Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/201/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne: B. W., A. K. XX, Bratislava, zastúpenej: advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova ul. č. 7, Bratislava proti žalovanej: UNIQA poisťovňa, a. s., Lazaretská ul. č. 15, Bratislava, zastúpenej: advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o., Hurbanovo nám. č. 3, Bratislava, o zaplatenie ročného úroku z omeškania takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70-€ od 14.12.2006 do 08.2.2008

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48-€ od 14.12.2006 do 26.7.2013

- 9,5 % ročný úrok z omeškania od 27.7.2013 do 11.8.2014 a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva peňažného plnenia súd žalobu z a m i e t a. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 69,54%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2008 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 32.443,06 € (977.378,-Sk) s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.8.2006 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne už zo zaplatenej sumy 20.557,72 € (619.322,-Sk) od 16.8.2006 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 29.6.2004 na základe kúpnej zmluvy sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala v katastrálnom území K., okres Zvolen, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva číslo XX, Správou katastra Zvolen ako stavba - rekreačná chata so súpisným číslom XXX, ktorá bola postavená na pozemku . Pri predaji uvedenej nehnuteľnosti bol vyhotovený písomný znalecký posudok číslo 001/2004, zo záveru ktorého vyplývalo, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola ustálená na sumu 11.617,56 € (349 990,76 Sk) spolu s pozemkom na sumu 13.407,17 €( 403.904,62 Sk). Po nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyňa túto nehnuteľnosť poistila uzavretím poistnej zmluvy číslo 2125002271 so žalovanou dňa 20.5.2004. Predmetná nehnuteľnosť bola poistená pre riziká požiaru, víchrice, katastrofických škôd a škôd spôsobených škodou z vodovodov na poistnú sumu 56.429,66 € (1.700.000,-Sk). Touto poistnou zmluvou žalobkyňa dojednala aj poistenie zodpovednosti za budovu a pozemok na poistnú sumu 16.596,95 € (500.000,- Sk), obsah bytu na poistnú sumu 1.659,69 € ( 50.000,- Sk). Neskôr s účinnosťou od 2.9.2004 bolo rozšírené poistenie pre obsah bytu na poistnú sumu 4.979,08 € (150.000,-Sk). Dňa 4.3.2006 došlo k požiaru následkom ktorého zhorela poistená nehnuteľnosť. Poistnú udalosť žalobkyňa bezodkladne nahlásila žalovanej, ktorá vykonala obhliadku dňa 23.3.2006 a o rozsahu poškodenia nehnuteľnosti spísala záznam. Žalovaná registrovala poistnú udalosť pod číslom 2128002806. Na výzvu žalovanej žalobkyňa predložila požadované doklady, a to krycí list rozpočtu, doklady o nadobudnutí nehnuteľnosti, správu od požiarnikov. Žalovaná vykonala likvidáciu poistnej udalosti a žalobkyni zaslala poistné plnenie v sume 18.898,12 € (569.325,- Sk), ktorého výšku vypočítala tak, že od vyčíslených nákladov na opravu vo výške 48.917,91 € (1.473.701,- Sk) /ktorých výšku ustálila žalovaná / znížila poistné plnenie na sumu 18.931,22 € (570.322,-Sk) v dôsledku podpoistenia poškodenej nehnuteľnosti. Od vyčísleného poistného plnenia žalovaná odpočítala spoluúčasť žalobkyne vo výške 33,19 € (1.000,-

Sk). Žalovaná, dodatočne na základe žiadosti žalobkyne o prehodnotenie výšky poskytnutého poistného plnenia, doplatila žalobkyni v januári 2008 sumu vo výške 1.659,69 € (50.000,- Sk). Žalobkyňa výšku uplatneného nároku v sume 977.378,- Sk vyrátala tak, že od nákladov na opravu nehnuteľnosti podľa krycieho listu, ktorý predložila žalovanej v sume 53.033,92 € (1.597.700,-Sk ) odrátala poukázanú sumu žalovaným vo výške 18.898,02 € (569.322,- Sk) a dodatočne vyplatenú sumu 1.659,69 € (50.000,- Sk). Žalobkyňa žalovanej doručila všetky požadované listinné dôkazy do 31.7.2006, kedy najneskôr bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a od tohto dátumu bola žalovaná, podľa názoru žalobkyne, povinná poskytnúť poistné plnenie a to do 15 dní - to je najneskôr do 15.8.2006. Žalovaná poistné plnenie žalobkyni do uvedeného termínu neposkytla a preto sa dňom 16.8.2006 dostala do omeškania s platením poistného plnenia. 2. Žalovaná sa v konaní bránila v tom smere, že žaloba dôvodná nie, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy dňa 20.5.2004 č. 2125002271 došlo k podpoisteniu predmetu poistenia - chaty a z tohto dôvodu žalobkyni nárok na doplatenie poistného plnenia nevznikol. