Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-38-2016.pdf
PDF · 104.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Csp/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, práv. zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanému D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., F. XX, v konaní o zaplatenie 764,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 710,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.2.2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Určuje zmluvnú podmienku o servisnom poplatku vo výške 54,- eur, podľa čl. II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za neprijateľnú.
III. V časti o zaplatenie 54,- eur s prísl. a úrokov z omeškania za obdobie od 17.1.2016 do 23.2.2016 žalobný návrh zamieta.
IV. Priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 85,87 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 764,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 764,- eur od 17.1.2016 až do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. V odôvodnení žalobca uviedol, že uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K5201151401 na základe ktorej poskytol mu bezhotovostný úver v sume 600,- eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t.j. vo výške 120,- eur. Uviedol, že za poskytnutie úveru účtoval žalovanému servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. vo výške 54,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 774,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,- eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia, až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, upozornil ho žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 12.1.2016 na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.2.2016 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 16.1.2016. Žalobca uviedol, že ku dňu spísania žalobného návrhu uhradil mu žalovaný celkom 10,- eur a tak dlžná čiastka predstavovala 764,- eur ako rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal zaplatiť 774,- eur a čiastkou 10,- eur, ktorú uhradil.
2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 17.1.2017 a to spolu s uznesením súdu, ktorým bol vyzvaný, aby sa k žalobnému návrhu v určenej lehote vyjadril, nevyjadril.
3. Súd za splnenia podmienok podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže predmet konania neprevýšil sumu 2.000,- eur, jednalo sa o vec jednoduchého právneho posúdenia a súčasne skutkové tvrdenia strán neboli sporné.
4. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.3.2017 o 11:00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 224, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 22.2.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
6. Z predloženej fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K5201151401 súd zistil a mal preukázané, že ju dňa 26.6.2015 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, a to uzavreli ju ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z.. Podľa čl. I. zmluvy, na jej základe žalobca pri podpise zmluvy sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur do 10 dní od uzavretia zmluvy a to za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a zároveň si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, v ďalšom sa úrok a odmena spoločne označovali ako „odplata“. Odplata činila 26,77 % z istiny za rok. Výška RPMN činila 50,22 %. Úver mal byť žalovanému poskytnutý bezhotovostným prevodom na jeho účet, ním označený v žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Podľa čl. II. zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť žalobcovi ako veriteľovi istinu vo výške 600,- eur, úrok vo výške 120,- eur a servisný poplatok vo výške 54,- eur, t.j. celková dlžná čiastka na úhradu bola 774,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane úrokov a servisného poplatku v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,- eurá (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eura (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej splátky), pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z. ku dňu podpisu zmluvy bola v zmluve uvedená vo výške 37,67 %. Podľa čl. III. ods. 1. zmluvy, žalobca ako veriteľ bol oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Podľa čl. III. ods. 2. zmluvy, termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru bola 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania bola od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa čl. III. ods. 9. zmluvy, za servisný poplatok sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému najmä podporu prostredníctvom kontaktných centier na pobočkách v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov zmluvnej dokumentácie v prípade straty alebo poškodenia a administratívnu činnosť spojenú s poskytnutím úveru (spracovanie žiadosti, náklady spojené s úverovou dokumentáciou). Súčasťou zmluvy bola žiadosť žalovaného o prevod finančných prostriedkov poskytnutých mu na základe zmluvy na ním uvedený účet.
7. Listom zo dňa 12.1.2016 označeným „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“, žalobca upozornil žalovaného, že dňa 26.6.2015 s ním uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K5201151401, v ktorej sa zaviazal uhradiť úver riadne a včas vrátane servisného poplatku v 13 mesačných splátkach, pričom ku dňu vyhotovenia upomienky, uviedol žalobca, že činí neuhradená čiastka po splatnosti 228,50 eura. Vyzval žalovaného na úhradu záväzku najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy. Upozornil žalovaného, že v prípade, ak nevykoná úhradu svojho dlhu, uplatní si právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák., bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní si všetky zmluvne dojednané sankcie. Predloženou kópiu podacieho hárku č. EPH006080736 žalobca preukázal, že dňa 13.1.2016 podal na pošte Bratislava 12 poštové zásielky, okrem iných pod podacím č. RO0480433473SK aj poštovú zásielku určenú pre žalovaného.
