Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/151/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu J., zastúpeného Q., proti žalovanému T. o zaplatenie 5.196,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. novembra 2015, č.k. 1C/8/2014-150, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Občianskemu združeniu M. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobcu o zaplatenie 5.196,15 Eur s príslušenstvom zamietol, vo výroku II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 378,29 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu Q.. A. Q., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08.03.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu B. a žalovaný Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie B. vo výške 4.000 Eur s fixnou úrokovou sadzbou 17,90% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy do splatnosti, s výškou mesačnej splátky v sume 50,72 Eur od prvého čerpania úveru do 31.03.2011 a v sume 75,30 Eur od 20.04.2011, so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečnou splatnosťou úveru 20.02.2021, úrokom z omeškania 8% ročne, spracovateľským poplatkom 119 Eur, poplatkom za upomienku 25 Eur, poplatkom za správu úveru 2,99 Eur mesačne, počtom splátok 119 od 20.04.2011, RPMN 22,17% a priemernou hodnotou RPMN 17,44% a celkovou čiastkou spojenou s úverom 9.128,28 Eur. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013 vyhlásil právny predchodca žalobcu B. mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.02.2013 a súčasne vyzval žalovaného na splatenie celej výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom v sume 5.265,98 Eur najneskôr do 10-tich dní od prevzatia oznámenia. Z priloženej doručenky je zrejmé, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručené dňa 01.03.2013. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu - B. oznámila žalovanému, že B. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 pohľadávku voči žalovanému v sume 5.377,65 Eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Postúpenie pohľadávky je upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa však B. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaného na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo je predpokladom na

preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v dôsledku čoho nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Preto súd konštatuje, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca v konaní žiadnu písomnú výzvu banky nedoložil a jediná výzva nachádzajúca sa v spise je výzva právneho predchodcu žalobcu k úhrade dlhu adresovaná žalovanému po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od B. voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX . zo dňa 08.03.2011, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie žaloby. Takto vykonaním dokazovaním, po spoľahlivo zistenom skutkovom stave, mal súd za dostatočne preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto žalobu z uvedených dôvodov zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto by mu prináležala náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vznikli trovy konania, a to v súvislosti s právnym zastúpením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na ochranu a podporu záujmov žalovaného v spore, a to vo výške 378,29 Eur. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.09.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 02.11.2015 ) po á 180,93 Eur, 1 krát režijný paušál v sume 8,04 Eur a 1 krát režijný paušál v sume 8,39 Eur, t.j. spolu 378,29 Eur. Preto súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celkovej výške 378,29 Eur, a to na účet právneho zástupcu Q.. A. Q., advokáta.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a neúplne zistil skutkový stav veci. Mal za to, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spoločnosť B. splnila povinnosť podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s tým, že podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Občianske združenie M., v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Aj naďalej trvá na absencii aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní ako dôvodu, pre ktoré súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti poukázal na právne názory Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/460/2015, Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/119/2013, č.k. 4Co/145/2014, č.k. 19Co/177/2014, č.k. 6Co/203/2015, z ktorých vyplýva, že v prípade, že žalobca doloží v konaní samotnú výzvu, je súčasne povinný doložiť doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. Zdôraznil, že banka je okrem ustanovenia § 524 a nasl. Obč. zákonníka povinná dodržiavať aj Zákon o bankách, ktorých je lex specialis k ustanoveniu § 524. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky stačí na platné postúpenie iba oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Rovnako tak je potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu zaplatiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 189,51 Eur.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania žalobcom.

9. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 07.01.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

10. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu B. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, a to v náväznosti na ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok.

11. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 187 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

12. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

13. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je 1/ splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2/ písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.196,19 Eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 od postupcu B.. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi B. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 08.03.2011. Na základe uvedenej zmluvy B. ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 4.000 Eur, s výškou mesačnej splátky v sume 50,72 Eur od prvého čerpania úveru do 31.03.2011 a v sume 75,30 Eur od 20.04.2011 so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2021. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.02.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu B.. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.02.2013 a súčasne vyzvala žalovaného na splatenie celej výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom v sume 5.265,98 Eur najneskôr do 10-tich dní od prevzatia oznámenia. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92

ods. 8 Zák. o bankách. Žalobca nepreložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zák. o bankách, t.j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej žalovanému, že je v omeškaní a následné dodržanie 90-dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca v konaní žiadnu písomnú výzvu banky nedoložil a jediná výzva je výzva právneho predchodcu žalobcu k úhrade dlhu adresovaná žalovanému po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom. S poukazom na vecne správny právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené.

15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

17. Úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Občianskemu združeniu M., odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko tieto mu vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu, keď malo postavenie vedľajšieho účastníka (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.03.2016). O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).