Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/153/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky Y. T., rod. R., nar. XX.X.XXX, bytom W. - J. V., zastúpenej Tomášom Zaletom, advokátom AK, so sídlom Košice, Hanojská č. 4, proti Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., C. Č.. X, za účasti maloletého Š. T., nar. X.X.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky Y. T., rod. R., nar. XX.X.XXXX a Š. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu W., vo zväzku P., ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého Š. T.G., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorého u s t a n o v u j e za jeho majetkového opatrovníka.

III. Zo strany matky u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré je matka p o v i n n á posielať otcovi maloletého vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Styk matky s maloletým n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 17.10.2016 požiadala navrhovateľka o rozvod jej manželstva a zároveň o úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi. Tvrdila, že k rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po dlhej a dôslednej úvahe. 2. Vo svojom návrhu uviedla, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a zo svojej strany určiť pre dieťa výživné vo výške 27,13 EUR mesačne.

3. Manžel s rozvodom ich manželstva súhlasil.

4. Procesná opatrovníčka odporučila na čas po rozvode zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť vo výške, zodpovedajúcej potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam jeho rodičov.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu W., vo zväzku P., ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.

7. Z ich manželstva pochádza dospelá dcéra a maloletý syn Š..

8. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že trvá na návrhu na rozvod ich manželstva, pretože už dlhodobo s manželom nežije. Jej manžel si našiel inú známosť. Správanie jej manžela už nezvláda, ich spolužitie už vôbec nefunguje a ani spolu nebývajú. Žije u svojej matky. Nikde nepracuje, poberá invalidný dôchodok vo výške 326,- EUR, ale po exekučných zrážkach dostáva len 280,- EUR. Rodinné prídavky nepoberá.

9. Manžel s rozvodom ich manželstva súhlasil, uviedol, že so svojou manželkou už žiť nechce. Má priateľku, s ktorou majú maloleté dieťa. Je tiež invalidný dôchodca a dôchodok má rovnaký ako jeho manželka. Tiež má exekučné zrážky. Má záujem o to, aby maloletý syn Š. býval spolu s ním.

10. Procesná opatrovníčka prešetrila pomery v rodine a zistila, že maloletý žije so svojím otcom, matku často navštevuje. Maloletý navštevuje Spojenú internátnu školu Pavla Sabadoša v Prešove. V minulosti veľa dní vymeškával, za obdobie od 3.10.2016 do 21.10.2016 mal 90 neospravedlnených hodín. V novembri/2016 mal 30 neospravedlnených hodín. Škola oznámila, že komunikácia - spolupráca s rodičmi je veľmi minimálna, možno aj kvôli tomu, že sú všetci nepočujúci. Keď bolo treba niečo doplatiť, alebo niečo riešiť, tak to riešili s matkou maloletého. Matka doplatila, alebo zabezpečila aj iné veci. Maloletý sa pri pohovore vyjadril, že by chcel ostať u otca. Matka mu neponúkla bývanie v jej domácnosti, keďže býva u svojich rodičov. Uviedla, že rodičia by mali zodpovednejšie pristupovať k jeho školským povinnostiam. Maloletý môže naďalej bývať na internátnej škole, kde by mal pravidelnú stravu, dohľad nad štúdiom. Je potrebné, aby rodičia v tomto smere vyvinuli osobnú aktivitu, najmä ten rodič, ktorý bude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

12. Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

17. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.

20. Podľa § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

23. Podľa § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

26. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

31. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

33. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a najmä na zdravotné obmedzenia a potreby ich syna.

34. Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov konania. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

35. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, je vážne narušené a obaja účastníci už nemajú záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Preto súd toto manželstvo rozviedol.

36. Maloletý Š., ktorý má 16 rokov v júni ukončí ročník, ktorý je posledným, čo sa týka povinnej školskej dochádzky. Uviedol, že napriek tomu, že by sa aj rád stal kuchárom, už nebude mať záujem ďalej študovať. Chce ostať s otcom. Otcova partnerka žije v Čechách a jej matka tam hľadá ubytovanie pre budúceho zaťa a jeho dieťa. 37. Súd na výslovnú žiadosť maloletého ho zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je povinný zabezpečiť riadnu starostlivosť o syna, najmä jeho výchovu a výživu a v neposlednom rade sa postarať o to, aby maloletý ukončil školu tak, aby sa minimálne vyučil tomu, čo ho zaujíma a vo svojom ďalšom živote sa mohol preukázať dosiahnutou kvalifikáciou pre výkon povolania, ktoré by dieťa rado vykonávalo.

38. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam jeho matky.

39. Vzhľadom k veku maloletého súd styk Š. s matkou neupravil.

40. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).