Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-10-2022.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/10/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej , vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: W. G., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom J., K. XXX/XXX a W. G., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom X. XXX, t.č. X. XX, v konaní zastúpený JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Levice, ul. Sládkovičova 1, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/144/2020-317 zo dňa 17. februára 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil matke vyživovaciu povinnosť od 1.9.2021 vo výške 140 eur mesačne a zároveň v súvisiacom výroku IV. týkajúcom sa zaostalého výživného, ako aj výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti otca. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. zaviazal matku prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc dňom 20.10.2020 do 31.08.2021 sumou 120,- eur mesačne a počnúc dňom 01.09.2021 sumou 140,- eur mesačne. Ďalším výrokom IV. určil, že zaostalé výživné za obdobie od 20.10.2020 do 17.02.2022 vo výške 497,57 eura je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 17.09.2018 č.k. 6P/101/2018-142 vo výroku o výchove a výžive a rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 18.05.2020 č.k. 6P/143/2019-148 vo výroku o úprave styku otca s dieťaťom. Nakoniec výrokom VI. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 28 ods. 1, § 28 ods. 2, § 30 ods. 3, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 121 CMP.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu, ktorým sa otec domáhal zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletej W.. Spolu s návrhom vo veci samej navrhol i vydanie neodkladného opatrenia. Otec uviedol, že na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a z jeho strany bolo určené výživné vo výške 180,- eur mesačne. V roku 2020 súd upravil i jeho styk s dcérou. Návrh podal z dôvodu, že dcéra bola asi v mesiaci august fyzicky napadnutá priateľom matky, ktorú skutočnosť nahlásila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako i polícii materská škola. Mal vedomosť, že toto sa stalo opakovane. Poukazoval na to, že faktickú starostlivosť o dcéru zabezpečuje matka matky, s ktorou sa dohodli, že mu bude pomáhať.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že napriek zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode, táto osobnú starostlivosť o dieťa fakticky nevykonávala od septembra 2020. Síce je s dcérou v telefonickom kontakte, avšak osobne sa s mal. dieťaťom
naposledy stretla v auguste 2021. I v čase, keď matka starostlivosť o maloletú vykonávala, táto nebola na požadovanej úrovni. Tiež pred začatím konania matka starostlivosť o maloletú nezabezpečovala adekvátne, keď v určitom období požívala alkohol, dieťa s ňou navštevovalo reštauračné zariadenia, s dieťaťom sa domov vracala neskoro večer, ktorú skutočnosť potvrdila i svedkyňa. Najzávažnejším nedostatkom v starostlivosti matky súd prvej inštancie vzhliadol skutočnosť, že sa priateľ matky voči mal. W. dopustil fyzického násilia, ktorú skutočnosť i napriek opakovaným tvrdeniam maloletej, znaleckému posudku v trestnom konaní, matka popiera, resp. udáva, že dieťa „spadlo pri Jednote.“ Verbálne síce matka záujem o dieťa prejavuje, avšak reálne počas celého konania nesmerovala svoje činy k tomu, aby bola s maloletou v osobnom pravidelnom styku. Za daných okolností, keď dieťa v starostlivosti matky bolo vystavené fyzickému násiliu zo strany jej priateľa, ktorý bol niekoľkokrát súdne trestaný (matka doposiaľ vzťah s priateľom, ktorý sa násilného správania na dieťati dopustil, neukončila), bolo vystresované a emočne nestabilné, ktoré skutočnosti sú zrejmé z hodnotenia podaného materskou školou, nie je žiadúce, aby maloletá zotrvala v doterajšom prostredí. Je evidentné, že po nariadení neodkladného opatrenia sa dieťa stabilizovalo. V starostlivosti o maloletú neboli počas konania zistené nedostatky. Síce počas pracovného týždňa je dieťa u starej matky zo strany matky, nakoľko táto je ochotná otcovi naďalej pomáhať, avšak to nič nemení na skutočnosti, že otec v súčasnosti sa javí ako rodič stabilnejší, zodpovednejší ako matka maloletej, pričom pre výkon osobnej starostlivosti má vytvorené i vhodné bytové podmienky. Súd prvej inštancie tiež určil, že zastupovať maloletú W. a spravovať jej majetok majú právo obaja rodičia.
