Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, právne zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36613843, proti žalovanému W. E., L.. XX.X.XXXX, T., A. Č.. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 3 295,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 29C/118/2014-77 z 19.11.2014 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 295,17 eur s ročným úrokom z omeškania 8% zo sumy 3 295,17 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a to do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 197,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 310,10 € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. 2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou 28.3.2014 uňho domáhal, ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Konštatoval, že 31.3.2014 pod č.k. 25Ro/157/2014-46 vydal Platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s tým, že plnenie, ktoré sa od žalovaného vymáha pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, pričom poukázal na neprimerané sankcie a neprimerané úroky a vzniesol aj námietku premlčania, keďže od okamihu, kedy mohol žalobca prvýkrát uplatniť plnenie uplynuli viac ako tri roky a za neprimerané a neoprávnené považuje aj trovy konania. Ďalej súd uviedol, aké dokazovanie vykonal, na základe ktorého zistil tento skutkový stav: Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere č. 0660624927 z 29.4.2011, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 2 990 eur s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti, ktorá v deň uzatvorenia úverovej zmluvy predstavovala 10,90% ročne, s úrokom z omeškania 8% ročne, zo spracovateľského poplatku pri uzatvorení zmluvy 79 eur, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne od uzatvorenia úverovej zmluvy, poplatok za upomienku 25 eur a s výškou splátky od prvého čerpania úveru do 30.4.2011 vo výške 4,80 eur mesačne, od 20.5.2011 vo výške 55,86 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, že počet splátok bol 87 a to od 20.5.2011, konečná splatnosť úveru 20.7.2018, ročná percentuálna miera nákladov 14,75% ročne, priemerná hodnota RPMN 17,44% a celková čiastka spojená s úverom 4 689,23 eur, v časti 1 v bode 1 konštatoval, že úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, v bode 2. II

súčasťou úverovej zmluvy, s ktorými bol žalovaný oboznámený sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, pričom žalovaný s nimi súhlasil a zaviazal sa ich dodržiavať, že žalovanému boli zároveň poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý prevzal 29.4.2011 o čom svedčí podpis žalovaného. Poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE a prílohu č. 1, v ktorej je aj pohľadávka voči žalovanému, ktorej zostatok predstavuje sumu vo výške 3 427,46 eur v čase postúpenia. Zistil, že Slovenská sporiteľňa listom z 9.7.2013 adresovanom žalovanému, mu oznámila postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. t.j. na žalobcu, že pokusom o zmier, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy predstavujúcej neuhradený úver vo výške 3 295,17 eur spoločne s príslušenstvom najneskôr do 28.2.2014 v celkovej sume 3 570,21 eur. Citujúc znenie § 497, § 499, § 502 ods.1, § 503 ods.1,2 Obch.Z, § 2 písm. a,b,d,g,h-l § 9 ods.1,2 písm. a)-y) zák. č. 128/2010 Z.z. a konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili písomnú zmluvu o splátkovom úvere 29.4.2011, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 990 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach od 20.5.2011 vo výške 55,86 eur vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s celkovými počtami splátok 87 od 20.5.2011 do konečnej splatnosti úveru 20.7.2018. V deň uzatvorenia úverovej zmluvy bola úroková sadzba stanovená na 10,90% ročne s tým, že ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,75% a priemerná hodnota RPMN 17,44% a celková čiastka spojená s úverom vo výške 4 689,23 eur, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0655/2013/ce uzatvorenej 27.6.2013, že žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.7.2018 v počte 59 v celkovej výške 3 295,17 eur (59 splátok x 55,86 €), ktoré sa stali splatnými 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žaloba bola v tejto časti plne dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odpore namietal neprijateľné zmluvné podmienky v uvedenej spotrebiteľskej zmluve a to neprimerané sankcie a neprimerané úroky, k uvedenému dodal, že predmetné náležitosti úverovej zmluvy sú v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. a výška úrokovej sadzby ani percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota RPMN, ako aj poplatky, ktoré sú uvedené v zmluve o splátkovom úvere nie sú neprimeranými sankciami a teda neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Poukázal na § 261 ods.3 písm. d), § 387 ods.1,2, § 391 ods.1, § 392 ods.1,2, § 397 Obch.Z (ich znenie citoval) a uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, pričom vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle občianskeho zákonníka, avšak v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, preto predmetný záväzkový vzťah je nutné posudzovať v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje obchodným zákonníkom (tu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 z 27.3.2013). Zároveň žalobca si uplatňuje splátky z úveru splatné od 20.8.2013 do 20.7.2018, ktoré sa stali splatnými 11.8.2013, pričom žaloba bola podaná na súd 28.3.2014, t.j. v rámci premlčacej lehoty. Ďalej citoval znenie § 369 ods.1,2,3 Obch.Z a uzavrel, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 295,17 eur od 12.8.2013, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pričom ide o splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.7.2018, pričom výška úroku z omeškania bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve a predstavovala 8 % ročne, čo je menej ako stanovuje § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase omeškania dlžníka a s prihliadnutím na § 10c Nar. č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nar. vlády čl. 87/1995 Z.z., preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% a vo zvyšku, t.j. v časti úroku z omeškania nad 8 % zo sumy 3 295,17 eur od 12.8.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov, ktoré špecifikoval a uviedol, že podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu č. ú. 0630176844/0900 vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pod VS 660624927 a že nerozhodol o trovách konania podľa § 150 O.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane účastníkov konania. 3. Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním, ktoré odôvodnil nasledovne: domnieva sa na základe rozhodnutia súdu z 19.11.2014, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. 4. K odvolaniu sa vyjadril písomne žalobca, ktorý uviedol, že k prípadnému použitiu § 52 a nasl. OZ, § 100 a nasl. a § 565 podľa Zmluvy o splátkovom úvere z 29.4.2011 (ďalej len „Zmluva“) postupca

