Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-16-2017.pdf
PDF · 69.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/16/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III. vo veci žalobcu: - navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: D.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Z. Č.. XX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova ul. č. 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: I. V., rod. H.A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX O. Š. Č.. XXX, štátny občan SR, o návrhu žalobcu - navrhovateľa na nariadenie zabezbečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20.02.2017 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 20.02.2017 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že existuje obava, že neskoršia exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalovaná sa na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov V-601/14 zo dňa 5.3.201 stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie O. Š., H. O. Š., okres Senec. S manželom žalovanej J. V. bol žalobca v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o spoločnom podnikaní zo dňa 17.05.2010, na základe ktorej mal žalobca J. V. poskytnúť v hotovosti sumu 100 000,- EUR, ktoré J. V. do dnešného dňa nevrátil. Žalobca má podozrenie, že zo strany J. V. a žalovanej ide o účelové konanie s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa a má podozrenie, že žalovaná sa bude snažiť scudziť nehnuteľnosti - pozemok s parc. č.114/9, parcela registra "C", o výmere 958 m2, druh pozemku: ostatné plochy, spôsob využitia pozemku: 34, umiestnenie pozemku 1, pozemok s parc. č.114/21, parcela registra "C", o výmere 49 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 16, umiestnenie pozemku 1, pozemok s parc. č.114/22, parcela registra "C", o výmere 196 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku 1, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku s parc. č. 114/22, druh stavby:10, popis stavby: rodinný dom, stavba so súp. č. XXXX, postavená na pozemku s parc. č. 114/21, druh stavby:7, popis stavby: garáž, všetko zapísana na LV č. XXXX, pre katastrálne územie O. Š., H. O. Š., okres Senec, vedený Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom, na ktorých žiada žalobca zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vo výške 100 000,- eur v prospech žalobcu ako záložného veriteľ. Dodal, že nariadenie zabezpečovacieho nariadenia žalovanú nijakým spôsobom neobmedzí.
4. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil nasledovne:
5. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
-2-
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. K výroku rozhodnutia:
10. Zabezpečovacie opatrenie je novým ustanovením zákona (Občiansky súdny poriadok ho neupravoval), ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s§ 326 ods. 1 CSP). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš(vysoko) pravdepodobné. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením, že by žalovanou, s ktorou žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu (žalobca bo v zmluvnom vzťahu pravdepodobne s manželom žalovanej, avšak táto skutočnosť nevyplýva z predložených dôkazov), mohlo dôjsť k predaju predmetných nehnuteľností. Takéto tvrdenie bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania žalovanej) považuje súd za nedostatočné, vyslovene hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, ktorá je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností už od 05.3.2014.
11. Pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť potreby nariadiť zabezpečovacie opatrenie, tak súd jeho návrh zo dňa 20.02.2017 zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-3-
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.