Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-539-2015.pdf
PDF · 73.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/539/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, IČO: 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra, proti žalovanému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, A., v konaní o zaplatenie sumy 958,02 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 958,02 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 12.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 958,02.-eur istiny s prísl.,
2.Vo veci bol dňa 3.12.2015 vydaný platobný rozkaz č. k. 18C/539/2015-17, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto bol podľa § 265 ods. 1 a § 266 ods. 1,3 CSP zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému.
3.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.
4.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP.
6.Súd sa vo veci oboznámil so Zmluvou o výkone správy, s oznámením, výpisom z LV, s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu a zistil nasledovný skutkový stav :
7.Žalovaný bol vlastníkom bytu číslo 16, ktorý sa nachádza na 6. podlaží bytového domu na ul. Dlhá č. 40/16, ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva. ( LV číslo 1457). Žalobca bol na základe Zmluvy o výkone správy správcom predmetného bytu. Na základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 vznikol nedoplatok vo výške 958,02.-eur, ktorý žalovaný neuhradil.
8.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10.Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
11.Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
12.Podľa čl. 7 bod 2, prvá veta Zmluvy o výkone správy je vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania na účet vlastníkov uvedený v čl.3, bod 8 zmluvy.
13.Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov, zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva. Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil. Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah. Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať.
14.Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané s poukazom na vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014, že žalovaný neuhradil nedoplatok vo výške 958,02.-eur ( platby žalovaného k 31.12.2014 boli vo výške 494,11.-eur a skutočné náklady 1.452,13.-eur, rozdiel týchto súm predstavuje priznanú sumu). Z týchto dôvodov preto súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu.
9.Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.