Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. marca 2017 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaná:

Q. B., narodená 9. novembra XXXX v I., trvale bytom I., ulica B. číslo XXX/X, prechodne bytom I., ulica V. číslo XX, bez pracovného pomeru,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

- v Košiciach na ulici Námestie Osloboditeľov číslo 1, v OC Aupark, dňa 05. februára 2017 v čase okolo 20.45 hodiny, z predajnej plochy predajne HM, odcudzila dva páry náušníc v celkovej hodnote 16,98 € a to tak, že tieto zobrala do skúšobnej kabínky, kde si ich vyskúšala, vložila do vrecka a následne prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, pričom poškodenému predajni HM Košice spôsobila škodu vo výške 16,98 €, hoci bola za obdobný čin právoplatne postihnutá Obvodným oddelením Policajného zboru Košice - Západ, blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, spisovej značky 18078291 zo dňa 12. septembra 2016 právoplatným 12. septembra 2016,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,

č í m s p á c h a l a

- prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaná Q. B. uviedla, že náušnice si dala do vrecka omylom, keďže bola nervózna a roztržitá z dôvodu, že sa ponáhľala na autobus. Jej stav bol umocnený tým, že predtým bola na oslave, kde sa niečo vypilo a nespala dva dni. Z miesta činu neutekala a príslušníkovi bezpečnostnej služby na požiadanie ukázala tašku a vydala náušnice s vysvetlením, že si ich omylom vložila do vrecka keď sa ponáhľala.

Svedok poškodený B. H. vo svojej výpovedi uviedol, že o celej záležitosti vie len z rozprávania kolegu, škoda im nevznikla.

Svedok B. I. vo svojej výpovedi uviedol, že pozoroval obžalovanú, nakoľko ju z videnia už poznal, že chodí do predajne. Videl, ako si zobrala zo stojana bižutériu a prekryla ju nejakým oblečením a išla do skúšobnej kabínky. Keď vyšla z kabínky, veci odložila na stojan a on išiel skontrolovať kabínku, kde našiel za zrkadlom zastrčené obaly od náušníc tak, že ich nebolo vidieť. Keď prešla táto osoba bezpečnostnou zónou, požiadal ju, aby sa vrátila a spýtal sa, čo zobrala do kabínky. Uviedla, že šaty, na čo jej on povedal, že si ju všimol, že brala do kabínky aj bižutériu a v kabínke našiel prázdne obaly od nej. Uvedená osoba následne vybrala bižutériu - náušnice z vrecka. Svedok potom oznámil vec manažérovi a bola privolaná polícia.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovanej.

Obžalovaná priznala spáchanie skutku po objektívnej stránke, na svoju obranu však uvádzala, že nemala v úmysle odcudziť predmetné náušnice, ale si ich vložila do vrecka v strese vyvolanom ponáhľaním sa na autobus a teda nedopatrením. Obranu obžalovanej jednoznačne vyvrátil svedok B. I., ktorý uviedol, že ju pozoroval ako si okrem oblečenia vzala do kabínky aj náušnice, a keď vyšla z kabínky, vrátila len oblečenie. Pri následnej kontrole kabínky našiel za zrkadlom zastrčené obaly od náušníc, ktoré našiel až, keď zrkadlo pootočil. Mal s tým už skúsenosti, pretože to takto zvyknú robiť niektorí zákazníci. Obžalovanú po prejdení bezpečnostnej zóny vyzval aby sa vrátila ku kontrole a na jeho otázku, čo si vzala do kabínky mu odpovedala, že len oblečenie. Obžalovaná z vrecka vybrala náušnice až keď jej povedal, že si všimol, že si brala do kabínky aj náušnice a ukázal jej papierové obaly od náušníc, ktoré našiel za zrkadlom. Obžalovaná teda vydala svedkovi odcudzené predmety až potom, keď ju tento konfrontoval s dôkazmi, nie spontánne. V neprospech obžalovanej, pokiaľ ide o subjektívnu stránku svedčí aj skutočnosť, že podľa vlastnej výpovede, v tom čase poberala len dávku v hmotnej núdzi a teda musela byť uzrozumená s tým, že nemala dostatok finančných prostriedkov na nakupovanie. Obžalovaná má naviac v odpise z registra trestov štyri záznamy, tri trestné rozkazy a jeden zmier, za trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zák. a teda bola viackrát upozornená súdom a v jednom prípade prokurátorom, že takéto konanie je trestné. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne i jednotlivo vylučujú, aby obžalovaná konala z nedbanlivosti.

Obžalovaná Q. B. svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., po stránke objektívnej v tom, že odcudzila náušnice a po stránke subjektívnej sa obžalovaná dopustila konania v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Obžalovaná má v registri trestov celkom päť záznamov. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 51/15 zo dňa 24. augusta 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože spáchanie trestného činu po objektívnej stránke priznala a svoj čin oľutovala. Obžalovanej priťažuje okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bola v minulosti za trestný čin odsúdená.

S poukazom na uvedené súd obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na kriminálnu minulosť obžalovanej u ktorej súd konštatuje, že ide o špeciálnu recidívu, jej pomery a možnosti jej nápravy. Súd takto uložený trest považuje za nevyhnutý na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.