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C 201/2008 - 345 zo dňa 17.10.2012 , ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Odvolací súd na základe podaného riadneho opravného prostriedku žalovanou rozsudkom č.k. 6Co 153/2013 - 406 zo dňa 16.6.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny zmenil tak, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 27.502,48 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku odvolací súd žalobu v časti istiny zamietol. V časti úrokov z omeškania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozsudku v prvom rade poukázal na to, že na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 03.2.2014 žalovaná uviedla, že podpoistenie už neuplatňuje, akceptuje znalecký posudok D. J.. Č. (ustanoveného súdom prvej inštancie v konaní, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 35/2011) a bola ochotná zaplatiť žalobkyni sumu 17.173,81 €, ktorá predstavovala rozdiel medzi nákladmi na opravu chaty v zmysle W. J.. Č. vo výške 37.731,54 € a už poskytnutým poistným plnením vo výške 20.557,73 €. Vzhľadom na to sa odvolací súd nezaoberal otázkou podpoistenia. Odvolací súd uviedol, že keďže účastníčky konania nenamietali správnosť znaleckého posudku J.. J. Č. Č.. XX/XXXX, odvolací súd z neho vychádzal. Znalec v znaleckom posudku (str. 28 - 29) uviedol, že základné náklady na opravu predmetnej chaty predstavovali 44.894,78 € (1.352.500,44 Sk s DPH) a po pripočítaní nákladov na odstránenie zvyškov vo výške 1.194,98 € (36.000,- Sk s DPH) a nákladov na projektovú dokumentáciu vo výške 1.970,43 € (59.361,26 Sk s DPH) spolu náklady na opravu predmetnej nehnuteľnosti predstavovali sumu 48.060,20 € (1.447.861,67 Sk s DPH). Znalec aj v rámci svojej výpovede pred dožiadaným súdom uviedol, že výška celkových nákladov na opravu chaty predstavovala sumu 48.060,20 € (1.447.861,67 Sk s DPH). Z toho vyplýva, že rozdiel medzi nákladmi na opravu predmetnej nehnuteľnosti a sumou poistného plnenia, ktoré už žalovaná žalobkyni zaplatila, predstavuje sumu 27.502,48 € (1.447.861,67 Sk = 48.060,20 eur - 20.557,72 eur = 27.502,48 eur). Odvolací súd sa stotožnil so žalovanou v tom, že krycí list rozpočtu predložený v konaní žalobkyňou nemôže byť podkladom pre výpočet poistného plnenia, pretože správnosť údajov v ňom uvedených nebola v konaní preukázaná. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 27.502,48 € z titulu poistného plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. 5. Výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, považoval odvolací súd sčasti za nepreskúmateľný a sčasti za zmätočný. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania viažucich sa k peňažnému plneniu a podľa ods. 2 tohto ustanovenia, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Po zrušení časti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením č.k. 10C 201/2008 - 450 zo dňa 14.5.2015 domáhala zaplatenia úrokov z omeškania zo žalovanej sumy tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 18.898,03 € od 16.8.2006 do 07.12.2006, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 16.8.2006 do 08.2.2008, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 16.8.2006 do 11.8.2014, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C 201/2008 - 477 zo dňa 16.9.2015 tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 18.898,03 € od 16.8.2006 do 07.12.2006, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 16.8.2006 do 08.2.2008, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 16.8.2006 do 11.8.2014 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Rozsudok prvej inštancie bol zrušený odvolacím súdom uznesením č.k. 6Co 612/2015 - 497 zo dňa 27.4.2016. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že dobu splatnosti poistného plnenia upravuje ust. § 797 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Pre splatnosť plnenia poistiteľa poistenému stanovuje zákon lehotu 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia, ktoré vykonáva poistiteľ a v jeho rámci zisťuje najmä rozsah svojej povinnosti. Odvolací súd konštatoval, že dobu, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, zákon priamo nestanovuje, ale - ako to uvádza § 797 ods. 3 Obč. zák. - vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, t. j. bez neodôvodnených prieťahov. Od okamihu skončenia vyšetrenia poistiteľa, začína plynúť 15 - dňová lehota na výplatu poistného