Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-241-2021.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Subarea
18CoE/241/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. č. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BONUS 7, s.r.o., so sídlom 072 15 Budkovce 452, IČO: 36 605 310, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.012,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 1Er/91/2012-11 zo dňa 22.11.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 1Er/91/2012-11 zo dňa 22.11.2016 o d m i e t a.
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, konajúci osobou sudcu, podľa § 57 ods. 1 písm. h) a g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“), A) zastavil exekúciu, B) oprávneného zaviazal náhradou trov exekúcie súdneho exekútora. V odôvodnení uznesenia uviedol, že povinný dňa 10.04.2014 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo, t. j. bez právneho nástupcu. Súdny exekútor súdu následne doručil podnet na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekučného konania. Exekučný súd na základe zisteného skutkového stavu exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie (v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozhodnutia) a na ich náhradu v zmysle § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v časti prvého výroku, v zákonnej lehote, odvolaním oprávnený, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že zánik povinného bez právneho nástupcu je potrebné považovať za neodstrániteľnú prekážku konania, čo zakladá právny dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h), ktorý súčasne aplikoval exekučný súd. Odvolateľ súdu prvej inštancie ďalej vytýkal nesprávnosť právneho posúdenia veci v určení zodpovednosti oprávneného za trovy exekúcie. Uviedol, že § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, spájal vznik zodpovednosti oprávneného za trovy exekúcie s podmienkou zavinenia oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá v danej veci splnená nebola. Zodpovednosť oprávneného za trovy súdneho exekútora nemôže byť založená ani § 203 ods. 2 EP, nakoľko v čase vydania napadnutého uznesenia bol povinný vymazaný z obchodného registra a súd už nemohol posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil s tým, že rozhodne v súlade so sledom právnych udalostí a neprizná súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súčasne žiadal opraviť zrejmú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktorú videl v nesprávne uvedenej sp. zn. EX 24310/2011.
3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k zániku povinného bez likvidácie, výmazom z obchodného registra ex offo, došlo pre jeho nemajetnosť. Poukázal na ustálenú judikatúru NS SR z ktorej vyplýva, že aj v prípade ak súd exekúciu zastaví z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, tak to neznamená, že ak rozhoduje súd o trovách exekúcie, nemôže za splnenia zákonných podmienok zaviazať úhradou trov exekúcie oprávneného. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie smerujúce voči druhému výroku (o trovách exekúcie) pre jeho neprípustnosť odmietol.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok/ ďalej len „CSP“/), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
5. Predmetným odvolaním oprávnený vytýkal prvoinštančnému súdu nesprávnosť právneho dôvodu zastavenia exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorým je nemajetnosť povinného, majúc za to, že dôvodom zastavenia exekúcie mal byť iba § 57 ods. 1 písm. g) EP, t. j. neprípustnosť exekúcie vyvolaná neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorou je zánik povinného bez právneho nástupcu. Oprávnený teda podaným odvolaním nespochybňuje vecnú správnosť výroku o zastavení exekúcie (t. j. naplnenie zákonných podmienok jej zastavenia), ale prvoinštančnému súdu vytýka len nesprávnosť dôvodu zastavenia, ktorý vidí v neprípustnosti exekúcie a nie v nemajetnosti povinného.
6. K odvolaniu, ako riadnemu opravnému prostriedku je potrebné uviesť, že toto v sebe kumuluje nielen objektívnu stránku, ale aj stránku subjektívnu. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP cez ustanovenie § 9a ods. 1 EP, určujúcim podmienky prípustnosti odvolania, zohľadňuje iba vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j., či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania naopak zohľadňuje jeho osobný aspekt t.j., či je u konkrétneho odvolateľa daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Taký dôvod spočíva v ujme dopadajúcej na pomery odvolateľa, ktorá bola spôsobená negatívnym dotknutím jeho procesných práv rozhodnutím súdu prvej inštancie.
7. Vo všeobecnosti posúdeniu subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdenie jeho objektívnej prípustnosti. V danom prípade odvolanie smeruje voči dôvodom zastavenia exekúcie, kde z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že exekučný súd nesprávne použil dôvod zastavenia exekúcie obsiahnutý v § 57 ods. 1 písm. h) EP, hoci došlo k zániku povinného, teda k dôvodom obsiahnutým v § 57 ods. 1 písm. g) EP.
8. Odvolací súd i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (IV. ÚS 191/2014-33) uvádza, že „Postoj k otázke, ktorá tvorila predmet konania, vyslovuje všeobecný súd vo výroku rozhodnutia. Výrok je tou časťou rozhodnutia, ktorá nadobúda záväzné účinky na právne vzťahy účastníkov konania (§ 218 ods. 1 CSP). Z týchto skutočností vyplýva aj to, že opravný prostriedok (napr. odvolanie alebo dovolanie) možno podať len proti niektorému z výrokov namietaného rozhodnutia s tým, že odvolanie, prípadne dovolanie len proti odôvodneniu, nemožno podať (§ 358, § 423 CSP). Za splnenia zákonných podmienok môže napadnúť rozhodnutie súdu príslušným opravným prostriedkom zásadne len účastník konania, v ktorého neprospech vyznelo rozhodnutie súdu. Tento neprospech sa prejaví v zásade tým, že účastník bol neúspešný vo veci samej, prípadne rozhodnutím procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Neprospech účastníka (teda neúspech vo veci samej, prípadne ujma) musí vyplývať z výroku rozhodnutia a musí byť v tejto časti rozhodnutia vyjadrený. Pre prípustnosť opravného prostriedku nepostačuje, ak tento neprospech vyplýva len z dôvodov rozhodnutia alebo je v nich len vyjadrený“.
9. Ako odvolací súd už uviedol, oprávnený vo vzťahu k prvému výroku v odvolaní nenamieta nesprávnosť zastavenia exekúcie. Namieta len dôvod k zastaveniu exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) EP (nemajetnosť) s tým, že dôvodom zastavenia exekúcie podľa názoru oprávneného mal byť iba § 57 ods. 1 písm. g) EP (neprípustnosť).
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Keďže odvolanie oprávneného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia o zastavení exekúcie, bez spochybnenia správnosti výroku o zastavení exekúcie, nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolanie smerujúce proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
14. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že ich náhradu povinnému nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).