Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Csp-3-2020.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
45Csp/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom X. XX, G., o zaplatenie 959,59 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 959,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.11.2018 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 057,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2 237,42 eura od 15.06.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 (ďalej už len „veriteľ“) uzatvorila so žalovanou dňa 14.01.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 2 600,- eura, ktoré sa žalovaný zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 64,98 eura vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 14.02.2014 s konečnou splatnosťou dňa 15.01.2021. Žalovaná uhradila veriteľovi celkovo sumu 1 640,41 eura, pričom v plnej sume boli uhradené len splátky od 14.02.2021 do 15.02.2016 a čiastočne bola uhradení splátka splatná dňa 15.03.2016. Splátky splatné od 15.03.2016 do 15.01.2021 zostali neuhradené. Dňa 14.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa na žalobcu. pričom tá pozostávala zo sumy 3 212,29 eura predstavujúcu istinu v sume 2 237,42 eura, riadneho úroku v sume 820,38 eura, úroku z omeškania vo výške 151,91 eura a poplatkov z omeškania v sume 2,58 eura. Žalobca si však predmetnou žalobou uplatnil len nárok na zvyšnú istinu v sume 2 237,42 eura a riadny úrok v sume 820,38 eura. Žalobca uviedol, že veriteľ dňa 21.03.2016 upozornil žalovanú na zosplatnenie pohľadávky, pričom na túto skutočnosť ju viac krát telefonicky upozornil. Zároveň žalovanú týmto podaním vyzval aby v lehote 15 dní dobrovoľne uhradila dlžnú pohľadávku.
3. Upomínací súd postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. vyzval žalobcu, aby upomínaciemu súdu oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti požadovanej istiny v sume 959,59 eura
a úroku z omeškania z tejto sumy od 15.06.2017 do zaplatenia, keďže v ostatnej časti upomínací súd považoval uplatnený nárok za rozporný so zákonom (t.j. bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom žalobca s vydaním takéhoto platobného rozkazu súhlasil, na základe čoho podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. platilo, že vo zvyšnej časti vzal žalobca svoju žalobu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Následne upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 959,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.06.2017 do zaplatenia, pričom žalovaná podala proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor a keďže žalobca podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
4. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany namietala, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na základe čoho bola predmetná zmluva bezúročná a bezpoplatková. Konkrétne zmluva neobsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň namietala, že žalobca nepreukázal podmienky pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti dlhu a pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal navrhnuté a predložené listinné dôkazy žalobcom, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, úverovú zmluvu, úverové zmluvné podmienky, výzvu k splatenie celého úveru, poštový podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky, poštový podací hárok, prehľad splátok a úhrad, pokus o zmier, z ktorých následne vychádzal pri doleuvedenom skutkovom stave rozhodnom pre právne posúdenie veci.
6. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 14.01.2014 v písomnej forme úverovú zmluvu (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej peňažné prostriedky v sume 2 600,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných 84. mesačných splátkach po 66,27 eura.
7. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:
- veriteľ zisťoval príjem žalovanej a jej partnera;
- išlo o bezúčelový úver;
8. ročná úroková sadzba predstavovala hodnotu 24,32 %, RPMN 27,50 % a priemerná RPMN 19,35 %;
- celkom zaplatená suma žalovanou predstavovala 5 458,32 eura.
9. Zmluva neobsahovala údaj o konečnom termíne splatnosti poskytnutého úveru, pričom tento údaj bol vyjadrený počtom mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
10. Zo zmluvy taktiež vyplývalo, že žalovaná sa zaviazala platiť poplatok za službu zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,3 eura mesačne a za službu odložené splátky v sume 0,99 eura mesačne.
