Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/45/2014

Opravné uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci žalobcu: U. F., V. F. Č.. X, XXX XX F., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD., advokátka, Matejkova č. 8, 841 05 Bratislava, proti žalovanému 1: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, žalovanému 2: R. Z.Ó., bydlisko U. Č.. XXX, U. XXX XX, okres T., zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária TIMAR partners, s. r. o., Štúrova č. 42, 927 01 Šaľa, o návrhu právnej zástupkyne žalobcu na opravu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C 45/2014 zo dňa 01. 12. 2015 v časti jeho odôvodnenia, takto

rozhodol:

Súd opravuje odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C 45/2014 zo dňa 01. 12. 2015 tak, že odôvodnenie tohto rozsudku bude znieť nasledovne:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 02. 2014 domáhal proti žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy spolu 100 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40 834, 91 eur od 13. 06. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, žalobca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zobral žalobu v časti 21 792, 55 eur späť z dôvodu, že po podaní tejto žaloby žalovaný 1 dňa 10. 04. 2014 časť vymáhanej sumy žalobcovi zaplatil. Preto súd uznesením zo dňa 20. 01. 2015 konanie o žalobe v časti 21 792, 55 eur zastavil. Súd uznesením zo dňa 18. 11. 2015 na návrh právnej zástupkyne žalobcu pripustil zmenu žaloby v časti petitu tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 78 122, 07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21 792, 55 eur od 13. 06. 2012 až do 02. 04. 2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15 875, 02 eur od 03. 04. 2014 až do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobca v žalobe a počas konania uvádzal, že je poškodeným z prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným žalovaný 2. Žalovaný 2 bol uznaný vinným z tohto prečinu rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. 3T 315/2012 zo dňa 17. 05. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4To 86/2013 zo dňa 17. 10. 2013. Žalovaný 2 spáchal prečin na skutkovom základe, že dňa 18. 12. 2009 o 18. 15 hod. na Nitrianskej ulici v Senci ako vodič osobného motorového vozidla zn. S. T. EČ: V. XXX X. porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), e), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď po tom čo v uvedenom mieste s rýchlostným limitom 50 km/h jazdil rýchlosťou 86, 7 až 87, 6 km/h, pričom sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a neskoro zareagoval na chodca žalobcu, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu v úseku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a čelne s vozidlom do žalobcu narazil, čím mu spôsobil zranenia - rozdrvenie ľavej obličky, pomliaždenie mozgu v ľavom spánkovom laloku, roztrhnutie pľúc obojstranne s únikom vzduchu a krvi do pohrudničných dutín a medzihrudia, sériová zlomenina rebier vľavo (III, IV, V, VI), zlomenina lebky hrboľa záhlavovej kosti, zlomenina ľavej lopatky, šok z vykrvácania, odreniny čela, odreniny ľavého predlaktia a ľavej strany brušnej (ďalej len „zranenia“), a to všetko s dobou liečenia minimálne 12 mesiacov. Žalovaný 1 bol v danom čase poisťovateľom žalovaného 2, s ktorým mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského osobného motorového vozidla. Žalovaný 1 zaregistroval danú škodovú udalosť z povinného zmluvného poistenia pod č. XXXXXXXXXX. Z tejto

škodovej udalosti sa žalobca proti žalovaným spoločne a nerozdielne domáhal viacerých samostatných nárokov.

3. Obaja žalovaní počas celého konania poukazovali pri všetkých uplatnených nárokoch na skutočnosť, že v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný 2 uznaný vinným zo spáchania prečinu, bolo skonštatované spoluzavinenie žalobcu na nehodovom deje, a preto žiadali zohľadniť i mieru spoluzodpovednosti žalobcu v danej veci. Vo veci spoluzavinenia žalobcu na vzniku dopravnej nehody obaja žalovaní poukazovali na oba trestné rozsudky, citovali z nich jednotlivé časti, odvolávali sa na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní znalcom z odboru dopravy Ing. Antona Guštaru. Poukazovali na to, že žalobca bol účastníkom cestnej premávky ako chodec pod vplyvom alkoholu (1, 47 promile alkoholu), mal na sebe tmavé oblečenie, telefonoval počas prechodu cez cestu a išiel rýchlou chôdzou. Žalovaný 1 poukazoval, že práve toto spoluzavinenie zohľadnil pri jednotlivých nárokoch a plnenie žalobcovi krátil o 20%. Súd poukazuje na to, že skutočne v prvostupňovom trestnom rozsudku Okresného súdu v Pezinku č. k. 3T 315/2012 zo dňa 17. 05. 2013 v časti rozhodnutia o nároku poškodeného na náhradu škody, trestný súd poukázal na to, že pri rozhodnutí odkázať žalobcu s náhradou škody na civilné konanie, zobral do úvahy spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode. Podľa názoru trestného súdu sa žalobca, ktorý bol pod vplyvom alkoholu podieľal na vytvorení kolíznej situácie. Podľa názoru trestného súdu je pri prípadnej náhrade škody možné aplikovať zníženie alebo úplné vylúčenie rozsahu náhrady škody v prípadoch, ak sa poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, teda ak zavinenie poškodeného bolo jedným z faktorov, ktoré viedli ku vzniku škody. Trestný prvostupňový súd skonštatoval, že v prípade náhrady škody bude tak vecou súdu v civilnom konaní, aby na základe vykonaného dokazovania posúdil a akom pomere prichádza do úvahy zníženie uplatňovaného rozsahu na náhradu škody vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného. Z týchto skutočností, ktoré uviedol trestný súd vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vyplýva, že prípadné zníženie uplatňovaného rozsahu na náhradu škody je možné posúdiť až na základe vykonaného dokazovania práve v takomto civilnom konaní o náhrade škody. V danej veci obaja žalovaní iba poukazovali na toto vyjadrenie trestného súdu, ale sami v predmetnom civilnom konaní nepreukázali, ani nevrhli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, vo veci spoluzavinenia žalobcu. Podľa názoru súdu v danej veci nie je možné ustáliť prípadné spoluzavinenie žalobcu iba na základe názoru vysloveného v trestnom rozsudku alebo na základe listinného dôkazu znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Antona Guštaru, pretože ani jedna zo strán, ani civilný súd, nemal možnosť formulovať otázky znalcovi v kontexte civilného súdneho sporu, a otázky na znalca v trestnom konaní pre posúdenie trestnoprávnej roviny veci môžu byť znalcovi inak položené. Pre relevantné ustálenie prípadného spoluzavinenie žalobcu v danej veci by bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie napr. znaleckým posudkom, ktoré však ani jedna strana v spore nenavrhovala, a súd k nariadeniu znaleckého dokazovania v čase prvostupňového konania ex offo nepristúpil z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu, že takéto návrhová dôkazná iniciatíva mala byť na strane žalovaných, ktorí túto skutočnosť počas celého konania namietali. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil, že v danej veci nebolo žalovanými preukázané, že k spoluzavineniu žalobcu na dopravnej nehode došlo, v akom rozsahu a vzhľadom na toto spoluzavinenie by prichádzalo zníženie uplatneného rozsahu na náhradu škody alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za náhradu škody oboch žalovaných v danej veci.

