Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Csp/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému : Š. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX, o zaplatenie 5.877,13 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 425,28 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.983,85 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 domáhal zaplatenia sumy 5.877,13 Eur, úrokov vo výške 2.041,26 Eur, úrokov z omeškania vo výške 726,29 Eur, úrokov vo výške 19 % ročne zo sumy 5.877,13 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.877,13 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 01.03.2013 bola medzi ním, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky a tiež Obchodné podmienky pre úver. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v splátkach. Ako žalobca uviedol, žalovaný od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom platby sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“. Z tohto dôvodu si žalobca v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil právo na predčasné splatenie úveru, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa celý úver vrátane príslušenstva stal splatným. Podľa žalobcu je právnym titulom žalovanej pohľadávky zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Okrem istiny úveru si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov dojednaných v zmluve vo výške 19 % ročne ako aj úrokov z omeškania v zákonnej výške, obe tak v kapitalizovanej forme, ako aj vo forme priebežných nárokov od 01.05.2016, ktorý je nasledujúcim dňom po dni vystavenia listiny „Aktuálny stav úveru“ - dňa 30.04.2016.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk, nevyjadril.

3. Pretože strany sporu nenavrhli vykonanie výsluchu žalobcu, súd žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 na pojednávanie konané dňa 01.03.2017 nepredvolával. Na toto pojednávanie sa nedostavil žalovaný, u ktorého sa predvolanie na pojednávanie považovalo v zmysle § 111 ods. 3 za doručené dňom 02.02.2017, kedy sa poštová zásielka obsahujúca predvolanie na toto pojednávanie vrátila z adresy bydliska žalovaného uvedenej v Registri obyvateľov SR súdu ako nedoručená. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

4. Súd vyhovel návrhu žalobcu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom spolu so žalobou a na pojednávaní konanom dňa 01.03.2017, a to : aktuálnym stavom úveru ku dňu 30.04.2016, sadzobníkom poplatkov žalobcu s platnosťou od 01.01.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu účinnými od 23.06.2012, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.06.2014 spolu s doručenkou adresovanou žalovanému, zmluvou o úvere - dostupná pôžička zo dňa 01.03.2013, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, kalkulačkou pre výpočet RPNM, predpisom splátok k úveru č. 8988490613 a na základe týchto dôkazov zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca, ako banka vystupujúca v pozícii veriteľa a žalovaný, ako klient banky a zároveň dlžník uzavreli dňa 01.03.2013 Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť formou 72. mesačných splátok vo výške každej splátky 149,07 Eur a so splatnosťou každej splátky k 6. dňu v mesiaci. Dátum prvej platby bol dohodnutý na 06.04.2013, pričom dátum konečnej splatnosti úveru bol v Zmluve stanovený na deň 06.03.2019. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 20,74 %, pri priemernej RPMN 18,86 %. Celová výška nákladov bola v tejto Zmluve uvedená v sume 4.114,90 Eur. V článku 3 bod 1 Zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Z bodu 2 tohto článku Zmluvy vyplýva, že právne vzťahy neupravené Zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami a Obchodnými podmienkami pre úver. Znenie týchto Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok pre úver žalobca predložil súdu spolu so žalobou.

6. Žalobca vyhotovil dňa 23.06.2014 výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanému, ktorou mu oznámil, že svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenie Zmluvy a Obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, čím sa jeho úverová pohľadávka stala k 23.06.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalobca v tejto výzve vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 6.380,65 Eur, ktorá pozostáva dlžnej istiny úveru vo výške 5.877,13 Eur, úroku vo výške 489,14 Eur a poplatkov za upomienku vo výške 14,38 Eur. Touto výzvou žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy formou vkladu na úverový účet špecifikovaný v tejto výzve v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Ako vyplýva z doručenky adresovanej žalovanému, ktorú súdu predložil žalobca, žalovanému bola táto výzva doručená do vlastných rúk dňa 26.06.2014.

7. Žalobca súdu predložil listinu „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“, z ktorej vyplýva nielen výška čerpania úveru, ale aj prehľad zaplatených splátok a plán týchto splátok.

8. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 01.03.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 425,28 Eur späť pred otvorením pojednávania, a to z dôvodu, že žalovaný túto časť pohľadávky uhradil po 30.04.2016. Žalobca na uvedenom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že časť Aktuálneho stavu úveru s názvom „Zaplatené splátky“ predstavuje súčet všetkých splátok úveru zaplatených žalovaným ku dňu 30.04.2016.

9. Žalobca na tomto pojednávaní doručil súdu krátkou cestou vyjadrenie k výzve súdu realizovanej v zmysle § 150 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva odôvodnenie uplatňovanej výšky kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania, pričom táto kapitalizácia bola podľa žalobcu realizovaná za obdobie od 27.10.2015 do 30.04.2016. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, v ktorom súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť plátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Okrem toho poukázal na to, že súdny dvor vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že zmluva o úvere stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Okrem toho žalobca odôvodnil svoj právny názor na

uplatnenie úroku aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Spolu s týmto podaním žalobca súdu predložil kalkulačku pre výpočet RPMN a tiež rozpis všetkých plátok tohto úveru s uvedením, ako sa jednotlivé splátky započítavajú na úroky, istinu a poistné, a to s následkom znižovania zostatku istiny úveru.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

16. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy výške 425,28 Eur späť pred otvorením pojednávania, súd podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. 28. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že žalobca, ako banka vystupujúci v pozícii veriteľa a žalovaný, ako klient v pozícii dlžníka uzavreli dňa 01.03.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- Eur za podmienok, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v tejto úverovej zmluve. Napokon žalovaný, hoci mu bola žaloba doručená do vlastných rúk, v priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil skutkové tvrdenia žalobcu a ktoré žalobca preukazoval v priebehu sporu predloženými listinnými dôkazmi. Preto má súd uzavretie Zmluvy ako aj poskytnutie úveru za podmienok stanovených touto Zmluvou za nesporné a preukázané.

29. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným v priebehu konania popreté vyplynulo, že žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas, a preto žalobca pristúpil v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s ustanovením článku 6.2 Obchodných podmienok pre úver k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.06.2014, pričom toto oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti bolo žalovanému doručené do vlastných rúk. Súd však zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal dodržanie lehoty a podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako je to zakotvené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

30. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon strany sporu, vrátane žalobcu, ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (01.03.2013). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme akciovej spoločnosti a zároveň ako banka podnikajúca v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, poskytla žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej

v predmete podnikania. Na strane druhej, žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru. Súd pritom akcentuje ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúce prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka pre vzťahy majúce spotrebiteľský charakter. Preto súd na rozdiel od žalobcu uvedenú Zmluvu po právnej stránke posúdil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má byť prednostne používaná vo sfére obchodnoprávnych a nie spotrebiteľských vzťahov. Uvedené právne posúdenie však nič nemení na závere, že pôžička má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

31. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané produkty koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

32. Súd preto dôsledne preskúmal ustanovenia Zmluvy, ktorá musí (okrem všeobecných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka) obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.

33. Súd musí po dôkladnom preskúmaní obsahu Zmluvy konštatovať, že táto neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže žalovaný, ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Označenie tohto subjektu však z textu samotnej Zmluvy nevyplýva.

34. Súd tiež po preskúmaní obsahu Zmluvy zistil, že táto neobsahuje podmienky upravujúce čerpanie úveru tak, ako je táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva iba v článku 3 bod 2 odkazuje na Obchodné podmienky, v ktorých je čerpanie úveru upravené v článku 3. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť obsiahnuté priamo v Zmluve, ktorá je na znak súhlasu podpísaná oboma zmluvnými stranami. Obchodné podmienky nielenže nespĺňajú charakter zmluvných dojednaní z dôvodu absencie súhlasu žalovaného s ich znením, ale nemajú ani charakter individuálneho dojednania, pretože z ich obsahu je zrejmé, že boli tvorené žalobcom a žalovaný nemohol ich obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. Absencia individuálneho dojednania Všeobecných obchodných podmienok ako aj Obchodných podmienok pre úver predstavuje v zmysle vyššie citovaných odsekov § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pretože obe obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento názor súd opiera o závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktík predávajúcich, ktorá zo zreteľom na zmluvné podmienky žalobcu na svojom rokovaní dňa 30.11.2015 zistila viaceré a opakované nedostatky vo Všeobecných obchodných podmienkach, pre ktoré komisia dala podnet právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov, na zváženie podaní na príslušné orgány za účelom prijatia prípadných opatrení, aby dodávateľ - poskytovateľ finančných služieb uvedené neprijateľné zmluvné podmienky ako i nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom nepoužíval, a rovnako, aby predmetné zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na početnosť neprijateľných zmluvných podmienok a závažnosť nekalej obchodnej praktiky, Komisia dala súčasne osobitný podnet Národnej banke Slovenska. Z tohto dôvodu nemôžu byť súdom vytýkané obsahové nedostatky Zmluvy reparované ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok alebo Obchodných podmienok pre úvery.

