Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-86-2016.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: N. H., narodený XX. 8. XXXX, bytom S. 5, XXX XX D. zastúpený: advokátska kancelária čipák & partners s.r.o., Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: K.. X. I., narodená XX. 5. XXXX, bytom H. 5, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Kristína Ulmanová, Gemerská 2, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu vo výške 1.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 2. 2016 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 21. 4. 2016 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.000 € s úrokom z omeškania 5,50 % ročne od 24. 9. 2013. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 23. 8. 2013 odovzdal titulom pôžičky sumu 1.000 €. Žalobca uviedol, že žalovanú vyzval 16. 2. 2016 na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, na čo reagovala žalovaná odpoveďou 4. 3. 2016, že žiada o splátkový kalendár z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. K žalobe pripojil žalobca listinu označenú ako „zmluva o pôžičke“ zo dňa 23. 8. 2016, predžalobnú výzvu zo dňa 16. 2. 2016 adresovanú žalobcom žalovanej, spolu s dokladom o doručovaní, odpoveď žalovanej žalovanému na výzvu zo dňa 2. 3. 2016, opakovanú výzvu zo dňa 7. 3. 2016 spolu s dokladom o doručovaní.
2. Žalovaná doručila súdu 24. 6. 2016 podanie, ktoré označila ako „odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie proti trovám konania“, ktoré súd vyhodnotil ako vyjadrenie k žalobe, nakoľko platobný rozkaz nebol vo veci vydaný. Žalovaná uviedla, že z dokumentu „Zmluva o pôžičke“ nie je preukázaná výška dlhu ani pôžičky, podľa dokumentu sa strany dohodli na bezúročnej pôžičke, pričom vrátená mala byť „čo najskôr“, teda dátum vrátenia pôžičky nebol uvedený, ani dohodnutý. Žalovaná tiež uviedla, že v konaní nie je preukázané, či bola pôžička poskytnutá, či žalovaná poskytnutú sumu prevzala, kedy ju prevzala, v akej výške. Žalovaná poprela termín splatnosti pôžičky, za ktorý žalobca považoval dátum 23. 9. 2013. Zároveň uviedla, že žalobca nemal záujem na vrátení žiadnej pôžičky, pretože ako uviedla vo svojej odpovedi žalobcovi na výzvu na vrátenie pôžičky, žalobca odmietol poskytnúť žalovanej číslo účtu, jeho adresu na účel splácania menších splátok, trval na osobnom stretávaní za účelom splácania dlhu.
3. Termín vrátenia pôžičky, deň 23. 9. 2013, považoval žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 31. 10. 2016 za ústne dohodnutý. Žalovaná žalobcovi podľa jeho tvrdenia ako potvrdenie o pôžičke odovzdala listinu „Zmluva o pôžičke“ zo dňa 26. 08. 2013, vlastnoručne napísanú žalovanou,
ktorým žalovaná len potvrdzuje prevzatie požičanej sumy. Samotný dokument považoval žalobca len za potvrdenie, nakoľko obsah zmluvy o pôžičke bol dohodnutý ústne dňa 23. 8. 2013, kedy bola pôžička v sume 1.000 € odovzdaná žalovanej. Žalobca uviedol, že žalovaná vo svojej odpovedi na výzvu na vrátenie požičanej sumy, dňa 2. 3. 2016 uviedla, že žiada o splátkový kalendár, nenamietala prevzatie pôžičky ani jej splatnosť. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, doručenom súdu 8. 12. 2016 zotrvala na tom, že nárok žalobcu považuje za nepreukázaný. Doslovne však uviedla, že „vôľa žalobcu i žalovaného bola uzavrieť pôžičku avšak žalobca sa domáha bez preukázania dôkazmi. Znovu namietla splatnosť úrokov z pôžičky, nakoľko tieto neboli dohodnuté. Opakovane namietala, že jej nikdy nebol doručený dôkaz „potvrdenie o prevzatí peňazí zo dňa 26. 8. 2013“. Namietla, že v žalobcom označenom dôkaze „Zmluva o pôžičke“ nie je uvedený určitý dátum splatnosti. Pôvodné vyjadrenie napísané k výzve žalobcu na vrátenie pôžičky považovala za napísané v nahnevaní na správanie žalobcu. Opakovane sa odvolala na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami, listinou označenou ako „zmluva o pôžičke“, predžalobnou výzvou z dňa 16. 2. 