4.Žalobca sa domáhal proti žalovaným zaplatenia „náhrady za bolesť „(odškodnenie bolesti poškodeného) podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009 -OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009, a to vo výške 3 166, 50 eur (3 167, 30 eur). Podľa lekárskeho posudku o bolestnom MUDr. Miroslava Lysého zo dňa 07. 06. 2012 predstavuje hodnotenie bolestného 1 055 bodov, čo pri výške 14, 46 eur za jeden bod predstavuje sumu 15 255, 30 eur. Z tejto sumy bolestného žalovaný 1 dňa 10. 04. 2014, po podaní žaloby, zaplatil žalobcovi sumu 12 088, 80 eur. Žalovaný 1 počas konania uvádzal, že tento lekársky posudok ako taký akceptoval, ale v lekárskom posudku položku 10a s bodovým ohodnotením 45 bodov, považoval za nesprávne obodovanú, pretože táto položka mala byť obodovaná 35 bodmi. Žalovaný 1 tak priznal žalobcovi plnenie za 1 045 bodov (o 10 bodov menej), čo predstavuje sumu 15 110, 70 eur. Túto sumu žalovaný 1 znížil o 20% z dôvodu spoluviny žalobcu na danej dopravnej nehode. Žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s argumentáciou žalovaného 1, s tým, že navrhoval zníženie tejto sumy ešte viac ako to realizoval žalovaný 1, a to o 30%. Suma 3 166, 50 eur predstavuje rozdiel medzi 15 255, 30 eur a žalovaným 1 zaplatenou sumou 12 088, 80 eur.

5. Žalobca sa ďalej od žalovaných domáhal „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ vo výške 1 446 eur, zvýšeného o 50% na 3 615 eur. Tohto nároku sa domáhal podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009 -OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009, a to vo výške 3 615 eur. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom MUDr. Miroslava Lysého zo dňa 07. 06. 2012 predstavuje hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 500 bodov, čo pri výške 14, 46 eur za jeden bod predstavuje sumu 7 230 eur. Žalovaný 1 už počas prebiehajúceho konania priznal žalobcovi odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 230 eur, pretože akceptoval v celom rozsahu (položky i bodové ohodnotenie) lekársky posudok MUDr. Miroslava Lysého. Avšak túto sumu žalovaný 1 znížil o 20% ( o sumu 1 446 eur) z dôvodu spoluviny žalobcu na škodovej udalosti. Žalovaný 1 tak zaplatil žalobcovi dňa 10. 04. 2014 sumu 5 784 eur (7 230 eur - 1 446 eur). Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3 615 eur, čo predstavuje 50% zo sumy 7 230 eur, a to podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, s čím nesúhlasili obaja žalovaní. Žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s argumentáciou žalovaného 1, akceptoval rovnako v celom rozsahu lekársky posudok MUDr. Miroslava Lysého, žiadal o ešte vyššie krátenie tejto sumy ako to realizoval žalovaný 1, a to o 30%, rovnako nesúhlasil s 50% zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukazoval na to, že prípadné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť len vo výnimočných prípadoch, čo daný prípad nie je. Žalobca má mieru poklesu schopnosti pracovať určenú na 35%, pričom tento pokles schopnosti pracovať je možné považovať za čiastočnú invaliditu. Podľa žalobcu je priznanie invalidity len jedným z prípadov hodných osobitného zreteľa, nejde o jediný prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako to uvádzal žalovaný 1, ktorý uznanie invalidity považuje za zákonnú podmienky pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

6. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia „náhrady za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti“ vo výške 741, 53 eur. Tohto nároku sa žalobca domáhal podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu sa suma tejto náhrady určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (§ 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 19. 12. 2009 do 15. 02. 2011. Sociálna poisťovňa vyplatila žalobcovi nemocenské za obdobie od 29. 12. 2009 do 07. 12. 2010 vo výške 4 270, 10 eur. Denný vymeriavací základ žalobcu predstavuje 22, 57 eur. Náhrada za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti za obdobie od 19. 12. 2009 do 15. 02. 2011 predstavuje sumu 2 355, 28 eur. Žalovaný 1 priznal žalobcovi tento nárok vo výške 2 017, 19 eur. Túto sumu však znížil o 20% (o sumu 403, 44 eur) z dôvodu spoluviny žalobcu na dopravnej nehode. Po znížení tak žalovaný 1 zaplatil žalobcovi dňa 10. 04. 2014 sumu 1 613, 75 eur (2 017, 19 eur -403, 44 eur). Žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s argumentáciou žalovaného 1, dokonca navrhoval zníženie tohto nároku vzhľadom na spoluvinu žalobcu až o 30%, nie iba o 20% ako to zrealizoval žalovaný 1.

7. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 576, 50 eur ( pôvodne sa domáhal žalobca 2 883, 32 eur) ako „jednorazového vyrovnania“ podľa ustanovenia § 447b Občianskeho zákonníka, ktorého výška sa určuje podľa predpisov o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 90 zákona č. 461/2003 Z .z o sociálnom poistení má poškodený nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej o 10% a najviac o 40%. Podľa ustanovenia § 91 zákona o sociálnom poistení suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365 násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Žalobca má pokles pracovnej schopnosti znížený o 35%, preto jednorazové predstavuje sumu 2 883, 32 eur. Žalovaný 1 počas konania priznal žalobcovi tento nárok v tejto výške, avšak rovnako ako ostatné nároky, i tento krátil o 20% (o sumu 576, 66 eur) z dôvodu spoluviny žalobcu na dopravnej nehode, a vyplatil žalobcovi sumu 2 306 eur. Žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal znížiť tento nárok dokonca o 30% z dôvodu spoluviny žalobcu na dopravnej nehode, žalovaným 1 zníženie o 20% nepovažoval za postačujúce.

8. Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným zaplatenia škody vo forme „ušlého zisku“ vo výške 6 328, 67 eur podľa ustanovenia § 445 a ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca uvádzal, že za obdobie od 29. 12. 2009 do 07. 02. 2011 rozdiel medzi príjmom, ktorý by žalobca dosahoval a

súčtom žalobcovi vyplatených nemocenských dávok, tak predstavuje sumu 4 814, 56 eur. Príjem, ktorý by žalobca dosiahol za obdobie od 08. 12. 2011 do 15. 02. 2011, kedy mu neboli vyplácané nemocenské dávky, tak predstavuje sumu 1 514, 11 eur. Spolu tak za tieto dve obdobia ušlý zisk predstavuje sumu 6 328, 67 eur. Žalovaný 1 tento nárok považoval za nedôvodný. Žalovaný 2 pri tomto uplatnenom nároku žiadal, aby od tejto sumy bola odpočítaná suma, ktorá bola žalovaným 1 zaplatená žalobcovi ako náhrada za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 1 613, 75 eur.

9. Žalobca sa ďalej domáhal proti odporcom zaplatenia sumy 3 167, 34 eur, ktoré podľa ustanovenia § 449 Občianskeho zákonníka predstavujú účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Počas konania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa domáha tohto nároku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalobcu medzi tieto náklady patria aj „náklady právneho zastúpenia v trestnom konaní“ vo výške 3 166, 50 eur. Ide o 5 úkonov právnej služby, ktoré žalobcovi poskytla advokátka U.. V. Š. U. - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa 14. 02. 2012, uplatnenie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní dňa 11. 06. 2012, účasť na konaní pred súdom dňa 03. 04. 2013, účasť na konaní pred súdom dňa 17. 05. 2013, účasť na konaní pred súdom dňa 17. 10. 2013 (625, 73 eur + režijný paušál 2 krát 7, 63 eur +3 krát 7, 81 eur). Obaja žalovaní tento nárok rozporovali čo do právneho titulu i do vymáhanej výšky. Podľa žalovaného 2 tento nárok nespadá pod ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. Obaja namietali, že žalobca tento nárok ani nepreukázal, pretože žiadnym dôkazom nepreukázal, že by skutočne tieto náklady, ktorých zaplatenia sa domáha, i zaplatil.

10. Ďalej sa žalobca domáhal proti žalovaným zaplatenia „nemajetkovej ujmy“ vo výške 59 079, 71 eur a to podľa ustanovenia § 11, 13 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukazoval na to, že žalobca v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel i psychickú ujmu na jeho osobnosti spočívajúcej v trvalej traume z tejto udalosti, depresii, pocite menejcennosti, bezvýznamnosti, ničotnosti, nespravodlivosti, príkoria, márnosti a zbytočnosti ako sprievodných znakov celej tejto udalosti. I napriek tomu, že výšku nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne vyčísliť, žalobca považuje vymáhanú sumu za primeranú všetkým dopravnou nehodou utrpeným fyzickým zraneniam, ale aj psychickým zraneniam. Žalobca mal v čase nehody 19 rokov, bol po dopravnej nehode 20 dní v umelom spánku, jeho zdravotný stav bol po dopravnej nehode veľmi vážny až kritický, opakovane bol hospitalizovaný, podstúpil niekoľko operácií, kvalita jeho celkového života sa veľmi znížila. Žalovaní uvádzali, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého sa žalobca v danej veci domáha, nie je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok nespadá do rozsahu poistenia vymedzeného zákonom č. 381/2001 Z. z. Žalobca uvádzal, že predmetnou dopravnou nehodou došlo k tak závažnému zásahu do práv na ochranu jeho osobnosti, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je namieste. Preto sa žalobca podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 písm. a) tohto zákona, domáha proti žalovaným zaplatenia nemajetkovej ujmy.

11. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne U. U. (partnerka žalobcu), výsluchom svedkyne L. U. (matka partnerky žalobcu), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených počas konania všetkými stranami sporu.

12. Súd z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalovaný 2 bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. 3T 315/2012 zo dňa 17. 05. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4To 86/2013 zo dňa 17. 10. 2013. Žalobca je poškodeným v tejto trestnej veci. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Z trestných rozhodnutí vyplýva skutočnosť, že poškodený svojím konaním spolupôsobil na vznik dopravnej nehody čo však v žiadnom prípade neznamená, že jeho konanie bola výlučná príčina vzniku dopravnej nehody. Ak by obžalovaný, teda žalovaný 2, dodržal predpisy o premávke na pozemných komunikáciách, a potrebnú mieru opatrnosti, bolo by bez významu, že sa poškodený pohyboval opitý na cestnej komunikácií. Trestný prvostupňový súd v časti rozhodnutia o nároku poškodeného na náhradu škody, odkázal s nárokmi na náhradu škody na občiansko súdne konanie s tým, že poukázal na to, že pri tomto rozhodnutí zobral do úvahy spoluzavinenie poškodeného na dopravnej nehode. , ktorý bol

pod vplyvom alkoholu a podieľal sa na vytvorení kolíznej situácie. Súd skonštatoval, že osoba s takým vysokým obsahom alkoholu v krvi akú mal poškodený, nesmie byť účastníkom cestnej premávky a to nie len ako vodič, ale ani ako chodec, či cyklista. Podľa názoru trestného súdu je pri prípadnej náhrade škody možné aplikovať zníženie alebo úplné vylúčenie rozsahu náhrady škody v prípadoch, ak sa poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, teda ak zavinenie poškodeného bolo jedným z faktorov, ktoré viedli ku vzniku škody. Trestný prvostupňový súd skonštatoval, že v prípade náhrady škody bude tak vecou súdu v civilnom konaní, aby na základe vykonaného dokazovania posúdil a akom pomere prichádza do úvahy zníženie uplatňovaného rozsahu na náhradu škody vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného.

13. Žalovaný 2 spáchal prečin na tom skutkovom základe, že dňa 18. 12. 2009 o 18. 15 hod. na Nitrianskej ulici v Senci ako vodič osobného motorového vozidla zn. S. T. EČ: V. XXX X. porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), e), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď po tom čo v uvedenom mieste s rýchlostným limitom 50 km/h jazdil rýchlosťou 86, 7 až 87, 6 km/h, pričom sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a neskoro zareagoval na chodca žalobcu, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu v úseku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a čelne s vozidlom do žalobcu narazil, čím mu spôsobil zranenia - rozdrvenie ľavej obličky, pomliaždenie mozgu v ľavom spánkovom laloku, roztrhnutie pľúc obojstranne s únikom vzduchu a krvi do pohrudničných dutín a medzihrudia, sériová zlomenina rebier vľavo (III, IV, V, VI), zlomenina lebky hrboľa záhlavovej kosti, zlomenina ľavej lopatky, šok z vykrvácania, odreniny čela, odreniny ľavého predlaktia a ľavej strany brušnej.

14. Žalovaný 1 bol v danom čase poisťovateľom žalovaného 2, s ktorým mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského osobného motorového vozidla. Žalovaný 1 zaregistroval danú škodovú udalosť z povinného zmluvného poistenia pod č. XXXXXXXXXX.

15. Z listinného dôkazu, ktorý predložil spolu so žalobou žalobca, lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Miroslava Lysého zo dňa 07. 06. 2012 vyplýva, že hodnotenie bolestného predstavuje 1 055 bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje 500 bodov. Žalovaný 1 namietal vo veci hodnotenia bolestného položku 10a - zlomenina okcipital nehokondylu, ktorá podľa názoru žalovaného 1 má byť ohodnotená 35 bodmi a nie 45 bodmi, ako je to uvedené v lekárskom posudku. Preto v tejto časti nároku náhrady za bolestné, akceptoval plnenie za 1 045 bodov (o 10 bodov menej), čo predstavuje sumu 15 110, 70 eur.

16. Z listinného dôkazu predloženého spolu so žalobou žalobcom, potvrdenia zamestnávateľa žalobcu, zo dňa 20. 03. 2012, súd zistil, že od 02. 06. 2009 je žalobca zamestnaný v spoločnosti ELV PRODUKT a. s., Nitrianska č. 3, 903 12 Senec. Jeho hrubý príjem odo dňa nástupu do dňa dopravnej nehody bol vo výške 4 471, 89 eur. Počas práceneschopnosti v roku 2010 by bol jeho pravdepodobný hrubý príjem vo výške 9 084, 66 eur a v roku 2011 do ukončenia práceneschopnosti do 15. 02. 2011 by bol jeho pravdepodobný hrubý príjem 1 064, 52 eur.

