Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-17-2017.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, M., B. XXX/XX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, M., X. P. XXX/X, t.č. ÚVV Leopoldov, Gucmanova 670/19, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,- eur, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C 23/2016-79 zo dňa 06. októbra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie: zriaďuje sa záložné právo na nehnuteľnostiach - byt číslo XX vo vchode A na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parc. č. 2361 v katastrálnom území M., zapísaný na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. M., spoluvlastníckom podieli o veľkosti 63/1005 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckom podieli k pozemku parc. č. 2361 o veľkosti 63/1005, zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. M., na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,- eur a to až do jej úplného zaplatenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 343, § 344, § 324, § 325, § § 328 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333 Civilného sporového poriadku, § 31a, § 30 zákona č. 161/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a vecne tým, že po právoplatnom skončení súdneho konania 9C/23/2016 katastrálny odbor bude musieť rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva V 545/2016, pričom zmluvu bude skúmať len podľa § 31 odsek 2 zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko zmluva bola autorizovaná advokátom. Ak by katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva povolil, nakoľko sa jednalo o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, mohlo by dôjsť k zmareniu možnosti žalobcu uspokojiť jeho pohľadávku v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore. Okrem toho žalobca svojím konaním uzavretím darovacej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť preukázal snahu bezodplatne previesť vlastníckeho právo k predmetnému bytu na inú osobu. Tým je osvedčená hrozba, že aj keby bol návrh na vklad V 545/2016 zamietnutý, po zániku nariadeného predbežného opatrenia, t.j. po právoplatnom skončení sporu 9C/23/2016 žalobca uzavrie novú bezodplatnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva, čo by mohlo znemožniť uspokojenie žalobcu pre prípad jeho úspechu v spore. Na základe uvedeného má súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená, čím je osvedčená potreba nariadenia navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 odsek 1 CSP, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zriadené záložné právo v zmysle § 343 odsek 2 CSP vznikne zápisom do katastra nehnuteľností. Účelom tohto zabezpečovacieho inštitútu je, aby v prípade, ak žalovaná pohľadávka bude žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, žalovaný mal možnosť uspokojiť túto pohľadávku výkonom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením. Ak súd
žalobu vo veci samej odmietne, zamietne, alebo konanie vo veci samej zastaví, v súlade s § 335 odsek 1 CSP v spojení s § 344 CSP nariadené zabezpečovacie opatrenie zruší aj bez návrhu.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby súd predmetné uznesenie zrušil a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že nárok je už dostatočne zabezpečený. Poukázal na to, že na žalovaného sa vzťahuje prezumpcia neviny, teda hľadí sa na neho ako keby nebol trestaný a je názoru, že až po tom čo bude uznaný za vinného a bude právoplatne odsúdený môže v súvislosti s týmto odsúdením žalobcovi vzniknúť prípadné právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo už nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Piešťany spis. zn. 9C 23/2016-29 zo dňa 01.03.2016, ktoré je právoplatné a práve z tohto dôvodu bolo aj vkladové konanie prerušené, teda právo žalobcu je už zabezpečené a nie je potrebné ho duplicitne zabezpečovať zabezpečovacím opatrením. Ďalej v odôvodnení sa konštatuje, že súd zistil, že prebieha aj konanie pod spis. zn. 6C 169/2016 v ktorom sa žalobca domáha voči H. T. a A. T. teda rodičom žalovaného odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam čo znamená, že aj v prípade ak by bol vklad z predmetnej zmluvy povolený má žalobca právo v prípade úspechu v spore požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z právneho úkonu, ktorému úspešne odporoval tak ako keby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Keďže sa nachádza vo väzbe žiada, aby mu súd ustanovil advokáta, aby sa mohol v konaní riadne zastupovať a zároveň podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.
4. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a uviedol, že z odvolania nie je zrejmé o aké odvolacie dôvody chcel žalovaný oprieť svoje odvolanie. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že neobsahuje náležitosti podľa § 363 CSP, pretože neobsahuje z akých dôvodov žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, teda odvolacie dôvody, neobsahuje v čom žalovaný považuje uznesenie za nesprávne a neobsahuje ani odvolací dôvod prípustný podľa § 365 ods. 1 CSP. Žalovaný teda neuviedol v odvolaní žiaden odvolací dôvod prípustný a teda žiaden odvolací dôvod ani neuplatnil. Žalovaný síce uviedol skutkové tvrdenia, tieto však bližšie nesúvisia s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP. Žalovaný mal povinnosť uviesť odvolací dôvod a odvolanie odôvodniť len tými, ktoré sú vymenované v § 356 ods. 1 CSP. Citoval § 363, § 373 ods. 1 veta druhá, § 386 písm. b), § 363 Civilného sporového poriadku článok 3 ods. 1, článok 8, článok 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku a pre absenciu odvolacích dôvodov nemožno v odvolacom konaní pokračovať, navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. d) CSP odvolanie žalovaného odmietol. Ku skutkovým tvrdeniam uviedol to, že Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie vo veci vedenej pod spis. zn. 9Tk/1/2016 uznal žalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu vraždy. Bolo podané odvolanie obhajcom žalovaného ako aj žalovaným. Žalovaný však priznal, že spôsobil smrť Mareka Kalužu teda syna žalobcu a zároveň žalovaný uviedol, že žalobcovi nahradí škodu uplatnenú v adhéznom konaní. Z tohto je zrejmé, že žalovaný nepochybne uznal, že spôsobil smrť V. K. - syna žalobcu. V konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nejde o preukázanie viny žalovaného, ale o zabezpečenie možnosti žalobcu domáhať sa uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného podľa ktorého je právo žalobcu dostatočne zabezpečené uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 01.03.2016 spis. zn. 9C 23/2016-29, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami: bytom č. XX vo vchode A na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v katastrálnom území M., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. a so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 63/1005 na spoločných častiach spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela č. 2361 o veľkosti 63/1005, zapísanom na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie M. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 9C 23/2016. Žalovaný nerešpektoval súdom uloženú povinnosť a predmetnú nehnuteľnosť sa aj napriek vykonanému predbežnému opatreniu pokúsil previesť na tretie osoby. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že účinky nariadeného predbežného opatrenia sú časovo obmedzené len do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 9C 23/2016. Prejav žalovaného a to previesť svoju nehnuteľnosť do vlastníctva inej osoby sa nepodarilo zrealizovať a to z dôvodu, že Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, na základe predloženého právoplatného uznesenia Okresného súdu Piešťany o nariadenie predbežného opatrenia rozhodol o prerušení konania o návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 9C 23/2016. Keďže účinky nariadeného predbežného opatrenia sú časovo limitované do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 9C 23/2016 a po zániku predbežného opatrenia bude musieť Okresný súd Piešťany, katastrálny odbor
zapísať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti čím sa zavŕši bezodplatný prevod majetku žalovaného na tretie osoby a ich možný ďalší nekontrolovateľný prevod na ďalšieho nadobúdateľa, čím sa pôvodný majetok žalovaného dostal úplne z dispozície osôb, ktorých právne úkony môže žalobca napádať, či už ich neplatnosťou alebo odporovateľnosťou. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia reálne hrozí, že právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po právoplatnom skončení súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 9C 23/2016 až do prípadného začatia exekučného konania nebude žiadnym spôsobom zabezpečené. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, už nebude možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, keďže vlastníkom prevedených nehnuteľností už nebude žalovaný, ale tretie soby. Žalobca v predmetnom konaní osvedčil, že nútený výkon judikovanej pohľadávky môže byť konaním žalovaného ohrozený, pretože osvedčil, že žalovaný sa snaží bezodplatne zbaviť svojho jediného majetku. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 6C 169/2016 o určenie vlastníckeho práva resp. odporovateľnosti právneho úkonu doposiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie a nemožno v žiadnom prípade vopred prejudikovať rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že nemožno si zamieňať rozhodnutie vo veci samej, ktorým súd rozhoduje o tom kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti resp. či právnemu úkonu žalovaného možno účinne odporovať so zabezpečovacím opatrením, ktoré slúži výlučne na zabezpečenie prípadne exekúcii pohľadávky žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie má byť prevenciou a poistkou proti budúcemu konaniu žalovaného, ktorý by chcel zmariť vymoženie svojej povinnosti nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Zatiaľ čo žalobou zo dňa 02.09.2016 sa začalo konanie, ktorým sa žalobca bráni už uskutočnenému právnemu úkonu žalovaného. Po právoplatnom skončení konania vedeného v tejto veci Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor bude musieť vykonať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorou žalovaný previedol vlastníctvo svojho bytu na svojich príbuzných a príbuzní žalovaného, ktorí na základe darovacej zmluvy majú nadobudnúť predmetný byt, ho môžu ďalej previesť na tretie osoby, čím by marili možnosť žalobcu domáhať sa neúčinnosti darovacej zmluvy, resp. uspokojenia svojej pohľadávky z prevedených nehnuteľností. Z tohto dôvodu je pre zabezpečenie možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní nevyhnutné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, ak odvolanie žalovaného neodmietne. Poukázanie žalovaného na nepriaznivú majetkovú situáciu len potvrdzuje domnienku vyjadrenú žalobcom podľa ktorej jediným majetkom žalovaného z ktorého by mohla byť nahradená nemajetková ujma žalobcu je byt č. XX. Ak by sa teda žalovanému podarilo previesť svoj byt na tretiu osobu možno sa dôvodne obávať, že k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany žalovaného nikdy nedôjde. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie odmietol ako nedôvodné a ak neodmietne žiadal, aby potvrdil napadnuté rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu doložil zápisnicu o hlavnom pojednávaní spis. zn. 9Tk 1/2016 zo dňa 21.12.2016, zápisnicu o hlavnom spis. zn. 9Tk 1/2016 zo dňa 19.12.2016, čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX pre obec M., okres Piešťany, katastrálne územie M..
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f), g) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
8. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného, než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu nakladať s vecami.
11. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia z dôvodu, že mal súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že mal súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej je nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000 eur. Aby bolo možné v prejednávanej veci vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ako i obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
17. Žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu záujmov žalobcu, odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur, je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje jej splnenie. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 9C/23/2016-29 zo dňa 1.3.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres Piešťany, obec M., katastrálne územie M. - byt č. XX nachádzajúcim sa vo vchode A na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku - parc. č. 2361 v katastrálnom území M., pre k.ú. M., spoluvlastnícky podiel 1/1, tiež so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 63/1005 na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, a so spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. 2361 o veľkosti 63/1005, až do právoplatného
skončenia tohto konania o žalobe o ochranu osobnosti a o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovanému bolo uznesenie č.k. 9C/23/2016-29 doručené dňa 07.03.2016. Týmto dňom sa predbežné opatrenie stalo vykonateľným a počnúc od tohto dňa bol žalovaný povinný zdržať sa nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a teda aj podať návrh na vklad vlastníckeho práva. Na liste vlastníctve bola vyznačená plomba o prebiehajúcom konaní o návrhu na vklad V 545/2016. Z informácii o katastrálnom konaní dostupných na stránke G. súd prvej inštancie zistil, že návrh na vklad V 545/2016 bol podaný dňa 07.03.2016 10:08 hod. Predmetom vkladového konania V 545/2016 je darovacia zmluva zo dňa 07.03.2016 ktorou H. T. ako splnomocnený zástupca žalobcu v postavení darcu uzavrel s A. T. ako obdarovanou, predmetom darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - byt číslo XX vo vchode A na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parc. č. 2361 v katastrálnom území M., zapísaný na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. M. a so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 63/1005 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. 2361 o veľkosti 63/1005, zapísaným na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. M.. Zmluva bola autorizovaná podľa § 1a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dňa 07.03.2016 JUDr. Ľubicou Januškovou, advokátkou. Zmluva o prevode nehnuteľnosti bola uzavretá v deň nadobudnutia vykonateľnosti predbežného opatrenia a v tento deň o 10:08 hod. bola aj doručená katastrálnemu úradu spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva V 545/2016. Rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru dňa 22.03.2016 bolo konanie o návrhu na vklad V 545/2016 prerušené do skončenia účinnosti predbežného opatrenia č.k. 9C/23/2016-29 na Okresnom súde Piešťany. Po právoplatnom skončení súdneho konania 9C/23/2016 katastrálny odbor bude musieť rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva V 545/2016, pričom zmluvu bude skúmať len podľa § 31 odsek 2 zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko zmluva bola autorizovaná advokátom. Ak by katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva povolil, nakoľko sa jednalo o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, mohlo by dôjsť k zmareniu možnosti žalobcu uspokojiť jeho pohľadávku v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore. Okrem toho žalobca svojím konaním uzavretím darovacej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť preukázal snahu bezodplatne previesť vlastníckeho právo k predmetnému bytu na inú osobu. Tým je osvedčená hrozba, že aj keby bol návrh na vklad V 545/2016 zamietnutý, po zániku nariadeného predbežného opatrenia, t.j. po právoplatnom skončení sporu 9C/23/2016 žalobca uzavrie novú bezodplatnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva, čo by mohlo znemožniť uspokojenie žalobcu pre prípad jeho úspechu v spore. Práve preto bolo zriadenie sudcovského záložného práva na predmetné nehnuteľnosti dôvodné.
18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že právo žalobcu je už zabezpečené predbežným opatrením a nie je potrebné ho duplicitne zabezpečovať zabezpečovacím opatrením odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie je zavedené do nášho právneho poriadku od 1.7.2016, ide o nový právny inštitút, ktorý nebol predmetom úpravy v predchádzajúcom procesnom predpise, v Občianskom súdnom poriadku. Predbežné opatrenie v predmetnej veci bolo nariadené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle § 471 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že predbežné opatrenia nariadené pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku sa spravujú ustanoveniami Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Keďže v danej veci predbežné opatrenie bolo nariadené podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené podľa Civilného sporového poriadku, neprichádzalo do úvahy skúmanie vzťahu medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, kde platí vzťah subsidiarity. Nevylučuje sa existencia predbežného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, pretože na nariadenie oboch boli splnené procesné podmienky. Ako bolo podrobne uvedené vyššie zákonné predpoklady pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia boli splnené.
19. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že prebieha aj konanie pod spis. zn. 6C 169/2016, v ktorom sa žalobca domáha voči H. T. a A. T. teda rodičom žalovaného odporovateľnosti právneho úkonu darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam čo znamená, že aj v prípade ak by bol vklad z predmetnej zmluvy povolený má žalobca právo v prípade úspechu v spore požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z právneho úkonu, ktorému úspešne odporoval tak ako keby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6C/169/2016 nie je doposiaľ skončené a nemožno prejudikovať rozhodnutie súdu. Samotná skutočnosť, že prebieha konanie o odporovateľnosť právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva však neznamená a ani nesleduje zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto predmetnom konaní.
20. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade boli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
21. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).