Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, 841 02 Bratislava, zastúpená JUDr. Martinom Gajerom, advokátom so sídlom Záhradnícka 7, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ing. C. D. Q.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 2, XXX XX J., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou dourčenou súdu dňa 20.01.2016 domáhala, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. X na 4. p. bytového domu na Q. ul. č. XX v Bratislave, o celkovej výmere 76,56 m2, v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu - stavba súp. č. XXXX, na parcele XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, bytový dom na Q. ul. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, v podiele XX/XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. Dúbravka, obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len "byt").

2. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 27.06.1992, pričom v tom čase bola nájomcom sporného bytu, vlastníkom bol Matador, š.p.. V roku 1994 jej ponúkol Matador, š.p. byt na odkúpenie, s čím súhlasila a rozhodla sa byt kúpiť za cenu 9 904 Sk. Poukázala na to, že so žalovaným sa dohodla, že byt bude výlučne jej, kúpi ho do svojho vlastníctva za svoje peniaze. Matador, š.p. však pripravil zmluvu, ktorá ako nadobúdateľa uvádzala ju a jej vtedajšieho manžela - žalovaného. Ona s tým nesúhlasila, ale na naliehanie žalovaného i postoja predávajúceho Matador, š.p., že zmena na ňu ako výlučného vlastníka by bola problematická, súhlasila s podpisom zmluvy tak, ako bola pripravená. K jej podpisu prišlo dňa 17.08.1994 a vklad bol povolený dňa 29.09.1994. Odvtedy sú v Katastri nehnuteľností vedení spolu so žalovaným ako bezpodieloví spoluvlastníci. Uviedla, že kúpnu cenu v celom rozsahu zaplatila výlučne ona sama. V spornom byte žila so žalovaným asi pol roka, a to ešte pred jeho nadobudnutím do vlastníctva, potom bývali do roku 1998 v dome v Bernolákove. V roku 1998 sa odsťahovala do bytu na Q. ul. č. XX v Bratislave, kde žije dodnes. Poukázala na to, že od manžela vyžadovala naplnenie dohody, že byt bude výlučne jej, čo žalovaný už nebol potom po právnej stránke ochotný zrealizovať. Podpísal iba prehlásenie zo dňa 19.12.1994, že sporný byt nadobudla ona pred uzatvorením manželstva, že bol prevedený do jej osobného vlastníctva, vyplatila ho z peňazí, ktoré získala pred manželstvom a že z tohto dôvodu mu nepatrí žiaden podiel vlastníckeho práva k prevedeným nehnuteľnostiam. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 5C 593/96 zo dňa 27.11.1996 súd zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 196/2005 zo dňa 03.05.2007.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila potrebou zosúladenia údajov v Katastri nehnuteľností s reálnym vlastníctvom sporného bytu, ktorú nie je možné proti vôli žalovaného dosiahnuť inak ako podaním predmetnej žaloby.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že prehlásenia o tom, že žalobkyňa vyplatila sporný byt, urobil na základe jej nátlaku, aby v budúcnosti, keď zomrie, nemusela žalobkyňa vyplácať jeho deti. Poukázal na to, že žalobkyňa nemohla mať takú sumu peňazí, aby všetko platila z vlastných prostriedkov, keď od februára 1994 do roku 2007 nikde nepracovala. Sporný byt vyplatil on za sumu 9 904 Sk zo svojich prostriedkov, nakoľko žalobkyňa v tom čase nepracovala a nemala žiadny príjem.

4. Súd nariadil predbežné prejednanie sporu na termín 11.11.2016, na ktorom určil termín pojednávania 20.01.2017, ktorý obidve strany zobrali na vedomie. Na základe žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania, ktorej súd vyhovel, súd určil nový termín pojednávania na 02.03.2017, ktorý obidve strany zobrali na vedomie (viď č.l. 43 a 44 spisu). Na pojednávanie sa však žalobkyňa ani jej právny zástupca nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

5. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že žalobkyňa vlastnila jeden štátny byt a on vlastnil jeden družstevný byt, a to v hodnote asi 18 000 Sk, ktorý zdedil. Vlastníkom sporného bytu, ktorý je predmetom konania, bol Matador, ktorý im ho ponúkol na odkúpenie, a to za cenu okolo 9 900 Sk, ktorú on so žalobkyňou vyplatil zo spoločných prostriedkov tak, ako je to uvedené aj v kúpnej zmluve. Žalobkyňa v tom čase už nepracovala v Rakúsku, nemala taký príjem, pričom on bol riadne zamestnaný ako hlavný informatik v Zbore väzenskej a justičnej stráže, takže mal stabilný príjem. Čo sa týka samotnej kúpy sporného bytu, bolo to tak, že sporný byt v tom čase užíval pán J., keďže to bol podnikový byt, pričom sa dohodli s pánom J. a s Matadorom, že dôjde k výmene tohto bytu za byt, ktorý vlastnil on, teda ten družstevný, a za byt, ktorý vlastnila žalobkyňa, keďže ten družstevný byt bol 1 izbový, byt žalobkyne bol 2 izbový a sporný byt na Q. ul. bol X izbový. Poukázal na to, že pri uzatvorení zmluvy s Matadorom žalobkyňa nemala žiadne výhrady, inak by predsa kúpnu zmluvu nepodpísala. On by nesúhlasil s tým, aby sporný byt nadobudla iba žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko by tým vlastne prišiel o svoj družstevný byt, ktorý bol takýmto spôsobom de facto vymenený za sporný byt na Q. ul.. Čo sa týka toho prehlásenia z 19.12.1994, uviedol, že tá predposledná veta nie je pravdivá, podpísal to z toho dôvodu, že žalobkyňa na neho naliehala, chcela sa tak zabezpečiť, aby ju po jeho smrti jeho deti z toho bytu nevyhodili. Poukázal tiež na to, že bolo obdobie, keď žalobkyňa ani neplatila poplatky za užívanie sporného bytu, hradil ich on, pričom vtedy vôbec nenamietala, že by byt nemal byť v BSM, ale v jej výlučnom vlastníctve.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Výsluchom žalovaného súd zistil, že boli štvorčlenná rodina, t.j. on, žalobkyňa a jeho dve deti, pričom on mal vo vlastníctve 1 izbový družstevný byt, ktorý zdedil a žalobkyňa mala štátny 2 izbový byt. Keďže potrebovali väčší, tak našli na inzeráte 4 izbový byt, ktorý ponúkal pán J. na výmenu, keďže pre neho bol ten 4 izbový byt zbytočne veľký. Tak sa s ním skontaktovali a za súhlasu vlastníka sporného bytu na Q. ul. XX Matadoru, došlo k tejto výmene, t.j. Matador predal sporný byt na Q. ul. 19 jemu spolu s manželkou. Ani jeden z nich by pritom nesúhlasil s tým, aby byt nadobudol do výlučného vlastníctva len jeden z nich, keďže obidva, teda on a žalobkyňa, do toho dali svoje byty - on ten družstevný a žalobkyňa ten štátny. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa už v tom čase nepracovala v Rakúsku, pričom mali určité prostriedky, ktoré boli v BSM, a z tých sa ten sporný byt na Q. ulici vyplatil. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy s Matadorom žalobkyňa nemala žiadne námietky, spoločne podpísali tú kúpnu zmluvu. Čo sa týka toho prehlásenia zo dňa 19.12.1994, uviedol, že toto podpísal preto, žalobkyňa sa chcela zabezpečiť, aby ju po jeho smrti jeho deti z toho bytu nemohli vyhodiť. Žalobkyňa pritom neplatila ani nájomné za ten sporný byt na Q. ul., hoci ona tam ostala bývať sama, keďže on sa odtiaľ odsťahoval aj s deťmi do domu v J., čo bolo asi v roku 1995 alebo 1996. Poukázal na to, že za celú dobu žalobkyňa ani raz nevzniesla námietku, že by ten sporný byt nemal byť v BSM, ale v jej výlučnom vlastníctve.

6.2. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.08.1994 (č.l. 9-10 spisu) súd zistil, že Matador, š.p., so sídlom Kopčianska 20, 852 01 Bratislava, IČO: 31 351 263 ako predávajúci a žalobkyňa a žalovaný ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva sporného bytu na kupujúcich. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy Matador, š.p. predáva sporný byt súčasným nájomcom, manželom D. za dohodnutú kúpnu cenu

9 904 Sk, za ktorú kupujúci túto nehnuteľnosť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov kupujú. Podľa čl. V. kúpnej zmluvy kúpnu cenu zaplatili kupujúci pred podpisom tejto zmluvy.

6.3. Z prehlásenia zo dňa 19.12.1994 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že žalovaný v ňom prehlásil, že sporný byt nadobudla žalobkyňa pred manželstvom, bol prevedený do osobného vlastníctva, kúpila ho žalobkyňa a vyplatila ho z peňazí, ktoré získala pred manželstvom, z toho dôvodu mu nepatrí žiaden podiel ani vlastnícke právo.