4. Prihliadnuc na majetkové pomery rodičov, ktorí obaja sú vlastníkmi nehnuteľnosti, výšku ich príjmu, pričom je zrejmé, že priemerný čistý mesačný príjem otca vyplývajúci z daňového priznania nekorešponduje s príjmom skutočným (s poukazom na otcom predložené dôkazy o pravidelných mesačných platbách), ako i odôvodnené potreby dieťaťu, súd určil zo strany matky výživné od začatia konania do 31.08.2021 vo výške 120,- eur mesačne a od 01.09.2021, kedy maloletá nastúpila do prvého ročníka základnej školy vo výške 140,- eur mesačne. Takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je i otec povinný dcére poskytovať a rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobilé pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd určil odo dňa začatia konania, t.j. 20.10.2020. Výpoveďou svedkyne, ako i dokladmi predloženými matkou bolo preukázané, že od začatia konania prispela celkove na výživu dieťaťa sumou 1 585 eur, ktoré výživné nenamietal ani otec. Za obdobie 20.10.2020 do dňa rozhodnutia súdu, matke na výživnom vznikol dlh vo výške 497,57 eur. Zročné výživné súd matke povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku voči výroku určení vyživovacej povinnosti a určení zročného výživného podala písomne v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Uviedla, že bola dlhodobo práceneschopná a to od 13.12.2021 do 31.12.2021 z dôvodu ochorenia na COVID 13. Ďalej bola práceneschopná za obdobie od 09.02.2022 do 26.02.2022. Poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že nemá úspory kvôli výpadkom z chorôb a kvôli zmene práce, nie je schopná platiť výživné vo výške 140,- eur plus 20 eur. Prácu zmenila kvôli maloletej dcére, aby ju mohla častejšie navštevovať a tráviť s ňou viacej času. Pracuje na dohodu a rozsah pracovného času je 10 hodín týždenne. Matka ako svoje výdavky uviedla Orange v sume 40,- eur mesačne, pôžička 50,- eur, paušál 42,- eur čo je spolu 132,- eur. Ďalej poukázala aj na to, že v období, keď bola maloletá dcéra dočasne prisúdená otcovi, prispieval jej matke 100,- eur, až potom začal prispievať pred nástupom do školy a v období posledného mesiaca v škôlke sumou 150-200,- eur mesačne s tým, že ona v tom období prispievala 100-150,- eur mesačne, podľa možností. Vzhľadom na jej situáciu a finančnú krízu nemá ešte doriešené bývanie a kvôli tomu jej poskytla pomocnú ruku s ubytovaním partnerova matka, odkiaľ dochádza do zamestnania.
6. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa otec maloletej a ani kolízny opatrovník nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a § 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil matke vyživovaciu povinnosť od 1.9.2021 vo výške 140 eur mesačne a zároveň
v súvisiacom výroku IV. týkajúcom sa zaostalého výživného, ako aj výroku o náhrade trov konania V. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom domáhal zmeny úpravy práv a povinností k maloletej W.. Žiadal, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a výživné navrhol určiť vo výške v rozsahu 120-150,- eur mesačne s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Návrh odôvodil tým, že faktickú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje stará matka a cez víkend, keď nepracuje je dcéra u neho. Matka sa o dcéru riadne nestará, naposledy dcéru videla v lete 2021. Poukázal tiež na to, že maloletá dcéra bola asi v mesiaci august fyzicky napadnutá priateľom matky. So starou matkou dieťaťa sa dohodli, že mu bude v starostlivosti pomáhať.
9. Pri rozhodovaní o výživnom súd v prvom rade prihliada na vek, zdravotný stav, ekonomické, sociálne, kultúrne prostredie a zázemie oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov má slúžiť najmä na uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb, ako bytovej otázky, ošatenia, stravovania detí. Výživné má však pokryť i ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na výchovu a vývoj dieťaťa, ako vzdelanie, kultúrne a športové vyžitie, príprava na budúce povolanie, rekreácia a pod. Pod odôvodnené potreby spadá i odmena za zabezpečenie starostlivosti inou osobou, keď je matka dieťaťa napr. v zamestnaní, samozrejme, táto sa určuje podľa okolností konkrétneho prípadu a nevyhnutnosťou vybraného druhu starostlivosti. A priori sa za odôvodnené potreby dieťaťa môže považovať i tvorba úspor. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v tomto prípade matky maloletého dieťaťa. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného (R 5/1969).
10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí určil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej W. vo výške XXX,- eur od XX.XX.XXXX do 31.08 2021 a v sume 140,- eur mesačne od 01.09.2021. Z obsahu odvolania matky maloletého dieťaťa vyplýva, že táto svojím odvolaním napadla len časť výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil matke vyživovaciu povinnosť od 1.9.2021 vo výške 140 eur mesačne a zároveň súvisiaci výrok IV. týkajúci sa zaostalého výživného. Odvolacia námietka matky spočívala najmä v tom, že za obdobie od 13.12.2021 do 31.12.2021 a za obdobie od 09.02.2022 do 26.02.2022 bola práceneschopná, došlo u nej k výpadku príjmu a zároveň aj zmene zamestnania a vzhľadom k uvedenému nie je schopná platiť výživné vo výške 140,- eur plus 20,- eur zaostalé výživné. Dodala, že v súčasnej dobe pracuje len na dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne. Zároveň poukázala na svoje výdavky. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal zo skutočnosti, že matka je zamestnaná v spoločnosti EPF Group, a. s., kde dosahovala čistý priemerný mesačný príjem za rok 2021 vo výške 711,58 eura. Na ostatnom pojednávaní dňa 17.02.2022 súd prvej inštancie rozhodol danú vec v neprítomnosti matky, ktorá sa z pojednávania ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti a súdu zaslala aj potvrdenie o práceneschopnosti od 09.02.2022. Práceneschopnosť matky vo februári 2022 a následná zmena zamestnania vyplýva aj z predbežnej lustrácie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pričom je evidentný aj pokles príjmu na strane matky. V dôsledku tejto zmeny pomerov na strane matky v čase vydania napadnutého rozsudku bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne zistil aký je príjem matky a z akého dôvodu bol ukončený pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa - v spoločnosti EPF Group, a.s. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní opätovne určí vyživovaciu povinnosť matky na maloletú W. a zároveň určí aj zročné výživné za celé obdobie.
11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil matke vyživovaciu povinnosť od 1.9.2021 vo výške 140 eur mesačne a zároveň v súvisiacom výroku IV. týkajúcom sa zaostalého výživného, ako aj výroku o náhrade trov konania, potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c ) CSP.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).