Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/170/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci matky: J.. Z. T., Q. X.X.XXXX, U. E. Č.. X, XXX XX Bratislava proti otcovi: G. D.-J., Q. XX.X.XXXX, W. U.: XX N. D. E. O., XXXXX S. S. o určenie otcovstva a o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu : Y. T., Q. XX.X.XXXX, U. E. Č.. X, XXX XX Bratislava zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava takto

rozhodol:

Súd konanie o určenie, Ž. G. D.-J., Q. XX.X.XXXX, H. K. W. O. K. J. J. Y. T., Q. D. XX.X.XXXX M. J. J.. Z. T. z a s t a v u j e. Maloletý Y. T., Q. D. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého syna bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je po v i n n ý prispievať na výživu Y. T. sumou 450,- € od 15.1.2014 splatnou vždy do desiateho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 15.1.2014 do 28.2.2017 v sume 16.875,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku Otec má právo stretávať sa so synom každý víkend v nepárnom týždni. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého Samuela Vyslúžila, narodeného dňa XX.X.XXXX, návrhom doručeným súdu dňa 24.9.204 žiadala, aby súd určil, že G. D.-J., Q. D. XX.X.XXXX H. K. J. Y. T. Q. D.G. XX.X.XXXX M. J. J.. Z. T.. Matka maloletého podaním návrhu postupovala v zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že v čase podania návrhu nedošlo k určeniu otcovstva vo vzťahu k maloletému Y. T. súhlasným vyhlásením rodičov a mohla ako matka maloletého dieťaťa navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Matka maloletého dieťaťa zároveň žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k ich maloletému synovi Y. T. tak, že dieťa súd zverí do jej osobnej starostlivosti a určí, že syna bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka sa zároveň domáhala aj určenia vyživovacej povinnosti otca voči ich maloletému synovi. Žiadala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 450,- € mesačne vzhľadom potreby maloletého syna a možnosti a schopnosti otca dieťaťa. Matka zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude mať právo stretávať sa so synom každý víkend v nepárnom týždni. 2. Súd opakovane otcovi dieťaťa doručoval návrh spolu s listinnými dôkazmi a dotazníkom a vyzval otca dieťaťa, aby sa k návrhu písomne vyjadril, a aby zároveň preukázal svoje majetkové pomery. 3. Otec dieťaťa bol, aj napriek doručeným písomnostiam zo strany súdu, nečinný. 4. Matka dieťaťa počas konania návrh v časti o určenie otcovstva zobrala späť z dôvodu, že dňa 7.9.2016 na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Paríži, vo Francúzku obaja rodičia súhlasne prehlásili, že otcom dieťaťa - Y. T. H. G. D. - J.. Rodičia sa dohodli, že priezvisko dieťaťa bude T.. Matka súdu uvádzané skutočnosti preukázala doručením listinných dôkazov - Zápisu o určení otcovstva a priezviska dieťaťa súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa 7.9.2016, na ktorom sú overené podpisy a totožnosť rodičov, rodný list dieťaťa vedeného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, T. M. XX, N. XXXX, na Y. XXX, R. R. Č. XX. M. K. N.F. S. D. H. M., Ž. N. D. Y. G. D. - J., Q. XX.X.XXXX