8. Listom zo dňa 16.2.2016 označeným „Oznámenie o zosplatnení záväzku“, žalobca oznámil žalovanému, že záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K5201151401, ktorú uzavrel dňa 26.6.2015, bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 16.1.2016 zosplatnený z dôvodu jeho omeškania s jeho splácaním. Žalobca uviedol, že sa týmto stal splatným celý dlh, t.j. istina, vrátane odplaty vo výške 764,- eur. Žiadal túto dlžnú čiastku uhradiť do 5 dní od doručenia oznámenia. Žalobca
fotokópiou podacieho hárku č. EPH 006333136 preukázal, že dňa 17.2.2016 odoslal prostredníctvom pošty Bratislava 12 poštové zásielky, okrem iných pod podacím č. RK065793247Sk aj poštovú zásielku adresovanú žalovanému.
9. Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa ust. § 499 Obch. zák., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
12. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa ustanovenia § 369 ods. 3 Obch. zák., ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa ust. § 52 ods.1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa ust. § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 52 ods. 4Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods. 1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (ods. 3).
21. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom období, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Na základe vykonaného dokazovania, a to z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že dňa 26.6.2015 uzavreli žalobca a žalovaný podpísaním štandardného formulárového tlačiva žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému na ním označený účet bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu vo výške 600,- eur, úroky vo výške 120,- eur a servisný poplatok vo výške 54,- eur, celkom 774,- eur v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 29.6.2015 a všetky ďalšie 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
25. Je zrejmé, že sa jednalo v danom prípade uzavretej zmluvy o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., keďže ju uzavreli na strane jednej žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) na strane druhej žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa jednalo aj o zmluvu spotrebiteľskú o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. T.j. na uzavretú zmluvu vzťahuje sa jednak úprava Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
26. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, jedná sa pritom o ich absolútnu neplatnosť. Za neprijateľné podmienky považujú sa také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Príkladmo sú takéto podmienky uvedené v ust. § 53 ods. 4 Obč. zák., okrem ak by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia alebo o zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Podľa ust. § 53 ods. 12 Obč. zák., neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
27. Súd postupoval podľa uvedeného, zohľadnil, že sa jednalo o bezúčelový, hotovostný a spotrebiteľský úver, ktorého základné podmienky boli v uzavretej zmluve obsiahnuté vo formulárových tlačivách žalobcu, bez (za daných okolností) možnosti žalovaného ovplyvniť ich znenie, ktorému tak v snahe získať úver nezostalo nič iné, len toto akceptovať. Súd nemal preukázané, ani že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a ani sa netýkalo hlavného predmetu plnenia, pretože týmto, podľa ust. § 497 Obch. zák. je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom a ich vrátenie a zaplatenie dohodnutých úrokov dlžníkom. Teda tzv. základnou náležitosťou zmluvy o úvere. je dohoda o úrokoch. V súvislosti s otázkou určenia hlavného predmetu plnenia, súd sa odvoláva a poukazuje aj na rozhodnutie ESD č. C 26/2013, konkrétne body 49. a 50. tohto rozhodnutia, podľa ktorého pojem „hlavný predmet zmluvy“ sa musí chápať ako podmienky, ktoré upravujú jej základné podmienky a ktoré ju ako takú charakterizujú a naopak, na podmienky ktoré majú vedľajšiu povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu zmluvného vzťahu, by sa nemal vzťahovať pojem „hlavný
predmet zmluvy“ v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice 93/03. T.j. v danom prípade „servisný poplatok“ necharakterizuje zmluvu ako takú, jedná sa o vedľajšie plnenie, ktoré preto je preskúmateľné súdom. Ohľadom neho (dohoda v čl. II. zmluvy o servisnom poplatku vo výške 54,- eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť žalovaný žalobcovi) súd dospel k záveru, že sa jedná v danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu, obsah ktorej zo strany žalobcu ako dodávateľa - poskytovateľa úveru vo vzťahu k nemu je neurčitý (podľa ustanovenia III.9. zmluvy - podpora prostredníctvom kontaktných centier, vyhotovenie duplikátov v prípade potreby, a neurčitá administratívna činnosť) a ako neurčito dohodnutý, resp. určený nesleduje záujmy spotrebiteľa. Predmetný servisný poplatok len skryte zvyšuje výšku dohodnutých úrokov ako ceny úveru. Súd preto vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ako neprijateľná je neplatná a teda žalovaný nie je povinný žalobcovi takto dohodnutý poplatok zaplatiť.