6.4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Dúbravka, obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV (č.l. 4 spisu) súd zisti, že žalobkyňa a žalovaný sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného bytu, titul nadobudnutia - kúpna zmluva V-3390/94 - Vz 146/95.

6.5. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 5C 593/96 zo dňa 27.11.1996 súd zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne zrušené za trvania manželstva dňa 27.12.1996.

6.6. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 196/05-123 zo dňa 03.05.2007 súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 03.07.2007.

6.7. Ostatné listinné dôkazy predložené stranami neboli pre rozhodnutie súdu podstatné, preto skutočnosti z nich vyplývajúce súd osobitne na tomto mieste neuvádzal.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7.2. Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

7.3. Podľa § 143 O.z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

7.4. Podľa § 149 ods. 1 O.z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

7.5. Podľa § 149 ods. 4 O.z. ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

8. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva k spornému bytu žalobou na určenie, že je výlučnou vlastníčkou sporného bytu. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (resp. § 80 písm. c/ O.s.p.), pričom dospel k záveru, že žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem má, keďže bez požadovaného určenia je jej právne postavenie neisté.

9. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jednotlivých dôkazov osobitne ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, však súd dospel k záveru, že žaloba

žalobkyne nie je dôvodná. Súd poukazuje predovšetkým na to, že žalobkyňa (zhodne so žalovaným) prejavila v kúpnej zmluve zo dňa 17.08.1994 slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne svoju vôľu nadobudnúť sporný byt na základe tejto kúpnej zmluvy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sama žalobkyňa v žalobe potvrdila, že súhlasila s podpisom zmluvy tak, ako bola pripravená, hoci pôvodne chcela byt kúpiť do svojho výlučného vlastníctva. Ak aj mala žalobkyňa nejaké vnútorné výhrady k pripravenej kúpnej zmluve, boli takéto jej vnútorné výhrady bez právneho významu, keďže na vnútornú výhradu sa pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu neprihliada. Súd preto vychádzal z toho, že žalobkyňa (spolu so žalovaným) podpisom kúpnej zmluvy platne prejavila vôľu nadobudnúť sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý sa tak stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva vtedajších manželov - žalobkyne a žalovaného. Nebolo pritom rozhodujúce, komu patrili peňažné prostriedky použité na zaplatenie kúpnej ceny sporného bytu (teda, či tieto peňažné prostriedky patrili výlučne žalobkyni alebo išlo o spoločné peňažné prostriedky obidvoch manželov). Rozhodujúce v tomto prípade bolo to, že kupujúcimi boli žalobkyňa a žalovaný ako manželia, ktorí v kúpnej zmluve spĺňajúcej všetky náležitosti platného právneho úkonu jasne prejavili vôľu nadobudnúť sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98, v ktorom najvyšší súd dospel k rovnakému záveru, pričom konštatoval, že "Obecně platí a soudní praxe jednotně vychází z toho, že věc, která byla pořízena za trvání bezpodílového spoluvlastnictví z prostředků patřících výlučně jednomu z manželů (např. z peněz, které měl již v době před uzavřením manželství nebo které sám získal darováním), se nestává předmětem bezpodílového spoluvlastnictví, ale je ve výlučném vlastnictví toho, kdo ji takto pořídil. Tak je tomu v běžných případech koupě věci jedním z manželů z jeho výlučných zdrojů resp. prostředků, kdy ji od prodávajícího kupuje sám (svým jménem) pro sebe a kdy se druhý z manželů na takové koupi nijak nepodílí. Odlišné důsledky však nastávají v případě, kdy je sice kupní cena zcela zaplacena z výlučných prostředků jednoho z manželů, avšak kupujícími jsou oba manželé a oba jasně projeví vůli nabýt koupenou věc do bezpodílového spoluvlastnictví. V tomto případě výlučně investující manžel nekupuje věc pro sebe, ale projevuje vůli k pořízení věci do bezpodílového spoluvlastnictví, a druhý manžel toto akceptuje. Tato vůle obou manželů je pak rozhodující z hlediska určení, zda věc patří či nepatří do bezpodílového spoluvlastnictví. Není zvláštního rozdílu mezi touto situací a situací, kdy dvě osoby koupí určitou věc za peníze pouze jedné z nich s tím, že budou rovnodílnými podílovými spoluvlastníky. Těmi se pak stávají realizací platného převodu vlastnictví ke kupované věci bez ohledu na poměr jimi vynaložených prostředků na koupi věci. V dané věci účastníci jako manželé předmětnou kupní smlouvou, mající všechny potřebné náležitosti, nesporně projevili shodnou vůli nabýt nemovitosti v L. do bezpodílového spoluvlastnictví. Pro posouzení otázky, zda tyto nemovitosti patří do bezpodílového spoluvlastnictví účastníků či nikoli, byl rozhodující jejich projev vůle vyjádřený v písemné a registrované kupní smlouvě, jejíž platnost nebyla nijak zpochybněna, bez ohledu na to, z jakých finančních prostředků byla kupní cena zaplacena. Skutečnost, že kupní cena byla zaplacena z finančních prostředků darovaných rodiči žalovaného jen žalovanému, tak sama o sobě bez dalšího nemohla vést k závěru, že nemovitosti v L. do bezpodílového spoluvlastnictví účastníků nepatří. Žalovanému nic nebránilo, aby uzavřel takovou kupní smlouvu, podle které by jako kupující vystupoval jen on sám a nemovitosti tak nabyl do svého výlučného vlastnictví." (obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.10.2001, sp. zn. 22 Cdo 1659/2000). Pokiaľ sa vec, na ktorej získanie boli použité len prostriedky z výlučného majetku jedného z manželov, už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Takáto vec však nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že boli na jej získanie použité len jeho výlučné prostriedky (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.01.2008, sp. zn. 22 Cdo 3596/2006). Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že v konaní nebolo ani jednoznačne preukázané, že by peňažné prostriedky použité na kúpnu sporného bytu patrili žalobkyni. Žalovaný túto skutočnosť poprel, pričom uviedol aj dôvody vyvracajúce, že by išlo o výlučné peňažné prostriedky žalobkyne. Navyše uviedol, že v danom prípade išlo de facto o výmenu bytu, ktorý vlastnil on (1 izbový) a ktorý vlastnila žalobkyňa (2 izbový) za sporný byt (4 izbový). Na kúpu sporného bytu teda boli použité aj prostriedky žalovaného (vo forme hodnoty 1 izbového bytu v jeho vlastníctve). Žalovaný tiež uviedol, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy ohľadne sporného bytu žalobkyňa nemala žiadne výhrady, pričom on by nesúhlasil s tým, aby sporný byt nadobudla iba žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko by tým vlastne prišiel o svoj 1 izbový byt. Čo sa týka prehlásenia z 19.12.1994, uviedol, že ho podpísal z toho dôvodu, že žalobkyňa na neho naliehala, chcela sa tak zabezpečiť, aby ju po jeho smrti jeho deti z bytu nevyhodili. Žalobkyňa pritom toto tvrdenie žalovaného žiadnym spôsobom nespochybnila. Preto súd

