Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-536-2015.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/536/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: C. O., L.. XX.I. XXXX, J. K. Q. XX/XXX, XXX XX P. Y., o zaplatenie 756,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 756,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 756,40 eur od 7.decembra 2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.októbra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 756,40 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.októbra 2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že bola odoberaná elektrina bez platnej zmluvy, elektromer zaznamenáva spotrebu, neodpojili elektromer, odberateľ vybavuje novú zmluvu. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber elektriny a v zmysle ktorého je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Následne vyčíslil škodu vo výške 756,40 eur, ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 6.decembra 2013. Žalovaný dlžnú sumu však neuhradil ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 25.marca 2014.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk 14.februára 2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný sa nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, vyúčtovaním náhrady škody č. XXXXXXX (č.l. 11), pokusom o zmier (č.l. 12), Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (č.l. 13), Protokolom o zistení neoprávneného odberu (č.l. 14), fotodokumentáciou (č.l. 15), stanoviskom žalobcu zo 4.júla 2016 (č.l. 32 - 33), výzvou na úhradu škody zo 6.novembra 2014 (č.l. 34). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX súd zistil, že žalovaný neoprávnene odoberal energiu, keď na odbernom mieste: č. XXXXXX, kontrolou dňa 24.októbra 2013
bolo zistené, že elektromer zaznamenával spotrebu bez platnej zmluvy, pričom elektromer nebol odpojený, odberateľ vybavuje novú zmluvu. Uvedený protokol podpísal žalovaný. V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 756,40 eur. Žalobca si na túto sumu vystavil riadne vyúčtovanie náhrady škody (č.l. 11) dňa 21.novembra 2013 so splatnosťou dňa 6.decembra 2013, ktorú však žalovaný neuhradil.
5. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
6. Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
7. Podľa ust. § 1 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 2 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy d) cenovým rozhodnutím platných počas trvania.
9. Podľa ust. § 3 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
10. Podľa ust. § 4 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
11. Podľa ust. § 5 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
12. Podľa ust. § 6 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
13. Podľa ust. § 7 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
14. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
15. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania jednoznačne preukázal, že žalovaný mu spôsobil škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný nemal so žalobcom v rozpore s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, uzavretú
zmluvu, pričom bol nameraný odber elektriny. Žalobca následne vyúčtoval vzniknutú škodu vyúčtovaním náhrady škody, žalovaný však svoj dlh doposiaľ nesplnil.
18. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil skutočnú škodu zistenú na základe spoľahlivých podkladov, pričom pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavov elektromera žalovaného nainštalovaného na odbernom mieste v technicky zodpovedajúcom stave. Žalobca celkový objem neoprávnene spotrebovanej elektriny v období od 22.septembra 2013 do 24.októbra 2013 vo výške 4047 kWh vynásobil cenou platnou v rozhodnom období rokov 2013 podľa cenníkov pre domácnosti schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 637,79 eur a náklady žalobcu v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 292/2012 Z.z. za vykonanú kontrolu v sume 41,43 eur, kedy bol zistený neoprávnený odber, ktorý potom vyčíslili podľa vnútropodnikovej kalkulácie a súčasne k výške škody pripočítal DPH. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy 756,40 eur. Žalobca sa svojho práva domáhal podaním žaloby na súd dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vyčíslenej v žalobe a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v zákonnej výške.
19. Žalovaný sa vo veci bránil tým, že jeho družka už podpísala dohodu o splátkach. V konaní však bolo zistené, že pani Denisa Vontzemuová bola vyzvaná na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny dňa 6.novembra 2014, totiž dňa 6.mája 2014 bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber na základe protokolu č. XXXXXX, a táto škoda bola vyúčtovaná dokladom č. XXXXXXXXXX. Teda je zrejmé, že sa jedná už o iný zaznamenaný neoprávnený odber. Preto procesná obrana žalovaného bola vyhodnotená ako nedôvodná.
20. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).