28. Podľa ust. § 298 ods. 2 C.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29. Keďže mal súd zmluvnú podmienku dohodnutú v čl. II. zmluvy a to dohodu o servisnom poplatku vo výške 54,- eur za neprijateľnú a na jej základe nepriznal žalobcovi ako veriteľovi právo na plnenie sumy 54,- eur, podľa citovaného ustanovenia § 258 ods. 2 C.s.p., aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku II. rozsudku jej znenie a to ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
30. Pri skúmaní uzatvorenej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva, konkrétne podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., aj ktorý prieskum súd vykonal z úradnej moci, súd nezistil, že by stranami uzatvorená zmluva neobsahovala povinné údaje podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
31. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu na začatie konania, žalovaný uhradil do dňa spísania žalobného návrhu celkom sumu 10,- eur. Úver - finančné plnenie bolo mu poskytnuté žalobcom vo výške 600,- eur a žalovaný mal vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenia spolu s úrokmi vo výške 120,- eur, t.j. spolu 720,- eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi na úver sumu 10,- eur a teda dlhuje žalobcovi titulom poskytnutého úveru 710,- eur (720 - 10), na zaplatenie ktorej sumy titulom vrátenia poskytnutého úveru súd preto žalovaného na základe návrhu žalobcu rozsudkom zaviazal.
32. Súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný v prevyšujúcej časti o zaplatenie 54,- eur, a to z vyššieuvedených dôvodov, na základe ktorých dospel k záveru, že je dohoda o servisnom poplatku vo výške 54,- eur za poskytnutie úveru neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.
33. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania a to vo výške 5,50 % ročne zo žalovanej sumy 764,- eur od 17.1.2016 do zaplatenia. Žalovaný vzhľadom na zosplatnenie celého záväzku žalobcom ku dňu 16.1.2016 bol povinný vrátiť celý poskytnutý nesplatený úver, v danom prípade 710,- eur naraz, avšak nemohlo omeškania žalovaného nastať dňom 17.1.2016, ako si úroky z omeškania uplatnil žalobca, keďže žalovanému zosplatnenie oznámil až listom zo dňa 16.2.2016, ktorý dňa 17.2.2016 podal na poštovú prepravu a teda žalovanému mohol byť doručený najskôr dňa 18.2.2016, do piatich dní od doručenia bol žalovaný povinný podľa výzvy žalobcu plniť a keďže dlh nesplnil, dostal sa nasledujúcim dňom, t.j. 24.2.2016 do omeškania s plnením finančného dlhu a preto až od tohto dňa priznal súd žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania vo výške 0,05 % + 5 percentuálnych bodov. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy úveru 710,- eur od 24.2.2016 až do zaplatenia. Z tých istých dôvodov zamietol nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie úrokov z omeškania za čas od 17.1.2016 do 23.2.2016, keďže v uvedenom období súd nemal omeškanie žalovaného za preukázané.
34. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd o nároku na náhradu trov konania, za použitia ust. §255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že vzhľadom na pomer úspech žalobcu (žaloba bola dôvodná do výšky priznaného práva 710,- eur, čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 92,93 %) a žalovaného (v časti o zaplatenie o zaplatenie 54,- eur bola žaloba nedôvodná, čo predstavuje úspech žalovaného vo výške 7,06 %) priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 85,87 % (92,93 % - 7,06 %), o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).