G. J.. Z. T., Q. X.X.XXXX. Súd v tejto súvislosti dodáva, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je matkou maloletého Y. T., nakoľko je ženou, ktorá Y. T. porodila (§ 82 ods. 1 Zákona o rodine ) a je uvedená v rodnom liste ako matka dieťaťa. Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu ( ustanovenie § 84 Zákona o rodine ). Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov ( ustanovenie § 90 Zákona o rodine). Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom ( ustanovenie § 91 ods. 1,2 Zákona o rodine ). 5. Súd konanie o určenie otcovstva zastavil, s poukazom na ustanovenie § 109 podľa ktorého, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 6. Povinnosťou súdu bolo, podľa ustanovenia § 110 CMP, upraviť výkon rodičovských práv a povinností a určiť výživné rodičov vo vzťahu k ich spoločnému dieťaťu. Rodičia dieťaťa neuzavreli dohodu o úprave práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny , h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7. Rodičia maloletého Y. T. nevedú spoločnú domácnosť. Dieťa žije od narodenia v domácnosti matky, otec žije vo Francúzku. Súd bol povinný rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri rozhodovaní, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí, súd vychádzal z vykonaného dokazovania, z výsledkov ktorého mal súd preukázané a otcom dieťaťa nerozporované, že maloleté dieťa je potrebné a jednoznačne vhodné zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa, od jeho narodenia, osobne stará. Medzi matkou a dieťaťom sú vytvorené pevné rodičovské väzby, ktorých narušenie by negatívne vplývalo na celkový rozvoj dieťaťa. Súd taktiež rozhodol, že matka dieťaťa bude dieťa zastupovať z dôvodu ich blízkeho vzťahu, ktorý nebol narušený a taktiež súd rozhodol, že matka maloletého dieťaťa bude spravovať jeho majetok. 8. Povinnosťou súdu bolo taktiež rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a neuzavreli dohodu o výške výživného. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov -

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 9. Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Otcom dieťaťa je muž, ktorému svedčí z troch zákonných domnienok otcovstva. Rodičia dieťaťa majú vyživovaciu povinnosť voči deťom. Výživné slúži na zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu nielen na priamu výživu oprávneného subjektu, ale aj na uspokojovanie hmotných potrieb, ktorými sú napríklad zakúpenie oblečenia, obuvi; kultúrnych potrieb, ktorými sú prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub. Výživným pre dieťa teda je zabezpečenie uspokojenia všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Výživné môže byť plnené poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plneniach ( napríklad poskytovanie bydliska ) a taktiež v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa a spoločnú domácnosť. K základným predpokladom pre uplatnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je stav odkázanosti na výživu na strane dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov umožňujúce rodičom plnenie si ich vyživovacej povinnosti ako aj súlad poskytovania výživného s dobrými mravmi. Teda rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného - rodičov a odôvodnenými potrebami oprávneného - dieťaťa. Zákonný rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je daný kritériom rovnakej životnej úrovne. Zákon o rodine preferuje dobrovoľnosť plnenia si vyživovacej povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu ( deťom), ak však vyživovacia povinnosť nie je plnená dobrovoľne, riadne a včas, na návrh rozhodne súd. V zákone o rodine je obsiahnutá predovšetkým ochrana neplnoletého dieťaťa. 10. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je daná založením rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa (u matky takmer vždy v zásade narodením dieťaťa, u otca uplatnením si jednej z troch domnienok otcovstva). Výživné je zásadne trvalým obsahom toto rodinnoprávneho vzťahu. Doba trvania vyživovacej povinnosti je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá tak dlho, pokiaľ dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky potreby (hmotné, kultúrne, vrátane bytovej). Trvanie vyživovacej povinnosti nie je limitované dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ani dovŕšením dvadsiatehošiesteho roku dieťaťa. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť teda nie je definitívna, je nutné ju posudzovať v širších súvislostiach. 11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať predovšetkým, tak ako súd už uviedol, z možností a schopností rodičov. Možnosti rodičov sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti rodičov ako subjektívna kategória. Konkrétne je nutné zohľadniť u rodičov vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálne zručnosti, pracovné návyky a pracovnú skúsenosť, flexibilitu, adaptabilitu, sociálnu zrelosť povinného rodiča, nepriaznivú situáciu na trhu práce, prípadne vysokú nezamestnanosť v regióne a podobne. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádza aj z majetkových pomerov rodičov. Taktiež súd skúma pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania či zárobkovej možnosti alebo majetkového prospechu. 12. Rozsah vyživovacej povinnosti - tak ako súd uviedol vyššie - je podmienený nielen možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi rodiča, ale taktiež odôvodnenými potrebami dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä na jeho veku, zdravotnom stave, na jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, na spôsobe prípravy na budúce povolanie, záľub a záujmov. Iné potreby má dieťa útleho veku a iné potreby má dieťa školského veku (základná škola, tu sa taktiež dá rozlišovať prvý stupeň, druhý stupeň), dospievajúce dieťa (stredoškolák vo všeobecnosti), vysokoškolák. 13. Účelom výživného je uhradzovanie nielen len priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj, teda aj potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie ( napríklad potreby na prázdninový pobyt dieťaťa, liečebný pobyt dieťaťa). 14. Spôsob platenia výživného je určený v pravidelných mesačných splátkach vopred k rukám rodiča, do starostlivosti ktorého dieťa bolo zverené. Splatnosť splátok je určená súdom. 15. V prejednávanej veci, vzhľadom na vek oprávneného dieťaťa, súd sa pri určení výšky výživného nezaoberal možnosťou vlastného príjmu dieťaťa. 16. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu súd prihliada taktiež na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výkon osobnej starostlivosti o dieťa je v rámci rozhodovacej činnosti súdov postavená zásadne na rovnakú úroveň k finančnému zabezpečeniu výživy dieťaťa v

