Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-286-2015.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/286/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Petrom Harakalym, advokátom, AK Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 154,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 154,47 z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 79,60 eur od 01.03.2014 do 09.02.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,87 eur od 21.12.2014 do 09.02.2017 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 03.07.2015 na tunajšom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 154,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29.02.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,87 eur od 10.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 28.10.2011 utrpel ako vodič ťažké ublíženie na zdraví. Vodič mot. vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil bol trestným rozkazom tunajšieho súdu uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. Za škodu na jeho zdraví zodpovedá prevádzkovateľ a vodič mot. vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Zodpovedný prevádzkovateľ mot. vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla so žalovaným. Dňa 14.11.2013 a 14.10.2014 si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 53,44 eur, cestovné náklady vo výške 26,16 eur, liečebné náklady vo výške 35,37 eur a cestovné náklady vo výške 74,87 eur. Oznámením zo dňa 09.12.2014 žalovaný žalobcovi plnil iba sumu 35,37 eur za liečebné náklady. Žalovaná suma predstavuje sumu 79,60 eur (53,44 eur + 26,16 eur) s úrokom z omeškania odo dňa 29.02.2014 (3 mesiace a 15 dní od uplatnenia dňa 14.11.2013 a sumu 74,87 eur s úrokom z omeškania odo dňa 10.12.2014 (deň nasledujúci po oznámení zo dňa 09.12.2014) do zaplatenia.
2. Žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 154,47 eur a to z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil dňa 09.02.2017.
Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Nakoľko žalobca v časti uplatneného nároku na zaplatenie istiny vo výške 154,47 eur späť, súd v tejto časti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení konanie zastavil.
3. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 79,60 eur od 29.02.2014 do 09.02.2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,87 eur od 10.12.2014 do 09.02.2017.
4. Žalovaný s podaným návrhom pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok z omeškania iba čiastočne súhlasil, pri sume 53,44 eur sa do omeškania dostal dňa 01.03.2014 a pri sume 74,87 eur dňa 29.01.2015.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, listinnými dokladmi predloženými v konaní a to najmä písomnými podaniami žalobcu zo dňa 14.11.2013 a 14.10.2014, oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 15.02.2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 27.02.2017, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalobca dňa 14.11.2013 u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie nákladov vynaložených v súvislosti s liečením vo výške 53,44 eur a cestovných nákladov vo výške 26,16 eur a dňa 16.10.2014 si uplatnil nárok na zaplatenie liečebných nákladov vo výške 35,37 eur a cestovných nákladov vo výške 74,87 eur.
7. Žalovaný písomným podaním zo dňa 09.12.2014 žalobcovi oznámil, že ku dňu 05.12.2014 ukončil šetrenie ním oznámenej poistnej udalosti s tým, že na účet žalobcu poukazuje poistné plnenie vo výške 35,37 eur.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2017 uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 79,60 eur od 29.02.2014 do 09.02.2017, teda v sume 12,33 eur a zo sumy 74,87 eur si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.12.2014 do 09.02.2014, teda v sume 8,20 eur.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2017 uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 53,44 eur, tak s touto sumou sa dostal žalobca do omeškania až dňa 01.03.2014, teda uplynutím 3 mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku dňa 14.11.2013. Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,87 eur uplatnený žalobcom odo dňa 10.12.2014, teda odo dňa nasledujúceho po oznámení zo dňa 09.12.2014, tak poukázal na znenie § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z., a na to, že ku dňu 09.02.2014 nebolo ukončené prešetrenie žalobcom uplatneného nároku a preto sa do omeškania dostal až dňom 29.01.2015.
10. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 01.03.2017 uviedol, že pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy 79,60 eur, tak súhlasí s tvrdením žalovaného, že do omeškania sa žalovaný dostal až dňom 01.03.2014. Pokiaľ sa jedná o úrok z omeškania zo sumy 74,87 eur, tak žiada, aby súd žalovaného na jeho zaplatenie zaviazal odo dňa 10.12.2014, teda odo dňa nasledujúce po poukázaní čiastočne priznaného nároku žalovaným na účet žalobcu.
11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že žalobcom uplatnený nárok pokiaľ sa jedná o zaplatenie úroku z omeškania, je čiastočne dôvodný. Žalovaný tým, že nezaplatil riadne a včas poistné plnenie žalobcovi, dostal sa s plnením peňažného záväzku do omeškania.
14. Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania zo sumy 79,60 eur obe strany sporu zhodne dospeli k záveru, že nárok žalobcu na úrok z omeškania vznikol až odo dňa 01.03.2014, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní v danej právnej veci. Výška zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu bola 5,25 % ročne a súd preto žalobcovi zo sumy 79,60 eur priznal nárok na úrok z omeškania v požadovanej výške od 01.03.2014 do 09.02.2017, teda do času zaplatenia peňažného záväzku žalovaným.
15. Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania zo sumy 74,87 eur, obe strany sporu deň, ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, uvádzali rozdielne. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že so zaplatením uvedenej sumy sa žalovaný dostal do omeškania dňom 21.12.2014.
Súd pri stanovení dňa omeškania vychádzal z toho, že prešetrenie poistnej udalosti bolo zo strany žalovaného ukončené dňa 05.12.2014, tak ako uviedol v písomnom oznámení zo dňa 09.12.2014.
V zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý v prípade plnenia v súvislosti s poistnou udalosťou stanovuje lehotu na plnenie a to do 15 dní po skončení prešetrenia, dňom 06.12.2014 teda začala plynúť 15-dňová lehota žalovanému na zaplatenie poistného plnenia a uplynula dňom 20.12.2014. Dňom 21.12.2014 sa teda žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy 74,87 eur.
Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný dňa 09.12.2014 čiastočne plnil žalobcovi sumu 35,37 eur. Danú sumu uhradil z dôvodu, že v tom čase vzhľadom na ukončenie prešetrenia poistnej udalosti ku dňu 05.12.2014, uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný iba čo do sumy 35,37 eur a to z celkovo uplatneného nároku 110,24 eur (74,87 eur + 35,37 eur).
Ku dňu 21.12.2014 bola výška zákonného úroku z omeškania 5,05 % ročne a súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v uvedenej výške zo sumy 74,87 eur od 21.12.2014 do 09.02.2017.
16. Vo zvyšnej časti súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie istiny zastavil a to z dôvodu uhradenia dlžnej sumy žalovaným v priebehu súdneho konania a v tejto časti z procesného hľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel v prevažnom rozsahu, keď žalobu zamietol iba v nepatrnej časti a preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.