17. Z listinného dôkazu predloženého spolu so žalobou žalobcom, potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 30. 05. 2011 súd zistil, že od 29. 12. 2009 do 07. 12. 2010 bolo žalobcovi vyplatené nemocenské vo výške 4 270, 10 eur.

18. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovaným „náhrady za bolesť“ vo výške 3 166, 50 eur podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009 -OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009. Žalobca uvádzal, že MUDr. Miroslav Lysý, ortopéd, v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 07. 06. 2012 ohodnotil bolestné na 1 055 bodov, čo pri výške 14, 46 eur za jeden bod predstavuje sumu 15 255, 30 eur. Žalovaný 1 počas konania dňa 10. 04. 2014 zaplatil žalobcovi sumu 12 088, 80 eur. Žalovaný 1 lekársky posudok akceptoval v časti uvedených tam položiek. Neakceptoval bodové ohodnotenie položky 10a na 45 bodov, pretože táto položka mala byť obodovaná 35 bodmi. Žalovaný 1 priznal žalobcovi plnenie za 1 045 bodov (o 10 bodov menej), čo predstavuje sumu 15 110, 70 eur. Túto sumu žalovaný 1 znížil o 20%, keďže sám ustálil vychádzajúc z trestných rozhodnutí v danej veci, že na vzniku dopravnej nehody má žalobca spoluzavinenie. Žalovaný

2 argumentoval pri tomto nároku rovnako ako žalovaný 1. Navrhoval zníženie tejto sumy ešte viac ako to realizoval žalovaný 1, a to o 30%. Vymáhaná suma 3 166, 50 eur podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi 15 255, 30 eur (bodové ohodnotenie 1055) a žalovaným 1 zaplatenou sumou 12 088, 80 eur (bodové ohodnotenie 1 045-20% zníženie). Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení argumentácie všetkých strán, ustálil, že predmetný nárok je dôvodný čo do právneho titulu i čo do výšky, a preto žalobcovi v tejto časti žaloby vyhovel. Žalovaný 1 uviedol, že akceptuje lekárky posudok o bolestnom, neakceptoval iba pri položke 10a bodové ohodnotenie. Podľa žalovaného 1 má byť bodové ohodnotenie tejto položky nižšie, iba 35 bodov. Súd uvádza, že žalovaný 1 tento rozpor v bodovom ohodnotení položky 10a však žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani žiadnym dôkazom (napr. písomným vyjadrením iného lekára) nepreukázal, preto súd túto námietku žalovaného 1 vyhodnotil ako nedôvodnú. Preto súd vychádzal pri výpočte bolestného z bodového ohodnotenia 1 055, čo pri výške 14, 46 eur za jeden bod predstavuje sumu 15 255, 30 eur. Súd ďalej neakceptoval zníženie priznaného plnenia o 20% z dôvodu spoluzavinenia žalobcu, a to z dôvodu, ktorý súd detailne rozobral vyššie v tomto rozhodnutí. Keďže zo sumy bolestného 15 255, 30 eur žalovaný 1 zaplatil už sumu 12 088, 80 eur, vymáhaná suma vo výške 3 166, 50 eur tak predstavuje rozdiel medzi uplatnenou a už zaplatenou výškou bolestného.

19. Žalobca sa ďalej domáhal „náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“ vo výške 1 446 eur, zvýšeného o 50% na 3 615 eur. Tohto nároku sa domáhal podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12284/2009 - OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009. Žalobca svoj nárok opieral o lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Miroslava Lysého zo dňa 07. 06. 2012, v ktorom tento lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov, čo pri výške 14, 46 eur za jeden bod predstavuje sumu 7 230 eur. Žalovaný 1 priznal žalobcovi odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 230 eur, pretože akceptoval tento lekársky posudok. Túto sumu však znížil o 20% ( o sumu 1 446 eur) z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na škodovej udalosti. Po znížení žalovaný 1 zaplatil žalobcovi dňa 10. 04. 2014 sumu 5 784 eur (7 230 eur - 1 446 eur). Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3 615 eur, čo predstavuje 50% zo sumy 7 230 eur, a to podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. S týmto uplatneným zvýšením nesúhlasili obaja žalovaní. Žalovaný 2 akceptoval tento lekársky posudok MUDr. Miroslava Lysého, súhlasil so znížením, ktoré realizoval žalovaný 1, dokonca navrhoval ešte výraznejšie zníženie a to o 30%. Nesúhlasil s 50% zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť len vo výnimočných prípadoch, čo daný prípad nie je. Žalobca argumentoval i tým, že má mieru poklesu schopnosti pracovať určenú na 35%, pričom tento pokles schopnosti pracovať je možné považovať za čiastočnú invaliditu. Podľa žalobcu je priznanie invalidity len jedným z prípadov hodných osobitného zreteľa, nejde o jediný prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako to uvádzal žalovaný 1, ktorý uznanie invalidity považuje za zákonnú podmienky pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení argumentácie všetkých strán ustálil, že tento nárok je dôvodný čo do právneho základu i do výšky vymáhanej žalobcom, a preto súd tomuto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Pri tomto nároku nebol sporný žalobcom preložený lekársky posudok. Obaja žalovaní akceptovali položky v ňom uvedené i ich bodové ohodnotenie, akceptovali hodnotu jedného bodu. Žalobca neakceptoval 20% zníženie tohto nároku žalovaným 1 z dôvodu spoluzavinenia žalobcu za vznik dopravnej nehody. Súd neakceptoval zníženie priznaného plnenia o 20% z dôvodu spoluzavinenia žalobcu, a to z dôvodu, ktorý súd detailne rozobral vyššie v tomto rozhodnutí. Zo sumy sťaženia spoločenského uplatnenia 7 230 eur žalovaný 1 zaplatil už sumu 5 784 eur, preto zvyšná časť vymáhanej sumy vo výške 1 446 eur predstavuje práve to 20% zníženie plnenia žalovaným 1, ktoré žalovaný 1 žalobcovi nevyplatil. Žalobca sa podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, teda sumy 3 615 eur. Súd žalobcovi vyhovel i v tejto časti uplatneného nároku z dôvodu, že podľa názoru súdu žalobca preukázal, že mu prináleží zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak žalovaný 1 nepreukázal svoju argumentáciu, že zákonnou podmienkou pre priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je priznanie invalidity, čo i len čiastočne. Súd vychádzajúc z výkladu tohto ustanovenia má za to, že priznanie invalidity nie je zákonnou podmienkou pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je to iba jedným z možných prípadov, kedy by súd už zjavne neskúmal žiadne iné skutočnosti vytvárajúce osobitosť a výnimočnosť veci, a bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania by tak priznal žalobcovi toto zvýšenie.

20. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia „náhrady za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti“ vo výške 741, 53 eur, a to podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka. Žalobca tento nárok odôvodňoval tým, že suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (§ 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 19. 12. 2009 do 15. 02. 2011. Sociálna poisťovňa vyplatila žalobcovi nemocenské za obdobie od 29. 12. 2009 do 07. 12. 2010 vo výške 4 270, 10 eur, čo žalobca preukázal potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Denný vymeriavací základ žalobcu predstavuje 22, 57 eur. Náhrada za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti za obdobie od 19. 12. 2009 do 15. 02. 2011 (žalovaný 1 počítal do 07. 12. 2010) predstavuje sumu 2 355, 28 eur. Žalovaný 1 priznal žalobcovi tento nárok vo výške 2 017, 19 eur. Túto sumu však znížil o 20% (o sumu 403, 44 eur) z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode a zaplatil dňa 10. 04. 2014 žalobcovi sumu 1 613, 75 eur (2 017, 19 eur - 403, 44 eur). Žalovaný 2 súhlasil s názorom žalovaného 1, dokonca navrhoval zníženie tohto nároku vzhľadom na spoluzavinenie žalobcu až o 30%. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení argumentácie všetkých strán ustálil, že tento nárok je dôvodný čo do právneho základu i do výšky vymáhanej žalobcom, a preto súd tomuto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Právny základ tohto nároku medzi strana nebol sporný. Súd neakceptoval zníženie priznaného plnenia o 20% z dôvodu spoluzavinenia žalobcu, a to z dôvodu, ktorý súd detailne rozobral vyššie v tomto rozhodnutí. Pri určení výšky vymáhaného nároku vychádzal z náhrady za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti za obdobie od 19. 12. 2009 do 15. 02. 2011, ktorú vyčíslil žalobca na 2 355, 28 eur (a nie 2 017, 19 eur ako ju vyčíslil žalovaný 1). Zo sumy 2 355, 28 eur zaplatil žalovaný 1 sumu 1 613, 75 eur, takže zvyšná nezaplatená suma predstavuje 741, 53 eur.

21. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 577, 67 eur ako „jednorazového vyrovnania“ podľa ustanovenia § 447b Občianskeho zákonníka. Výška tohto vyrovnania sa určuje podľa predpisov o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 90 zákona č. 461/2003 Z .z o sociálnom poistení má poškodený nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej o 10% a najviac o 40%. Podľa ustanovenia § 91 zákona o sociálnom poistení suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365 násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Žalobca má pokles pracovnej schopnosti znížený o 35%, preto jednorazové predstavuje sumu 2 883, 32 eur. Žalovaný 1 počas konania priznal žalobcovi tento nárok v tejto výške, avšak rovnako ako ostatné nároky, i tento krátil o 20% (o sumu 576, 66 eur) z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode, a vyplatil tak žalobcovi iba sumu 2 306 eur. Žalovaný 2 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal znížiť tento nárok dokonca o 30% z dôvodu spoluviny žalobcu na dopravnej nehode, žalovaným 1 zníženie o 20% nepovažoval za postačujúce. Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení argumentácie strán ustálil, že tento nárok je dôvodný čo do právneho základu i do výšky vymáhanej žalobcom, a preto súd tomuto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Právny základ tohto nároku medzi strana nebol sporný, nebola sporná ani žalovaným 1 priznaná výška tohto nároku. Sporné bolo opätovne tzv. 20% zníženie tohto nároku. Súd neakceptoval zníženie priznaného plnenia o 20% z dôvodu spoluzavinenia žalobcu, a to z dôvodu, ktorý súd detailne rozobral vyššie v tomto rozhodnutí.

22. Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným zaplatenia škody vo forme „ušlého zisku“ vo výške 6 328, 67 eur. Tohto nároku sa domáhal podľa ustanovenia § 445 a ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca uvádzal, že za obdobie od 29. 12. 2009 do 07. 02. 2011 rozdiel medzi príjmom, ktorý by žalobca dosahoval a súčtom žalobcovi vyplatených nemocenských dávok, tak predstavuje sumu 4 814, 56 eur. Príjem, ktorý by žalobca dosiahol za obdobie od 08. 12. 2011 do 15. 02. 2011, kedy mu už neboli vyplácané nemocenské dávky, tak predstavuje sumu 1 514, 11 eur. Spolu tak za tieto dve obdobia ušlý zisk predstavuje sumu 6 328, 67 eur. Žalovaný 1 tento nárok považoval za nedôvodný. Žalovaný 2 pri tomto uplatnenom nároku žiadal, aby od tejto sumy bola odpočítaná suma, ktorá bola žalovaným 1 zaplatená žalobcovi ako náhrada za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 1 613, 75 eur. Súd po vyhodnotení argumentácie strán má za to, že tento nárok čo do právneho dôvodu i do výšky je dôvodný a preto žalobe v tejto časti nároku v celom rozsahu vyhovel.

23. Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 3 167, 34 eur, ktorej sa najprv žalobca domáhal podľa ustanovenia § 449 Občianskeho zákonníka. Počas konania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa domáha tohto nároku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalobcu medzi tieto náklady patria aj náklady právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške

3 167, 34 eur. Ide o 5 úkonov právnej služby, ktoré žalobcovi poskytla advokátka U.. V. Š. U. - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa 14. 02. 2012, uplatnenie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní dňa 11. 06. 2012, účasť na konaní pred súdom dňa 03. 04. 2013, účasť na konaní pred súdom dňa 17. 05. 2013, účasť na konaní pred súdom dňa 17. 10. 2013 (625, 73 eur + režijný paušál 2 krát 7, 63 eur +3 krát 7, 81 eur). Obaja žalovaní tento nárok rozporovali čo do právneho titulu i do vymáhanej výšky. Podľa žalovaného 2 tento nárok nespadá pod ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. Obaja namietali, že žalobca nepreukázal účelnosť vynaloženia týchto nákladov, ďalej namietali ich výšku, namietali, že odmena za úkony právnej služby poskytovanej v trestnom konaní musí byť vyčíslená podľa príslušnej vyhlášky upravujúcej tarifu odmeny v trestnom konaní. Súd po vyhodnotení argumentácie všetkých strán ustálil, že námietka žalovaných o nepreukázaní právneho titulu tohto nároku je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti nároku ako právne nedôvodnú zamietol. Tento nárok podľa názoru súdu skutočne nespadá pod ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., tak ako to argumentoval žalobca. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu , účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Zo znenia tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalobca by sa mohol domáhať zaplatenia účelne vynaložených náklady spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa tohto zákona, a nie vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní.

24.Žalobca sa ďalej domáhal proti žalovaným zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 59 079, 71 eur a to podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto citované ustanovenia sú obsahom a účelom najbližšie zodpovednostnému vzťahu za porušenie práva na ochranu osobnosti upraveného v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca poukazoval na to, že za škodu v širšom slova zmysle je potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu, za ktorú možno priznať zadosťučinenie peňažnou formou a to aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Účelom tohto zákona je ochrana potenciálnych obetí dopravných nehôd tak, aby škody a ujmy, ktoré poškodeným vznikli alebo vzniknú neostali neuhradené. Právna úprava takejto ochrany je taktiež zakotvená v Smernici Rady ES č. 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti tejto zodpovednosti, č. 90/232/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Tretia smernica) a č. 2000/26/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a č. 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) a s prihliadnutím na ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 spadá náhrada nemajetkovej ujmy do rozsahu povinného zmluvného poistenia, hoci sa tomu odporca 1/ bráni, pretože z členstva SR v EÚ vyplýva povinnosť dodržiavať a aplikovať právo EÚ, súčasťou ktorého sú citované smernice a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Citované smernice vyžadujú, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola pokrytá poistením v celom rozsahu. Nič v znení uvedených smerníc, ani v rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ nenasvedčuje tomu, že by bolo možné z poistného krytia vylúčiť peňažnú náhradu za spôsobenie nemajetkovej ujmy, pokiaľ je nárok na takúto náhradu daný vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi občianskoprávnu zodpovednosť za zásah do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Súdny dvor EÚ rozhodol, že znenie smerníc zahŕňa akýkoľvek typ škody, resp. ujmy bez ohľadu na to, či má majetkovú alebo nemajetkovú povahu, a preto nie je možní z neho vyvodiť záver, že nemajetková ujma, akou je i vnútorná bolesť, utrpenie nespadá do rozsahu pôsobnosti smerníc (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci E-8/07 Nguyen). Poukazujem aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12 Haasová bod 49, podľa ktorého keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví", ako aj pojem „osobná ujma" treba v súvislosti s účelom smernice, ktorým je posilnenie ochrany obetí, uplatniť extenzívny výklad pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 rozsudku. Náhrada nemajetkovej ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením motorového vozidla a právna úprava, ktorá by tomu odporovala, by bránila k naplneniu cieľov citovaných smerníc EÚ.