11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaná celkovo uhradila na splátkach sumu 1 640,41 eura, pričom žalovaná riadne hradila splátky od 02/14 do 08/2015. Následne sa so splátkou 09/15 dostala do omeškania, keďže z nej uhradila len sumu 5,- eur, pričom v mesiaci 10/2015 nevykonala žalovaná žiadnu úhradu a v mesiaci 11/2015 uhradila len sumu 23,93 eura, čo znamenalo, že od splátky splatnej 09/15 prestala plniť svoje povinnosti riadne a včas. Následne žalovaná uhradila dňa 29.12.2015 sumu 69,47 eura, dňa 29.01.2016 sumu 69,47 eura. V mesiaci 02/2016 žalovaná opäť nevykonala žiadnu úhradu. Následne dňa 01.03.2016 uhradila sumu 69,47 eura, pričom dňa 21.03.2016 veriteľ vyzval žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru, a to v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov z uzatvorenej zmluvy, na ktoré veriteľ žalovanú upozorňoval telefonicky. Po zosplatnení žalovaná vykonala ešte dve úhrady, a to dňa 01.04.2016 v sume 69,47 eura a dňa 13.05.2016 v sume 69,47 eura.
12. Veriteľ ako postupca zmluvou o postúpení postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému, pričom žalobca dňa 16.10.2018 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 3 366,46 eura.
13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce absolútne obchodno-záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 6 písm. d)), splnenie záväzku (§ 324), zmluvu o úvere (§ 497 a nasl.) a omeškanie dlžníka (§ 365 a nasl.), príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 9), plnenie v splátkach (§ 565), postúpenie pohľadávky (§ 524), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 29.09.2015 upravujúceho spotrebiteľské úvery (§ 2 písm. g), § 11 písm. d), § 15 ods. 1), v zmysle ktorých mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovanou došlo dňa 31.05.2014 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
14. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver žalovanej s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie uvedených osobitných náležitostí, obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo bola uzatvorená bez predchádzajúceho skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
15. V danom prípade nebolo sporné, že uzatvorená zmluva bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bezpoplatková, čo konštatoval aj samotný upomínací súd (napr. absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru, obsahovala RPMN uvedenú v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa), na základe čoho žalobca požadoval len zaplatenie zvyšnej časti nesplatenej istiny v sume 959,59 eura, čo korešpondovalo rozdielu v poskytnutom úvere v sume 2 600,- eur a celkom zaplatenej sume žalovanou v sume 1 640,41 eura, ako aj s námietkami žalovanej ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázené, že žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania s riadnym plnením spátok so splátkou splatnou 09/2015, pričom následne riadne nesplnila ani splátky splatné v mesiacoch 10/15 a 11/15. Z nesporného tvrdenia žalobcu zároveň vyplývalo, že ten žaloanú viackrát telefonicky upozornil na možnosž zosplatnenia úver, k čomu pristúpil dňa 21.03.2016, čo bolo takmer 7 mesiacov po tom, ako sa žalovaná dostala do omeškania so splátkou splatnou 09/2015. Na základe uvedeného mal súd za to, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené, čím počnúc dňom 21.03.2016 vznikla žalovanej povinnosť jednorázovo splatiť zvyšnú časť nesplatenej časti úveru, čo ku dňu zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 1 098,53 eura. Z tohto peňažného dlhu však žalovaná žalobcovi/veriteľovi uhradil len sumu 138,94 eura, pričom vo
zvyšnej časti v sume 959,59 eura (predmet žaloby) si svoju povinnosť nesplnial podľa § 559 Občianskeho zákonníka riadne a včas a dostala sa do omeškanie.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 959,59 eura.
18. Na daný záver súdu nemala vplyv ani námietka žalovanej týkajúca sa nesplnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, a to z dôvodu, že predmetná pohľadávka majúca svoj základ v spotrebiteľskom úvere bola postúpená z veriteľa, ktorý nemal charakter banky ale nebankového veriteľa a preto sa na dané postúpenie pohľadávky nevzťahovali podmienky podľa zákona č. 483/2001 Z.z. (t.j. zákona o bankách).
19. Žalobcovi omeškaním žalovanej s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 15.06.2017, predstavovala výšku 0 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne.
21. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5 %, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovanou žalobcovi.
22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v kombinácii s princípom zastavenia konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu (jej úspech predstavoval 68,62 %, keďže žalobca bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 959,59 eura, pričom vo zvyšnej časti zavinil zastavenie konania) nepriznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.