35. Zmluva ďalej v zmysle požiadavky uvedenej v § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

36. Súd tiež zistil, že Zmluva rozpore s požiadavkou nastolenou v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Naplnením tejto zákonnej požiadavky vychádzajúcej zo zmyslu a účelu tohto ustanovenia je uvedenie presnej sumy vyjadrujúcej hodnotu úveru, ktorú musí v skutočnosti spotrebiteľ zaplatiť, teda nielen istiny úveru, ale aj všetkých úrokov, poplatkov, poistenia a iných rôznych nákladových položiek úveru tak, aby spotrebiteľ dostal zrozumiteľnú informáciu o skutočnej výške svojho záväzku. Suma 4.114,90 Eur, ktorá je uvedená v Zmluve vôbec nezodpovedá týmto požiadavkám zákona (72 splátok po 149,07 Eur predstavuje sumu 10.733,04 Eur, čo by bola suma skutočne zaplatená spotrebiteľom pri dodržaní všetkých splátok). Preto súd dospel k záveru, že Zmluva právne konformným spôsobom tento údaj neobsahuje a zavádza spotrebiteľa. Súd zdôrazňuje, že zákonná požiadavka je postavená na sume celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a nie celkových nákladov, ako je uvedené v Zmluve, pretože tieto dva pojmy majú rôzny obsah, čo sa premieta v rozdielnosti výšky uvedenej sumy. Celkové náklady pre spotrebiteľa nepredstavujú informáciu o celkovej hodnote úveru ale len čiastkovú informáciu o nákladoch, ktoré sú len zložkou celkovej čiastky záväzku, čo však môže byť (a v tomto prípade aj je) pre spotrebiteľa zavádzajúce.

37. Okrem toho súd dospel k záveru, že v Zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. V Zmluve sa uvádza celková výška mesačnej splátky 149,07 Eur. Z uvedeného zmluvného ustanovenia však nevyplýva, koľko z tejto splátky pripadá na istinu úveru, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uvedený nedostatok bráni spotrebiteľovi poznať skutočnú výšku úveru v ktorejkoľvek fáze jeho splácania, čo je účelom tohto ustanovenia.

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd k jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. c), g), i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

39. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.04.2016 vyplýva, že žalovaný k tomuto dňu zaplatil žalobcovi splátky spolu vo výške 1.590,87 Eur. Po 30.04.2016 zaplatil splátky spolu vo výške 425,28 Eur, čo bolo predmetom čiastočného späťvzatia žaloby. Celkovo tak žalovaný ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zaplatil vo vzťahu k poskytnutému úveru sumu 2.016,15 Eur. Preto súd pri vyššie uvedenom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 3.983,85 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 6.000,- Eur a súčtom žalovaným zaplatených splátok vo výške 2.016,15 Eur. Vzhľadom na nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru vo výške 5.877,13 Eur súd žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 3.983,85 Eur zamietol.

40. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Žalovaný nezaplatil žalobcovi spotrebiteľský úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 3.983,85 Eur predstavujúcej nesplatenú istinu úveru počnúc od 27.10.2015 (v zmysle návrhu žalobcu, hoci právo na zaplatenie úrokov z omeškania by mu vzniklo od predčasnej splatnosti úveru za predpokladu splnenia podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), a to až do poskytnutia riadneho plnenia. Z Aktuálneho stavu úveru je nepochybné, že žalovaný bol už od 27.10.2015 v omeškaní so splácaním úveru. Priznaný úrok z omeškania tak z pohľadu doby omeškania zahŕňa aj žalobcom uplatnenú kapitalizáciu, ktorú súd z dôvodu hospodárnosti nepoužil. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne, čo je zjavne v rozpore s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády, a preto súd žalobu v prevyšujúcej časti nad sadzbu úroku z omeškania 5,05 % ročne zamietol.

44. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov a žalobu v tejto časti tiež zamietol. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozsudku.

45. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o aplikácii rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 ktorého predmetom bolo posúdenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ktorým je súd aj v tomto konaní fakticky viazaný, poukazuje na tú skutočnosť, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS bola ako prameň sekundárneho únijného práva transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý súd v tomto spore aplikoval. Tu preto prichádza do úvahy iba nepriama aplikácia tejto Smernice, pretože je možný (a aj bol uplatnený) eurokonformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z. Všetky dôvody, ktoré súd v súvislosti s absenciou ustanovení Zmluvy v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, sú plne v súlade s rozhodnutím súdneho dvora, pričom súd akcentuje na bod 1 záveru, z ktorého vyplýva, že ustanovenia Smernice nebránia štátu, aby stanovil jednej strane požiadavku, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice a je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Tento záver súdneho dvora len potvrdzuje záver súdu o nemožnosti dopĺňania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere inými, vedľajšími dojednaniami nepodpísanými oboma zmluvnými stranami. Dátum splátok a ani amortizácia istiny nebola v tomto spore vytýkaným nedostatkom Zmluvy. Všetky vytýkané nedostatky Zmluvy sú takého charakteru, ktorý bráni spotrebiteľovi posúdiť rozsah svojho záväzku, čo odôvodňuje záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. a korešponduje z bodom 4 rozhodnutia súdneho dvora. Vzhľadom na právne a skutkové závery súdu v tomto spore je tento rozsudok nekolidujúci s týmto rozhodnutím Súdneho dvora EÚ.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Ako vyplýva z prvých troch výrokov tohto rozsudku, žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní. Nakoľko viacero žalobcom uplatnených nárokov je vo forme priebežného nároku, súd v záujme ustálenia hodnoty týchto nárokov, vychádzajúc z potreby určenia výšky trov konania, tieto kapitalizoval

ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, kedy sa judikovaním tohto sporu určitým spôsobom ustálila hodnota týchto nárokov a tým aj celého sporu, čo súdu umožňuje posúdenie pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu.

52. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 425,28 Eur späť z dôvodu zaplatenia tejto časti jeho pohľadávky žalovaným, súd dospel k záveru, že žalovaný týmto zavinil zastavenie konania v tejto časti, čím v zmysle § 256 ods. 1 právo na náhradu trov konania vzniklo žalobcovi. Z hľadiska výsledku konania túto časť žalobného nároku možno považovať za úspech žalobcu. Úspech žalobcu je tiež daný priznanou istinou vo výške 3.983,85 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd kapitalizoval na sumu 271,18 Eur (5,05 % ročne zo sumy 3.983,85 Eur za obdobie od 27.10.2015 do 01.03.2017). Úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení tak spolu predstavuje sumu 4.680,31 Eur (425,28 Eur + 3.983,85 Eur + 271,18 Eur).

53. Na strane druhej, neúspech žalobcu je reprezentovaný zamietnutou časťou istiny úveru vo výške 1.893,28 Eur, ďalej sumou úrokov vo výške 2.041,26 Eur, sumou kapitalizovaného úroku vo výške 933,09 Eur (19 % ročne zo sumy 5.877,13 Eur od 01.05.2016 do 01.03.2017) a napokon sumou kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5,10 Eur (úrok z omeškania 0,2 % ročne zo sumy 1.893,28 Eur od 27.10.2015 do 01.03.2017). Neúspech žalobcu je tak spolu vyjadrený sumou 4.872,73 Eur (1.893,28 Eur + 2.041,26 Eur + 933,09 Eur + 5,10 Eur).

54. Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe, vrátane tých v kapitalizovanej podobe, vo výške 9.553,04 Eur (úspech žalobcu vo výške 4.680,31 Eur + jeho neúspech vo výške 4.872,73 Eur), predstavuje úspech žalobcu, resp. neúspech žalovaného v percentuálnom vyjadrení 48,99 %, a jeho neúspech, resp. úspech žalovaného 51,01 %. Pretože pomer úspechu a neúspechu oboch strán sporu je približne rovnaký, súd v zmysle § 255 ods. 2 vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.