Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-59-2021.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobkyne: Q. Š.č G.. XX.X.XXXX, K. B. XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. Náboženská spoločnosť Jehovovi Svedkovia, so sídlom Pekná cesta 17, 831 52 Bratislava, IČO: 30 845 696, zastúpený: JUDr. Ján Sabo, nar. 19.5.1981, bytom Bodrocká 38, 076 01 Zemplínske Hradište, X. O. O.č G.. X.X.XXXX, K. E. Š.čX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, so sídlom Symfonická 9, 158 00 Praha 5, Česká republika, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti troch závetov poručiteľky N. U.ľ. Š.č G.. X.X.XXXX, C. J. V.ňX.XX.XXXX. V žalobe tvrdila, že poručiteľka bola sestrou jej otca, bola slobodná a bezdetná. Otec žalobkyne sa trápil pre skutočnosť, že poručiteľka vstúpila do náboženskej sekty, čo malo vplyv na zhoršenie jeho zdravotného stavu a následne zomrel. O tom, že by poručiteľka spísala závet, nemala žalobkyňa, ani jej otec žiadnu vedomosť. Naopak, poručiteľka stále tvrdila, že jedine jej brat a jej neter sú jej dedičmi. Ďalej tvrdila, že poručiteľka mala psychické problémy a v prípade rozčúlenia bola agresívna, dokonca fyzicky napadla a škrtila svoju priateľku. Keďže poručiteľka podľa názoru žalobkyne v čase spisovania závetu trpela sklerózou a stareckou demenciou, nebola spôsobilá spísať riadny závet. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila uznesenie 26D 1074/2020, notársku zápisnicu N 118/2015, N 298/2003 a N58/93. Zároveň žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom zdravotného stavu poručiteľky a aby si vyžiadal jej kompletnú zdravotnú dokumentáciu.
2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Ako prostriedok procesnej obrany použili tvrdenie, že bolo osobným rozhodnutím poručiteľky, že v prospech žalovaných spísala závet, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by poručiteľka trpela duševnou chorobou v čase spísania závetu.
3. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 24.6.2022 a vec prejednal v prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, v prítomnosti žalovaného v 2. rade a jeho právneho zástupcu, ako aj za účasti zástupcu žalovaného v 1. rade.
4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne a aby súd ustanovil znalca z odboru psychiatria za účelom zistenia, či poručiteľka trpela duševnou chorobou.
Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu, že z obsahu spisu je možné objektívne zistiť skutkový stav nevyhnutný na rozhodnutie veci, s dôrazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu. Pokiaľ ide o výsluch žalobkyne, z jej výsluchu by vzhľadom na obsah podanej žaloby nebolo možné zistiť objektívne fakty pre rozhodnutie. Súd je navyše toho názoru, že pribratie znalca by bolo účelné len v prípade, že by ošetrujúci lekár potvrdil duševnú chorobu poručiteľky v rokoch 1993 - 2015 a ustanovený znalec by následne skúmal, či duševné ochorenie bolo takého charakteru, že by robilo poručiteľku neschopnou spísania riadneho závetu. Súd taktiež nepovažoval za potrebné oboznamovať sa s celou zdravotnou dokumentáciou poručiteľky, nakoľko mal k dispozícii lekársku správu zo dňa 28.4.2022 ohľadom jej zdravotného stavu a túto považoval za postačujúcu pre rozhodnutie v danej veci.
5. Z vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:
6. Poručiteľka Eva Oľga Štefčáková, nar. 8.6.1937, ktorá zomrela dňa 16.10.2020 bola sestrou otca žalobkyne.
7. Dňa 21.4.1993 spísala poručiteľka závet formou notárskej zápisnice, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala Organizácii Svedkov Jehovových.
8. Dňa 27.5.2003 spísala poručiteľka závet formou notárskej zápisnice, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalovanému v 1. rade a pre prípad, že by žalovaný v 1. rade nemohol dediť, ako náhradného dediča ustanovila V. V., G.. X.X.XXXX, K. E. X, O..
9. Dňa 2.3.2015 spísala poručiteľka závet formou notárskej zápisnice, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalovanému v 1. rade a pre prípad, že by žalovaný v 1. rade nemohol dediť, ako náhradného dediča ustanovila žalovaného v 2. rade.
10. Poručiteľka navštívila svojho zmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 7.8.2020, keby nejavila príznaky duševnej poruchy, ani dekompenzácie celkového psychického stavu.
11. V období od 20.9.2020 do 25.9.2020 bola poručiteľka hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove, kde bola odoslaná po traumatologickom vyšetrení pre akútny stav zmätenosti, ktorému predchádzal kolaps v domácom prostredí s úrazom hlavy. Diagnostický záver: Delírium pri demencii, Multiinfarktová demencia a Parkisonský syndróm. Poručiteľka bola dňa 25.9.2020 prepustená v zlepšenom stave, bez porúch správania, bez psychotickej a suicidálnej symptomatológie do ambulantnej starostlivosti. Dňa 7.10.2020 bolo poručiteľke vypísané tlačivo odkázanosti na sociálnu službu za účelom umiestnenia do zariadenia sociálnych služieb z dôvodu potreby 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti a dohľadu.
12. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
13. Podľa § 461 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
14. Podľa § 476 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
15. Podľa § 476d zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
16. Podľa § 480 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
17. Podľa § 38 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
18. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003).
19. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde účastník právneho úkonu je rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (R4/71).
20. Nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá koná právny úkon, vedie k jeho absolútnej neplatnosti, ale len tá duševná porucha, ktorá robí konajúcu osobu k tomuto právnemu úkonu neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho úkonu alebo svoje konanie ovládnuť. Pokiaľ výpočet okolností tvoriacich skutkový nález (z ktorého znalec vychádzal pri spracovaní posudku strán ohľadom zistenia duševnej poruchy konajúcej osoby) pre plytkosť popisu informácií nevytvára skutkovú oporu v konkrétne prijatom posudku (odborných odpovedí na súdom formulované otázky), pretože prijatý posudok duševnú poruchu konajúcej osoby (z dôvodu, že nie je in concreto a logicky spojený so skutkovým nálezom) skôr predpokladá, než zisťuje, nie je možné na podklade takéhoto znaleckého posudku pristúpiť k aplikácii § 38 ods. 2 ObčZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30Cdo/1560/2011).
21. Okrem obmedzení, ktoré majú trvalý charakter ako obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, Občiansky zákonník pozná aj takzvané dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Právne úkony môžu byť neplatné už z toho dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche aj bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave, keby nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Skutočnosť, či osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone (alebo navzájom súvisiacich súboroch úkonov). Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla).
22. Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd posúdil tak, že poručiteľka spísala závet formou notárskej zápisnice, ktorý je verejnou listinou, pričom neskorí platný závet ruší predchádzajúci závet. Poručiteľka bola v čase spísania závetu plne spôsobilá na právne úkony, v jej zdravotnej dokumentácii sa nenachádza záznam o tom, že by pred rokom 2020 trpela duševnou chorobou.
23. Nakoľko z vykonaného dokazovania, konkrétne z lekárskej správy ošetrujúceho lekára poručiteľky vyplýva, že poručiteľka preukázateľne až v roku 2020 trpela duševným ochorením, súd žalobu o neplatnosť závetov spísaných v rokoch 1993, 2003 a 2015 zamietol.
24. O trovách konania medzi stranami súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mali žalovaní v spore plný úspech, priznal im nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
25. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 24. júna 2022