plnenia a po jej uplynutí sa poistiteľ dostáva do omeškania (§ 517 Obč. zák.). Splatnosť poistného plnenia je teda stanovená pevnou lehotou, ale jej počiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poistiteľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, ktorého doba trvania nie je predpísaná, ale jeho dĺžka závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. Nemožno však vyvodzovať, že by šetrenie poistiteľa mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých mesiacov alebo dokonca rokov a neprichádza do úvahy, aby po dobu, po ktorú prebieha trestné stíhanie poisteného, neplynula lehota na plnenie určená v § 797 ods. 3 Obč. zák.. Šetrenie polície alebo iného verejnoprávneho orgánu, i keď vo veci, ktorá v poistnou udalosťou súvisí, nemožno stotožňovať s vyšetrením poistiteľa v zmysle § 797 ods. 3 Obč. zák.. Z § 788 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Ich obsahom je - okrem iného - tiež vymedzenie splatnosti poistného plnenia. Z toho je zrejmé, že tak poistiteľovi v poistných podmienkach, ako aj obom účastníkom poistného vzťahu v poistnej zmluve je ponechaný priestor, aby si upravili podrobnejšie práva a povinnosti, vrátane stanovenia splatnosti poistného plnenia. Ak nebola táto zákonom predvídaná možnosť využitá, platia pravidlá splatnosti poistného plnenia stanovené v zákone. Všeobecné poistné podmienky žalovanej pre poistenie domu a bytu - všeobecná časť/2003 upravujú splatnosť poistného plnenia v čl. 6. Odvolací súd uviedol, že pre prejednávanú vec má význam druhá veta čl. 6.1 VPP, ktorá znie: "Vyšetrenie nie je skončené v prípade, ak medzi poistiteľom a poisteným/poškodeným nebola dosiahnutá zhoda v otázke rozsahu povinnosti poistiteľa plniť." Toto ustanovenie VPP umožňuje žalovanej odložiť splatnosť poistného plnenia na ničím neobmedzenú dobu aj niekoľkých rokov, napr. v prípade súdneho sporu o poistné plnenie. Podľa ustálenej judikatúry je poistná zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.. Druhá veta čl. 6.1 VPP podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne a preto ide o neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Z rovnakých dôvodov považoval odvolací súd za neprijateľnú a preto neplatnú podmienku uvedenú v čl. 6.3 VPP, podľa ktorého v prípade, ak preukázanie vzniku nároku na poskytnutie poistného plnenia závisí od výsledku vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, hasičov a pod., vyšetrenie poistnej udalosti v zmysle bodu 6.1 nie je možné skončiť skôr, ako doručením rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, hasičov a pod. Odvolací súd vo svojom uznesení jednoznačne konštatoval, že v prejednávanej veci sa uplatní prvá veta čl. 6.1 VPP, ktorá splatnosť poistného plnenia upravuje rovnako, ako ust. § 797 ods. 3 prvá veta Obč. zák.. Keďže druhá veta čl. 6.1 VPP je neprijateľnou podmienkou, uplatní sa § 797 ods. 3 druhá veta Obč. zák.. Poistné plnenie bolo teda splatné do 15 dní potom, ako žalovaná skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť žalobkyni poistné plnenie a žalovaná bola povinná vyšetrenie vykonať bez zbytočného odkladu. 9. Odvolací súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k poistnej udalosti došlo dňa 04.3.2006 a žalobkyňa poistnú udalosť oznámila žalovanej dňa 14.3.2006. Preto najneskôr dňa 15.3.2006 začala žalovanej plynúť jednomesačná lehota uvedená v § 797 ods. 3 druhá veta Obč. zák.. Listom zo dňa 29.3.2006 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby jej doručila faktúry nákladov na opravu/odstránenie následkov poistnej udalosti a doklady o platbách. Dňa 31.7.2006 vydalo OR Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene správu o požiari, podľa ktorej príčinou požiaru mohol byť zvýšený elektrický prechodový odpor v krabici rozvodu elektrickej energie. Listom z 28.09.2006 žalovaná opätovne vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladov uvedených v jej liste z 29.03.2006 a predloženie týchto dokladov znovu urgovala listom z 03.10.2006. Dňa 17.10.2006 žalobkyňa zaslala žalovanej krycí list rozpočtu obsahujúci špecifikáciu nákladov na opravu predmetnej nehnuteľnosti, resp. na odstránenie následkov poistnej udalosti. Vzhľadom na to bol odvolací súd toho názoru, že vyšetrenie vykonávané žalovanou na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, sa nemohlo skončiť skôr, než dňa 17.10.2006. Žalovaná objednávkou z 30.10.2006 poverila znalca J.. V. J. vypracovaním

znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pred a po poistnej udalosti. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č. 226/2006, dňa 27.11.2006. Podľa tohto znaleckého posudku celkové náklady na opravu nehnuteľnosti predstavovali 1.473.701,33 Sk (48.917,92 eur) a podľa znaleckého posudku znalca J.. J. Č. č. 35/2011 podaného v priebehu konania dňa 17.6.2011 tieto náklady predstavovali sumu 1.447.861,67 eur (48.060,20 eur). Odvolací súd konštatoval, že rozdiel medzi týmito posudkami je bezvýznamný a preto nemožno vychádzať z toho, že až podaním znaleckého posudku č. 35/2011 sa skončilo vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia. Preto odvolací súd považoval deň 27.11.2006 za moment skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia. Po pripočítaní 15 - dňovej lehoty splatnosť poistného plnenia nastala dňom 13.12.2006. Odvolací súd preto konštatoval, že nemohol súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa dostala do omeškania už dňom 16.8.2006. 10. Odvolací súd vo vzťahu k námietke žalovanej, že zrejme vyplatila žalobkyni poistné plnenie vo väčšej výške ako jej prináležalo uviedol, že odvolací súd rozhodol o istine, t. j. o výške poistného plnenia rozsudkom zo dňa 16.06.2014, č. k. 6Co/153/2013 - 406, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 27.502,48 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Tento rozsudok odvolacieho súdu nebol napadnutý dovolaním a nadobudol právoplatnosť. Žalovaná bola povinná plniť žalobkyni v zmysle tohto právoplatného rozsudku. Ak prípadne plnila viac, túto skutočnosť nemožno pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania zohľadniť. Keďže konanie o zaplatenie istiny - poistného plnenia je právoplatne skončené, odvolací súd sa nemohol zaoberať otázkou tzv. podpoistenia. 11. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 391 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 12. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ako aj po prezentácii predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 01.2.2017 požiadala súd o pripustenie zmeny petitu žaloby v tom smere, že odvolacím súdom bolo jednoznačne ustálené, že vyšetrenie vykonávané žalovanou na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie sa nemohlo skončiť skôr, než dňa 17.10.2006. Žalovaná objednávkou z 30.10.2006 poverila znalca J.. V. J. vypracovaním znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pred a po poistnej udalosti. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č. 226/2006, dňa 27.11.2006. Podľa tohto znaleckého posudku celkové náklady na opravu nehnuteľnosti predstavovali 48.917,92 € a podľa znaleckého posudku znalca J.. J. Č. č. 35/2011 podaného v priebehu konania dňa 17.06.2011 tieto náklady predstavovali sumu 48.060,20 €. Odvolací súd vyslovil právny záver v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle citovaného ustanovenia § 391 ods. 2 viazaný podľa ktorého - rozdiel medzi posudkami je bezvýznamný a preto nemožno vychádzať z toho, že až podaním znaleckého posudku č. 35/2011 sa skončilo vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia. Preto odvolací súd považoval deň 27.11.2006 za moment skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia. Po pripočítaní 15 - dňovej lehoty splatnosť poistného plnenia nastala dňom 13.12.2006. Dňom 14.12.2006 sa dostala žalovaná do omeškania s platením poistného plnenia. V tomto smere požiadala právna zástupkyňa o pripustenie zmeny petitu návrhu vo vzťahu k ustáleniu dátumu splatnosti poistného plnenia ktorým bol dátum 13.12.2006 tak, že žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu - že žalovaná sa do omeškania s platením poistného plnenia dostala dňom 14.12.2006, teda dňom nasledujúcim po dátume splatnosti poistného plnenia - ustáleného odvolacím súdom. Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu vo vzťahu k výške úroku z omeškania žalovanej peňažnej pohľadávky tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky - 9,5 % ročného úroku z omeškania, keďže k dátumu omeškania žalovanej s platením peňažnej pohľadávky bola výška úroku stanovená na 9,5 %. Výšku ročného úroku z omeškania v pôvodnej žalobe žalobkyňa ustálila k pôvodnému dátumu omeškania žalovaného s platením peňažnej pohľadávky na 9 % ročne od 16.8.2006 avšak tento dátum tak, ako konštatoval odvolací súd, nebol správny. 13. Súd na pojednávaní konanom dňa 01.2.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby v znení - žalovaná je povinná uhradiť 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 14.12.2006 do 08.2.2008, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 14.12.2006

