposledy bol odsúdený rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2014, sp.zn. 2T/174/2013, právoplatný tým istým dňom, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1.500 eur. Už skutok, za ktorý bol odsúdený uvedeným súdom, spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.6.2013 sp.zn. 4T/65/2013. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo postihnutý na úseku dopravy až pätnásťkrát, za posledných 5 rokov pred spáchaním žalovaného skutku, teda od roku 2010 až osemkrát. Z trestnej a priestupkovej minulosti obžalovaného je teda zrejmé, že sa sústavne dopúšťa protiprávnej činnosti, hlavne na úseku dopravy, jedná sa o špeciálneho recidivistu. Ani opakované súdne rozhodnutia, ktorými mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, nemali na obžalovaného požadovaný efekt a vysoký stupeň ignorácie obžalovaného k súdnym rozhodnutiam je dostatočným dôvodom na to, aby mu bol v predmetnej trestnej veci uložený nepodmienečný trest. Prokurátor opakovane zdôraznil, že žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Trest uložený prvostupňovým súdom považuje za neprimerane mierny. Páchateľ, ktorý sa opätovne dopúšťa trestnej činnosti, potrebuje určité usmernenie svojho správania, aby sa naučil viesť taký spôsob života, ktorý nie je v rozpore s normami občianskej spoločnosti. Tento ciel nebude naplnený uložením peňažného trestu.

Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona, pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadal v tej podobe, keď okresný súd neprihliadol na všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, resp. tieto nesprávne vyhodnotil. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tak ako na to správne poukázal prokurátor v podanom odvolaní, vyhodnotenie osoby páchateľa a možnosti nápravy v prípade obžalovaného D. J. nevyhnutne vedie len k jednému záveru a to o tom, že účel trestu, ktorým je v prvom rade ochrana spoločnosti pred páchateľom, môže byť dosiahnutý len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj pri najvyššej snahe o objektívne a najmä zákonné vyhodnotenie osoby páchateľa vo všetkých súvislostiach, žiadny pozitívny význam osoby D. J. pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, súd nenachádza. Správny je záver prokurátora uvedený v odôvodnení odvolania, že v osobe D. J. sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý sa sústavne dopúšťa protiprávnej činnosti, hlavne na úseku dopravy. Možnosť jeho nápravy sa javí v súčasnosti už veľmi nízka, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania. Obžalovanému musel byť ukladaný doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko sa opakovanie dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V minulosti mu boli opakovane ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v minulosti zabránili obžalovanému páchať trestnú činnosť len v uloženej skúšobnej dobe, bol mu dokonca uložený aj alternatívny-peňažný trest. Ukladané tresty tak podľa všetkého splnili účel ochrany spoločnosti pred páchateľom len počas skúšobnej doby, svoju výchovnú funkciu u obžalovaného tresty doposiaľ vôbec nesplnili. Od páchania opakovanej trestnej činnosti neodradili obžalovaného D. J. ani tresty vo forme nepriamej, len svojou existenciou v trestnom zákone ( a hrozbou ich uloženia za predpokladu naplnenia konania v zákone predpokladaného), ani tresty konkrétne, ukladané v reálnej podobe konkrétne práve obžalovanému. O jeho hrubej ignorácii a nerešpektovaniu platného právneho poriadku svedčí to, že aktuálne žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. U D. J. sa však sa jedná o opätovné (druhé) porušenie, teda spáchanie ďalšieho trestného činu, v tej istej skúšobnej dobe. Pričom za spáchanie predchádzajúceho trestného činu v skúšobnej dobe mu bol uložený alternatívny, v jeho prípade peňažný trest. Na tomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaný peňažný trest zaplatil. Žalovaného skutku sa dopustil po tom, čo v konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dospel súd k záveru, že je možné dať odsúdenému ešte šancu preukázať svojim správaním polepšenie, a predĺžil skúšobnú dobu o jeden rok. Súd aj po zvážení vplyvu sociálnej mikroštruktúry u obžalovaného, jeho rodinných a majetkových pomerov dospel k záveru, že v prípade D. J. je jedinou možnosťou ako zabrániť páchaniu trestnej činnosti uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo sa javí zároveň ako posledná možnosť o jeho výchovu a odradenie ho od prípadnej ďalšej recidívy. Zlý zdravotný stav obžalovaného, odkázanosť jeho otca na jeho starostlivosť, osoba jeho brata, ktorý z dôvodu pravdepodobnej závislosti od alkoholu nie je schopný o otca sa postarať, existencia dlžôb a hrozba exekúcií na majetok (najmä obydlie) obžalovaného, s rizikom straty strechy nad hlavou, nie sú v

prípade obžalovaného D. J. takými okolnosťami, ktoré môžu ovplyvniť úvahy o ukladanom treste v tom zmysle, že by viedli k miernejšiemu potrestaniu. Zdôrazňovanie týchto okolností zo strany obžalovaného, aj keď v jeho legitímnej snahe o vyhnutie sa nepodmienečnému trestu odňatia slobody, svedčia skôr o absolútne nezodpovednom a vypočítavom prístupe. Obžalovaný napriek svojmu zlému zdravotnému stavu, zneužíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom, prípadne v súvislosti s ich požitím sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Napriek vedomiu si svojej povinnosti starať sa o svojho otca, trestnej činnosti sa nevyhýba, naopak, opakovane sa jej dopúšťa. Následne - poukazovaním na odkázanosť jeho bezvládneho otca na jeho osobu - sa snaží presvedčiť súdy k uloženiu mu miernych, podmienečných, prípadne alternatívnych trestov. O existencii hrozby exekúcií, dlhov, o zložitej rodinnej situácii (osoba brata obžalovaného), o povinnosti pomôcť synovi dokončiť vysokú školu, vedel obžalovaný už v čase, keď sa dopúšťal trestnej činnosti. Vykonané prešetrenie pomerov obžalovaného v súvislosti so zvažovaním možnosti uloženia trestu domáceho väzenia len potvrdilo existenciu vyššie uvedených skutočností. V konečnom dôsledku ale šetrenie dospelo skôr k záveru o rizikovosti uloženia tak trestu domáceho väzenia, ako aj prípadného trestu povinnej práce. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd akceptoval námietku prokurátora v tomto smere, v ďalšom na tieto závery bez potreby opakovania poukazuje. Krajský súd reparoval rozsudok okresného súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l/ (priznanie obžalovaného) a priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. h/ (spáchanie viacerých trestných činov), písm. m/ (už bol v minulosti odsúdený) Trestného zákona je nepochybné, že u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností v dôsledku čoho bolo potrebné túto okolnosť zohľadniť a postupovať v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a ukladať obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby a to v rozmedzí 8 mesiacov až 2 rokov. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, a žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe uloženej rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.6.2013 sp.zn. 4T/65/2013. Preto mu súd neuložil trest na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, pretože je nepochybné, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa u ktorého sa nejedná o jednorazové vybočenie z medzí zákona. Vychádzajúc z týchto skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov bude trestom primeraným a bude zodpovedať požiadavkám zákona.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Zároveň uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Pri ukladaní tohto trestu je potrebné v celom rozsahu poukázať na správne úvahy súdu prvého stupňa, ktorými odôvodnil obligatórnu povinnosť uložiť takýto trest pri úmyselných trestných činoch súvisiacich s vedením motorových vozidiel, zvlášť s ohľadom na povinnosť uložiť trest zákazu činnosti na doživotie, pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61 ods. 5 Trestného zákona ( bez vplyvu zahladenia predchádzajúcich odsúdení).

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.