Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_17C-367-2015.pdf
PDF · 87.45 KB
No categories available
17C/367/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., K. 1, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, AK so sídlom Banská Bystrica , Horná 35 proti žalovanej: F., nar. XX.X.XXXX, bytom M., A. XX, právne zastúpená: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, o zaplatenie 850 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 850,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.06.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 3.6.2015 domáhala voči žalovanej o zaplatenie 850,- eur s príslušenstvom, ktorý návrh odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou došlo dňa 13.6.2010 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaná prevzala od žalobkyne sumu 850,- eur. Písomne uzatvorená zmluva o pôžičke nebola, avšak dňa 10.10.2011 podpísala žalovaná listinu označenú ako uznanie dlhu a dohoda o zaplatení pôžičky. Žalovaná v lehote splatnosti svoj dlh neuhradila a preto žalobkyňa sa domáha nároku súdnou cestou.
2.Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17C/367/2015-10 z 31.8.2015, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor v ktorom dôvodila, že žiadne peniaze si od žalobkyne nepožičiavala, doklad podpísala len z dôvodu, že po smrti manžela nebola v stave zisťovať okolnosti, za ktorých si peniaze požičiaval. Dôvodila, že dňa 13.6.2010 si žiadne peniaze od žalobkyne neprevzala. Taktiež odporovala vyčíslenie úroku z omeškania, pričom poukázal na priloženú prílohu, v rámci ktorej žalobkyňa prehlásila, že peniaze zatiaľ od žalobkyne a jej manžela nechce, ktorý krok žalobkyne žalovaná považovala za nováciu dlhu a preto jej prejav o vrátenie pôžičky je účinný až momentom podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
3. Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. 4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a následne žalobkyne formou písomnej odpovede na otázky o tvrdených skutočnostiach, oboznámením predložených listinných dôkazov a to - uznaním dlhu a dohodou o zaplatení pôžičky, odporom a jeho prílohou, vyjadrením z 15.6.2016, odpoveďou na otázky z 30.11.2016, predloženým diárom a vyjadrením z 24.2.2017, zápisnicou zo dňa 23.4.2013 zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C135/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z predloženej listiny uznanie dlhu a dohoda o zaplatení pôžičky z 10.10.2011 mal súd preukázané, že žalovaná uznala svoj dlh voči žalobkyni vo výške 850.- eur, keď potvrdzovala, že uvedenú sumu prevzala dňa 13.6.2010 od žalobkyne ako finančnú pôžičku, ktorú mala vrátiť do 13.6.2012. Listina bola opatrená podpisom žalobkyne a žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná ani nepopierala.
6. Žalobkyňa vo svojej odpovedi na otázky o tvrdených skutočnostiach zo dňa 30.11.2016 uviedla, že má vedomosť o podanej žalobe, ktorú podávala z dôvodu, že žalovaná jej doposiaľ peniaze nevrátila. Uviedla, že vzťah k synovi by charakterizovala ako vzťah rodiča a dieťaťa, pričom vzťah k žalovanej bol neutrálny, žalobkyňa nebola nadšená týmto zväzkom, avšak pokým žalovaná patrila do rodiny akceptovala ju . V odpovedi žalobkyňa uviedla, že so synom si vzájomne pomáhali počas celej doby rôznymi spôsobmi, finančne prácami na statku. Uvádzala, že synovi požičala ďaleko vyššiu sumu, ktorá sa netýka žalovaných 850,- eur. Zmluvy z predošlých pôžičiek žalobkyňa nespisovala, pôžičky mala zapísané v zošite. Uviedla, že uznanie dlhu a dohodu o zaplatené pôžičky dala žalovanej podpísať až po smrti jej manžela C. z dôvodu, že žalovaná sa po smrti manžela C. - syna žalobkyne odvrátila od rodiny a prestala žalobkyňu navštevovať. Žalobkyňa uvádzala, že pôžička vo výške 850,- eur bola v hotovosti odovzdaná do rúk žalovanej dňa 13.6.2010 osobne, pričom poukázala, že uvedené má poznačené v zošite. Ďalej uvádzala, že pôžičky pred smrťou jej syna C. neboli spisované, žalobkyňa ich mala zaznamenané v zošite. K vyhláseniu zo dňa 23.4.2013 vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/135/2012 uviedla, že pôvodne dlh od žalovanej nechcela vymáhať, čakala že ich vráti a uvedomí si že je dlžná. Čo sa týka dôvodu podania žaloby uvádzala, že tento je uvedený v žalobnom návrhu na ktorom zotrváva. Na otázku, prečo si nárok neuplatnila v rámci dedičského konania po nebohom synovi uviedla, že z dôvodu, že peniaze si požičiavala žalovaná.