2016 adresovanú žalobcom žalovanej, spolu s dokladom o doručovaní, odpoveďou žalovanej žalovanému na výzvu zo dňa 2. 3. 2016, opakovanú výzvu zo dňa 7. 3. 2016 spolu s dokladom o doručovaní. Z listiny označenej ako „Zmluva o pôžičke“ datovanej dňom 26. 8. 2013, súd zistil, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť dňa 23. 8. 2013 žalovanej ako dlžníčke pôžičku vo výške 1.000 €. Pôžička bola bezúročná a termín jej splatnosti nebol určený. Z predžalobnej výzvy doručenej žalovanej 24. 2. 2016 súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú, aby v lehote 3 dní od doručenia výzvy uhradila žalobcovi sumu 1.000 € predstavujúcu sumu pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej dňa 23. 8. 2013. Z vyjadrenia žalovanej adresovaného žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi v reakcii na predžalobnú výzvu súd zistil, že žalovaná mala záujem splácať dlh z pôžičky (ktorý podľa vyjadrenia žalovanej vznikol zo závažnej objektívnej skutočnosti) formou pravidelných menších splátok na jeho účet, prípadne zasielaním poštou na domácu adresu. K nesplácaniu pôžičky nedošlo z dôvodu, že jej žalovaný neposkytol číslo účtu, ani svoju adresu. Zároveň žalovaná požiadala o vyhotovenie splátkového kalendára, nakoľko nemala možnosť jednorazového splatenia, ani obstarania si úveru na účely splatenia pôžičky poskytnutej žalobcom.
5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 1.000 € dňa 23. 8. 2013. Strany si úroky z pôžičky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedohodli. Tvrdenia žalovanej v konaní, o tom, že k uzavretiu pôžičky nedošlo, považoval súd z ohľadom na jej vyjadrenie adresované žalobcovi ako reakciu na výzvu na splatenie pôžičky dňa 2. 3. 2016, za účelové a ničím nepodložené. Žalovaná nenavrhla vykonať v konaní žiadne dokazovanie. Súd mal z listiny spísanej 26. 8. 2013 žalovanou, označenej ako „Zmluva o pôžičke“ za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 23. 8. 2013 uzavretiu zmluvy o pôžičke. Samotná táto listina zmluvou nebola. Súd ju však v spojení s vyjadrením žalovanej zo dňa 2. 3. 2016 na výzvu žalobcu na splatenie pôžičky, vyhodnotil, ako potvrdenie o skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo 23. 8. 2016 k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalovaná ešte vo svojom vyjadrení zo dňa 2. 3. 2016 k výzve žalobcu na splatenie pôžičky, samotnú pôžičku nerozporovala, uvádzala len svoju aktuálnu nemožnosť jednorázovo splatiť pôžičku. Ak aj žalovaná neskôr uvádzala, že vyjadrenie spísala v hneve na žalobcu, nekorešponduje to s vyjadrením vďačnosti žalobcovi za pomoc so závažnou situáciou. Taktiež nedôvodná bola obrana žalovanej, že žalobca jej neposkytol číslo účtu, prípadne adresu na uhrádzanie dlžnej sumy. Číslo účtu na úhradu dlžnej sumy mala žalovaná k dispozícii minimálne od doručenia výzvy na splatenie dlhu, adresa jej bola známa minimálne od 26. 8. 2013, kedy žalovaná spísala listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“. Strany si nedohodli splatnosť pôžičky, preto súd aplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa dlh žalovanej stal splatným prvého dňa po tom, čo žalobca žalovanú o plnenie požiadal (3 dni od doručenia výzvy na úhradu dlhu). Súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania (nie zmluvný úrok z pôžičky, ten si ale žalobca ani neuplatňoval), avšak nie odo dňa uvádzaného žalobcom ako deň splatnosti pôžičky, teda nie odo dňa 23. 9. 2013, ale odo dňa splatnosti dlžnej sumy z pôžičky podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Z ohľadom na túto skutočnosť je úroková sadzba úroku z omeškania 5,05 % ročne, a nie žalobcom požadovaných 5,50 % ročne. Preto súd žalobu v časti prevyšujúcich úrokov z omeškania zamietol.
7. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej istiny, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd podľa ustanovení § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) . súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.