do 11.8.2014, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Súd upustil od vypracovania písomnej formy uznesenia v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 CSP, nakoľko na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia strán sporu. 14. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ustanovenia § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 104 pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Podľa ustanovenia § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 14. Žalovaná vzniesla námietku premlčania časti uplatneného nároku vo vzťahu k príslušenstvu peňažnej pohľadávky, ktorú žalobkyni vyplatila po dátume jej splatnosti v tom smere, že žalobkyňa si pôvodne uplatnila výšku ročného úroku z omeškania vo výške 9 %. Až písomným podaním doručeným súdu dňa 27.7.2016 si uplatnila úrok z omeškania z peňažnej pohľadávky vo výške 9,5 % ročne. 15. Žalobkyňa vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania uviedla, že v dôsledku ustálenia dátumu splatnosti žalovanej pohľadávky odvolacím súdom sa dozvedela o výške ročného úroku viažuceho sa k dátumu omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej pohľadávky, ktorej zaplatenia sa v konaní vo vzťahu k žalovanej domáhala až dňom 23.5.2016 - doručením uznesenia odvolacieho súdu č.k. 6Co 612/2015 - 497 zo dňa 27.4.2016 právnej zástupkyni. 16. Podľa ust. § 121 ods. 1, 3 Obč. zák. príslušenstvom sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. 17. V konaní po tom, čo odvolací súd rozhodol rozsudkom č.k. 6Co153/2013 - 406 zo dňa 16.6.2014 nebolo sporné, že žalovaná bola povinná doplatiť žalobkyni výšku poistného plnenia v sume 27.502,48 €, ktorú sumu žalovaná žalobkyni zaplatila dňa 11.8.2014, pričom dátum splatnosti peňažnej pohľadávky odvolací súd ustálil v uznesení č.k. 6Co 612/2015 - 497 zo dňa 27.4.2016 na deň 13.12.2006. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2008 domáhala zaplatenia popri istine aj 9% ročného úroku z omeškania zo žalovanej istiny. Pri určení výšky ročného úroku z omeškania vychádzala z dátumu omeškania žalovanej so zaplatením peňažného plnenia od 16.8.2006 v zmysle ustanovenia § 517 s poukazom na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v platnom znení ku dňu 16.8.2006), podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu č.k. 6Co 612/2015

- 497 zo dňa 27.4.2016, žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 27.7.2016 ustálila výšku ročného úroku zo žalovanej sumy ku dňu 14.12.2006 - ku dňu omeškania žalovanej so zaplatením peňažného plnenia v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 a v zmysle § 3 nariadenia vlády na 9,5 %, nakoľko dátum splatnosti peňažnej pohľadávky odvolací súd ustálil na deň 13.12.2006. 18. V konaní nebolo sporným, že vzťah medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času, prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas, čiastočná náhrada škody vzniknutá omeškaním plnenia, sankčná funkcia potrestania

dlžníka za porušenie povinnosti. Preto aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo zachovania rovnováhy splnenia účelu týchto právnych inštitúcií. V danej veci bol žalobou (po pripustení zmeny petitu žaloby) uplatnený nárok na zaplatenie 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 14.12.2006 do 08.2.2008, 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 14.12.2006 do 11.8.2014 a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 19. Na základe uvedeného súd považuje nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania za samostatné právo pri zachovaní akcesority v zmysle citovaného ust. § 121 ods. 3 Obč. zák.. Právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (citované ust. § 101, Obch. zák.), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby ). Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ môže podať žalobu s tým, že určí prvý a posledný deň omeškania. Súd určil moment uplatniteľnosti a vymáhateľnosti nároku na úrok z omeškania 9,5 % od 27.7.2013, t. j. 3 roky pred podaním návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorý bol súdu doručený žalobkyňou dňa 27.7.2016. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky súd priznal nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania len v pôvodnej výške 9%. Teda súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 14.12.2006 do 08.2.2008, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 14.12.2006 do 26.7.2013, 9,5 % ročný úrok z omeškania od 27.8.2013 do 11.8.2014 a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná sa premlčania časti uplatneného nároku dovolala. 