7. Na pojednávaní konanom dňa 15.2.2017 žalovaná vypovedala, že manželstvo s C. W. uzatvorila v roku 2000, s rodinou manžela spolu dobre nažívali, vzájomne si pomáhali. Vypovedala, že nemala žiadny dôvod požičiavať si peniaze, nakoľko v obci W. s manželom prenajímali rodinný dom, z ktorého mali celoročný stabilný príjem. Vypovedala, že manžel zomrel dňa 23.7.2011. Žalovaná po predložení listiny o uznaní dlhu na č.l.2 súdneho spisu sa vyjadrila, že listina je opatrená jej vlastnoručným podpisom. Ďalej vypovedala, že po smrti manžela ju neustále navštevoval vnuk žalobkyne T. za účelom rôznych dohôd ohľadne dedičstva, v tom čase sa žalovaná liečila, navštevovala psychiatra. Vypovedala, že predloženú listinu pred podpisom nečítala, podpísala ju. Tvrdila, že žalobkyňa jej dňa 10.10.2011 850,- eur nepožičala a nespomínala si, či by jej žalobkyňa pred smrťou manžela požičala kedykoľvek a akúkoľvek menšiu finančnú pôžičku. Vypovedala, že žalobkyňa žalovanú na vrátenie sumy 850,- eur nevyzývala. Čo sa týka vzťahu žalovanej k žalobkyni, vypovedala, že po smrti manžela ju rodina W. vyhodila z domu a z tohto dôvodu prestala navštevovať žalobkyňu a prestala jej pomáhať i keď tak predtým robila. Žalovaná nemala vedomosť o tom, že by sa ohľadne požičaných peňazí viedla akákoľvek evidencia. K pôžičke od spoločnosti Provident, ku ktorej boli predložené listinné dôkazy v konaní 13C/135/2012 sa vyjadrila, že potom ako bola vyhodená z domu, nemala dostatok finančných prostriedkov ani na pohreb a z uvedeného dôvodu si zobrala úver od nebankovej spoločnosti. vo februári 2012, ktorý je v súčasnosti už splatený. K predloženému notesu a záznamu na strane 2 uvedeného notesu z 13.6.2010 „mamce vrátiť 850,- eur“ sa žalovaná vyjadrila, že notes nepozná a uvedený záznam nespisovala a nespisoval žiadny záznam v uvedenom notese, pričom podpisy pod záznamami z 28.11.2008 ako aj pod záznamom o pôžičke 10.000,- Sk nie sú jej podpismi.
8.Z predloženého notesu jeho prvej a druhej strany mal súd preukázané, že v notese sa nachádzajú záznamy z 13.6.2012 - mamce vrátiť 850,- eur, tento záznam nie je podpísaný, je napísaný tlačeným písmom a nachádza sa pod záznamom, ktorý je písaný celkom odlišným písaným písmom. Na ďalšej strane notesa sa nachádza záznam z 28.11.2008 - mamce vrátiť 310,- eur a záznam 10.000,- Sk , ktorý je preškrtnutý, pričom pod uvedenými záznamami sa nachádza podpis , ktorý by podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, mal byť podpisom žalovanej, avšak v konaní nebol navrhnutý žiadny dôkaz na preukázanie pravosti podpisu resp. na preukázanie skutočnosti, kto záznamy spisoval.
9. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 13C/135/2012 mal súd preukázané, že v konaní ide o celkom odlišnú vec žalobkyne F. W. proti žalovanému T. W. o zaplatenie 16.500,- eur s príslušenstvom, ke ´d v uvedenom konaní sa žalobkyňa domáha zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2011, ktoré konanie s vecou samou nesúvisí. Zo zápisnice zo dňa 23.4.2013 na č.l.90 uvedeného spisu vyplýva, že bol vykonaný výsluch svedkyne V. W. v tomto konaní v postavení žalobkyne, ktorá sa pri výsluchu vyjadrila, že po troške požičiavala peniaze navrhovateľke v tomto konaní žalovanej a jej manželovi od roku 2008 spolu asi 850,- eur, pričom ich nevrátili, nepýtala ich od nich a zatiaľ ich pýtať ani nechce.
10.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.V danom prípade mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná dňa 10.10.2011 podpísala listinu s názvom Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení pôžičky, pričom uvedenú skutočnosť potvrdzovala samotná žalovaná pri svojej výpovedi. Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p.). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná, dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Vyvrátiteľnú právnu domnienku po tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvracať samotným negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencii záväzku. Ani všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom na preskúmanie nároku súdom. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v dobe uznania na žalovaného. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom. Žalovaná sa v konaní bránila len negatívnym tvrdením, že dlh nevznikol a tým, že v čase podpisu uvedenej listiny o uznaní dlhu z 10.10.2011 sa liečila u psychiatra a bola v zlom psychickom stave po smrti manžela a podpisovanú listinu si vôbec nečítala. Žalovaná však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že dlh nevznikol. Vypovedala a bránila sa tým, že z prenájmu nehnuteľnosti v obci W. mala stabilný príjem a že nemala dôvod požičiavať si, avšak v konaní uvedené skutočnosti a ani samotnú skutočnosť, že by dlh nevznikol žiadnym spôsobom nepreukázala. Čo sa týka predloženého notesu, na tento dôkaz súd v konaní neprihliadal a nemal z neho ani preukázanú skutočnosť o vzniku dlhu, nakoľko v notese na jeho 1. strane sa nachádza záznam z 13.6.2010 - „mamce vrátiť 850,- eur, ktorý nie je podpísaný a v konaní nebol navrhnutý ani dôkaz na preukázanie skutočnosti, kto uvedený záznam spisoval. Žalovaná spísaním vyššie uvedenej dohody o uznaní dlhu z 10.10.2011 potvrdila existenciu dlhu v čase spísania a v sporovom konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že dlh nevznikol a ani súdu nepredložila dôkazné prostriedky preukazujúce uvedenú skutočnosť. Obranu žalovanej, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 23.4.2013, kedy žalobkyňa prehlásila, že od žalovanej peniaze zatiaľ pýtať nechce a ktoré žalovaná považovala za nováciu dlhu, súd považoval za účelovú obranu žalovanej,
nakoľko v danom prípade išlo o výsluch žalobkyne v konaní vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/135/2012 s odlišným predmetom konania, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa disponovala listinou o uznaní dlhu a bolo jej právom resp. jej rozhodnutím ako s uvedenou listinou naloží, resp. či si dlh bude vymáhať cestou súdu a kedy. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
12.Zároveň súd žalovanú v zmysle § 517 odsek 1, 2 OZ s poukazom na § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného v čase vzniku omeškania zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko mal preukázané z predloženej listiny o uznaní dlhu z 10.10.2011, že žalovaná mala pôžičku vo výške 850 eur vrátiť do 13.6.2012 t.j. 14.6.2012 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu.
13.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 255 odsek 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).