Ak pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, treba pripustiť analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, neexistuje argument, ktorý by vylučoval analogické použitie § 427 a nasl. pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Obdobne ako v prípade úvahy, že za škodu spôsobenú touto prevádzkou zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, treba vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou analogicky musí zodpovedať tiež tento prevádzkovateľ. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 999/2007). Ak podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá poškodenému za škodu spôsobenú Prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla, potom za použitia analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) zodpovedá Tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osoby. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 228/2012). Analogické použitie ustanovenia § 427 a nasl. sa však vo vyššie uvedenom zmysle uplatní en pri určení osoby zodpovednej za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby vyvolaný osobitnou Povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv sa postupuje podľa ustanovenia § 13 OZ. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy ustanovenie § 13 ods. 3 zakotvuje kritériá ako závažnosť a okolnosti, za ktorých k zásahu došlo a táto má byť primeraná. Forma morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 (upustenie, odstránenie následkov, morálne zadosťučinenie vo forme odsudzujúceho rozsudku) nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane navrhovateľa, ktorého právo na ochranu osobnosti bolo neoprávneným zásahom porušené s trvalými následkami. Pokiaľ ide o námietku neodôvodnenia výšky nemajetkovej ujmy, požiadavka výšky je v tomto prípade splnená uvedením konkrétnej sumy, ktorú navrhovateľ považuje za primeranú. V tejto súvislosti poukazujem na analógiu iuris s ustanovením § 50 ods. 3 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, podľa ktorého: Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Nemusí teda uviesť odôvodnenie výšky, ako sa odporca 2/ mylne domnieva, ale dôvody, na základe akých sa domáha zadosťučinenia. Tieto dôvody1 navrhovateľ uvádza od podania žaloby v priebehu celého konania. Žalobca uvádzal, v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel i psychickú ujmu na jeho osobnosti spočívajúcej v trvalej traume z tejto udalosti, depresii, pocite menejcennosti, bezvýznamnosti, ničotnosti, nespravodlivosti, príkoria, márnosti a zbytočnosti ako sprievodných znakov celej tejto udalosti. I napriek tomu, že výšku nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne vyčísliť, žalobca považuje vymáhanú sumu za primeranú všetkým dopravnou nehodou utrpeným fyzickým zraneniam, ale aj psychickým zraneniam. Žalobca mal v čase nehody 19 rokov, bol po dopravnej nehode 20 dní v umelom spánku, jeho zdravotný stav bol po dopravnej nehode veľmi vážny až kritický, opakovane bol hospitalizovaný, podstúpil niekoľko operácií, kvalita jeho celkového života sa veľmi znížila. Žalovaní uvádzali, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého sa žalobca v danej veci domáha, nie je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok nespadá do rozsahu poistenia vymedzeného zákonom č. 381/2001 Z. z. Žalobca uvádzal, že predmetnou dopravnou nehodou došlo k tak závažnému zásahu do práv na ochranu jeho osobnosti, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je namieste. Preto sa žalobca podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 písm. a) tohto zákona, domáha proti žalovaným zaplatenia nemajetkovej ujmy. Súd po vyhodnotení argumentácie oboch strán, vyhodnotil tento nárok žalobcu dôvodným čo do právneho titulu i do výšky. Podľa názoru súdu, ktorý pripúšťa rôznosť právnych názorov vo veci takto uplatneného nároku, i rôznosť rozhodnutí súdov, škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú ujmu. Je preto podľa názoru súdu potrebné vykladať termín škoda v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by existovať pochybnosti, že strata alebo zníženie zdravia, je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére poškodeného. Preto je opodstatnený záver, že v takomto prípade vzniká ujma aj v psychickej rovine poškodeného. Podľa názoru súdu je účelom zákona č. 381/2001 Z. z. kryť akúkoľvek ujmu, tak materiálnu i nemateriálnu, vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe zahŕňa aj ujmu na zdraví s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa potom priznáva aj podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škodou sa podľa eurokonformného výkladu práva rozumie aj

nemateriálna škoda. Vzhľadom na rozsah poškodenia zdravia žalobcu, a dôsledky tohto poškodenia na jeho súkromný život, sa súdu javí, že výška uplatnenej nemajetkovej škody je v danej veci primeraná.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 74 954, 73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21 792, 55 eur od 13. 06. 2012 až do 02. 04. 2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15 875, 02 eur od 03. 04. 2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Súd o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.

odôvodnenie:

1.Súd rozsudkom č. k. 8C 45/2014 zo dňa 01. 12. 2015 rozhodol tak, že odporcovia 1 a 2 sú povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 74 954, 73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21 792, 55 eur od 13. 06. 2012 až do 02. 04. 2014, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15 875, 02 eur od 03. 04. 2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a o trovách konania, že rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Dňa 29. 02. 2016 v znení podania zo dňa 24. 11. 2016, podala právna zástupkyňa žalobcu návrh na opravu rozsudku v časti jeho odôvodnenia, pretože v odôvodnení tohto rozsudku súd zrejme nedopatrením uviedol odôvodnenie iného rozsudku, čo považuje za chybu v písaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. 3. Podľa ustanovenia § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

4. Podľa tohto ustanovenia je súd oprávnený opraviť v rozhodnutí kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Ide o chyby technického rázu, ktoré nemajú podstatnejší význam, a ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej, či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo písomného vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé, a zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. Vo vyhotovení rozsudku došlo v časti odôvodnenia k zrejmej nesprávnosti tým, že súd omylom uviedol v časti odôvodnenia odôvodnenie z iného rozsudku, čo vyplýva i z porovnania výrokovej časti uvedenej v zápisnici o vyhlásení rozhodnutia, výrokovej časti vo vyhotovenom písomnom rozsudku. 5. Podľa ustanovenia § 224 Civilného sporového poriadku súd na návrh právnej zástupkyne žalobcu týmto opravným uznesením opravil inú zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozsudku. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd vyššie uvedenú zrejmú nesprávnosť odstránil a opravil odôvodnenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C 45/2014 zo dňa 01. 12. 2015 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 357 písm. f) Civilného sporového poriadku proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 Civilného sporové poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.