20. Súd dodáva, že uplynutie času má povahu významnej právnej skutočnosti, keďže môže dôjsť k zániku vymáhateľnosti práva, prípadne aj práva ako takého. Zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby. Premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času, premlčacej doby, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou cestou, pokiaľ dlžník vznesie tzv. námietku premlčania. Zmyslom inštitútu premlčania je posilnenie princípu právnej istoty v právnych vzťahov, keďže "motivuje" veriteľov, aby k uplatneniu svojho práva pristúpili včas a s dostatočnou starostlivosťou. Právna úprava premlčania je osobitná pre obchodnoprávne vzťahy (v Obchodnom zákonníku) a pre občianskoprávne vzťahy (v Občianskom zákonníku). Premlčacia doba je zákonom stanovený časový úsek, počas ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi súdnou cestou. Rozoznávame viacero "druhov" premlčacích dôb. Predovšetkým sa jedná o tzv. všeobecnú a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba sa uplatní všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Kým v prípade občianskoprávnych vzťahov je premlčacia doba 3 roky, v prípade vzťahov obchodno-právnych predstavuje 4 roky. Na to, aby bolo možné stanoviť, či k premlčaniu skutočne došlo, je okrem dĺžky príslušnej premlčacej doby potrebné poznať aj pravidlá súvisiace so začatím jej plynutia a trvaním. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by v dôsledku dĺžky príslušného konania došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby. Zjednodušene platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (spočíva). Premlčaním nedochádza k zániku práva ako takého, ale k zániku tzv. právneho nároku. To znamená, že samotné právo síce nezanikne, avšak oslabí sa jeho vymáhateľnosť - stáva sa z neho tzv. naturálne právo. Pokiaľ dlžník vznesie v rámci súdneho konania námietku premlčania, premlčané právo súd nemôže veriteľovi priznať. To, samozrejme, dlžníkovi nebráni, aby svoj záväzok splnil dobrovoľne - v takomto prípade by v dôsledku prijatia premlčaného záväzku na strane veriteľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

Súd uvádza, že k premlčaniu síce dochádza priamo zo zákona, avšak súd na túto právnu skutočnosť prihliadne až na námietku dlžníka vznesenú v rámci jeho procesnej obrany- okrem konania vo vzťahu k spotrebiteľovi- ktorým je žalobkyňa. 21. Žalobkyňa sa domáhala - po pripustení zmeny petitu žaloby, tak ako súd opakovane uviedol vyššie, priznania nároku 9,5 % ročného úroku zo sumy 1.659,70 € od 14.12.2006 do 08.2.2008, 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 27.502,48 € od 14.12.2006 do 11.8.2014. Po vznesení námietky premlčania časti uplatneného nároku žalovanou žalobkyňa poukázala na rozpor vznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi. Súd v tomto kontexte uvádza, že je pravdou, že by nemusel na námietku premlčania výnimočne prihliadnuť, pokiaľ by bola v rozpore s dobrými mravmi, a to v situácii, pokiaľ by táto námietka bola výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva. Súd však má za to, že v prejednávanej veci nenastali okolnosti, za ktorých by na námietku premlčania nemusel prihliadnuť na jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa nepreukázala žiadne skutkové okolnosti, ktoré by jej v súvislosti s konaním žalovanej bránili ustáliť dátum splatnosti žalovanej pohľadávky správne a následne ustáliť výšku ročného úroku z omeškania viažuceho sa k peňažnému plneniu. 22. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Súd priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 69,54 %. Súd pri ustálení úspechu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej vychádzal z pomeru medzi uplatneným nárokom v sume 32.443,- € a priznanej sumy súdom vo výške 27.502,08 €. Úspech žalobkyne priznaním sumy 27.502,08 € je 84,77 %. Neúspech žalobkyne vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku je 15,23 % (32.443,- € - 27.502,08 € = 4.940,92 € = 15,23 %). Naopak úspech žalovanej je 4.940,92 € - 15,23 %, ale jej neúspech je 84,77 €. Čistý úspech žalobkyne vo vzťahu k žalovanej je 69,54 % vypočítaný : 84,77 % (úspech žalobkyne) - 15,23 % (úspech žalovanej ) = 69,54 % 29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.