poskytol žalovanému úver vo výške 2 990,- eur, ktorý mal byt' splácaný v mesačných splátkach vo výške 55,86 eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2013 do 20.07.2018 v počte 59 a celkovej výške 3 295,17 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.7.2018 sa stali splatnými 11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Citoval znenie § 387 ods.1, § 392 ods. 2, § 397 a má za to, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení OBZ. Žalobca si v tejto súvislosti dovolil poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 z 27.3.2013, podľa ktorého Zmluva o úvere upravená § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k uvedenému žalobca stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn.: 29C/118/2014 - 77 zo 19.11.2014 a ponecháva na rozhodnutí súdu odvolanie žalovaného zo 23.2.2015. 5. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 10. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 11. Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13. V súlade s rozhodovacou činnosťou súdov a judikatúrou NS SR (3 MCdo 14/2014, 6 MCdo 4/2012) odvolací súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky úverová zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku ako absolútny obchodno-právny vzťah podľa § 261 ods.6 písm. d) Obch.Z. Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy, upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, má účinky normy lex specialis. Okrem tejto osobitnej právnej normy o spotrebiteľských úveroch, významnú ochranu práv spotrebiteľa obsahujú aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník sa použije, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva má nesporne povahu spotrebiteľskej zmluvy a je nutné na ňu aplikovať ustanovenia občianskoprávnej úpravy smerujúce k ochrane práv spotrebiteľa. 14. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods.6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľa pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods.1 O. z. a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva (keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym obchodom) potrebné aplikovať § 53 a nasl. O. z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle § 1 ods.2 O. z. sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto bolo potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Ďalej je nutné uviesť, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi (spotrebiteľský vzťah) treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovanému ako spotrebiteľovi treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre neho ako priaznivejšie. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že s účinnosťou zák. č. 150/2004

Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s § 54 ods.1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudlo účinnosť 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f Občianskeho zákonníka. 17. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovanému bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý 29.4.2011 úver vo výške 2 990 eur, pričom celková čiastka spojená s úverom bola 4 689,23 eur a 11.8.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žaloba na súd bola podaná 28.3.2014, teda neuplynuli 3 roky odo dňa splatnosti prvej omeškanej splátky (20.8.2013) a rok od jeho mimoriadnej splatnosti, preto aj keď odvolací súd posudzoval premlčanie podľa občianskoprávnych predpisov námietka premlčania vnesená žalovaným je nedôvodná. 18. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ale podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu nie je premlčané. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj keď na základe iného právneho posúdenia, rozsudok ako vecne správne potvrdil. 20. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi žiadne účelne vynaložené trov v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. 24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.