obsah predmetného prehlásenia pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, pričom súd poukazuje tiež na to, že toto prehlásenie bolo spísané viac ako štyri mesiace po uzavretí kúpnej zmluvy ohľadne sporného bytu. Rozhodujúca však v danom prípade bola vôľa strán v čase uzavierania kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že od žalovaného vyžadovala naplnenie dohody, že byt bude výlučne jej, čo žalovaný už nebol potom po právnej stránke ochotný zrealizovať, súd uvádza, že takáto dohoda by bola bez právneho významu, keďže prevod vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (či už odplatný alebo bezodplatný) medzi manželmi nie je možný.

10. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že nakoľko sporný byt sa stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva vtedajších manželov - žalobkyne a žalovaného (v konaní nebol preukázaný opak), ktoré po jeho zrušení rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 5C 593/96 zo dňa 27.11.1996 nebolo do troch rokov od jeho zrušenia vyporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od jeho zrušenia, nastúpila zákonná domnienka v zmysle § 149 ods. 4 O.z., a to, že sporný byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Nebola preto dôvodná žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou sporného bytu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Nad rámec uvedeného považuje súd za potrebné poukázať tiež na to, že namietať takmer 22 rokov po uzavretí kúpnej zmluvy skutočnosti rozhodné z hľadiska jej uzavretia (hoci žalobkyni nič nebránilo, aby tak urobila kedykoľvek predtým), považuje súd za mimoriadne neštandardné. Vyvoláva to závažné pochybnosti o skutočnej vôli a úprimnej snahe žalobkyne domôcť sa ochrany svojho (tvrdeného) práva. To platí o to viac, ak po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 27.12.1996 (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 5C 593/96 zo dňa 27.11.1996) žalobkyňa nevyužila možnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo (a v rámci neho tiež sporný byt), a to či už dohodu alebo podaním žaloby na súd.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).