najširšom slova zmysle. Kritérium osobnej starostlivosti o dieťa sa uplatní nielen u maloletých detí, ale aj detí dospelých, napríklad invalidných. 17. Matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti DELL, jej ročný zárobok je v sume 14.400,- €. Náklady spojené s výživou dieťa od jeho narodenia znáša výhradne matka, ktorá v konaní vyčíslila celkové náklady na výživu ich syna - 14.711,- €. Súd na základe vykonaného dokazovania určil, že otec je povinný prispievať na výživu Y. T. sumou 450,- € od 15.1.2014 splatnou vždy do desiateho dňa v mesiaci vopred do rúk marky. Zročné výživné za obdobie od 15.1.2014 do 28.2.2017 v sume 16.875,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd výšku výživného určil na základe preukázaných potrieb dieťaťa, ktoré v súčasnosti je dieťaťom predškolského veku. Dieťa trpí dermatologickým ochorením, s liečením ktorého matka vynakladá zvýšené náklady na nevyhnutne potrebnú detskú kozmetiku, ktorej dostupnosť je len v zahraničí ( v Rakúsku ). Súd taktiež prihliadol pri určení výšky výživného na skutočnosť, že pre dieťa je potrebné zabezpečiť jeho všestranný rozvoj. Matka dieťaťa uviedla, že dieťa je hudobne, pohybovo a jazykovo nadané. Súd taktiež prihliadol na tú skutočnosť, že matka chce zabezpečiť, aby sa dieťa s otcom stretávalo, otec dieťa žije vo Francúzku a s vycestovaním a pobytom v zahraničí sú spojené značné finančné výdavky. Otec dieťaťa je zamestnaný. Počas konania bol pasívny aj napriek doručenému návrhu spolu s listinnými dôkazmi. Otec dieťaťa obsah návrhu nerozporoval a súdu nedoručil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol prehodnotiť uplatnenú výšku výživného, na platenie ktorej žiadala matka dieťaťa otca zaviazať. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že matka dieťa sa o dieťa osobne od jeho narodenia stará. Je zamestnaná, no jej príjem nezabezpečuje, aby boli pokryté všetky potreby dieťaťa. Pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu súd má za to, že výška výživného je, vzhľadom na schopnosti a možnosti otca dieťaťa, primeraná v priamej príčinnej súvislosti s potrebami dieťaťa. Súd zaviazal otca dieťaťa aj na zaplatenie zročného výživného z dôvodu, že matke dieťaťa otec dieťaťa od narodenia ich spoločného dieťaťa neprispieval žiadnou sumou na jeho výživu. Súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Styk otca s dieťaťom súd určil v zmysle návrhu matky tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa so synom každý víkend v nepárnom týždni. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.