Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-39-2022.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: J. L., T. R. Y. XXX XX Y. X, S.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Pavlom Balážom, advokátom, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 119 303, proti žalovanému: S.. J. O., V.. XX.X.XXXX, B. P. V. X. X, XXX XX V.Ž. X., právne zastúpenému: DEMKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, o zaplatenie 4.760,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Cb/8/2020-182 zo dňa 29.9.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.760,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.230,- eur od 21.08.2018 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.530,- eur od 21.09.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.760,- eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca mal pohľadávku voči spoločnosti J.-B. T..I..N.. z faktúry č. 2018/007 na zaplatenie 3.230,- eur splatnej dňa 20.08.2018 a faktúry č. 2018/008 na zaplatenie 1.530,- eur splatnej dňa 20.09.2018, t. j. spolu 4.760,- eur, vystavených na základe zmluvy o vykonaní prác zo dňa 20.09.2018, za vykonané elektro-montážne práce v mesiacoch júl a august 2018. Žalobca si pohľadávku uplatňoval od spoločnosti J.-B. T..I..N.., avšak bezúspešne. Následne neskôr spoločnosť J.-B. T..I..N.. podala návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok jej majetku. Žalovaný bol jediným štatutárnym orgán spoločnosti J.-B. T..I..N.. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu v zmysle § 11a zákona č. 7/2005 Z.z., keďže konkurz na majetok J.-B. T..I..N.. nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, existencia zodpovednosti žalovaného sa prezumuje. Dôvodnosť žaloby odôvodňoval aj tým, že žalovaný porušil zákaz konkurencie, a taktiež ustanovenia podľa § 135a Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný sa bránil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas, a to hneď potom, ako bola vystavená účtovná závierka spoločnosti J. - B. T..I..N.. Správcom konkurznej podstaty mu nebolo vytýkané, že tento návrh by bol podaný neskoro, a nebola mu uložená nejaká sankcia. Konal s odbornou starostlivosťou.
Taktiež mal za to, že neporušil zákaz konkurencie, a ak by k tomu aj došlo, tieto skutočnosti neovplyvnili skutkový stav, a to, že obchodný partner neuhradil pohľadávku spoločnosti J.-B. T..I..N.., a teda žiadne financie sa do obchodnej spoločnosti nedostali a vylúčil aj aplikáciu ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka.
4. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o spolupráci na vykonávanie prác, za tieto práce boli vystavené žalobcom faktúry pre spoločnosť J.-B. T..I..N.., avšak z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, kedy za tieto práce vykonané žalobcom pre žalovaného žalovanému neuhradila spoločnosť, pre ktorú tieto práce boli vykonané, nemohlo dôjsť k úhrade tejto pohľadávky, a preto spoločnosť J.-B. T..I..N.. z dôvodu predĺženia podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Sporné medzi účastníkmi je, či návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný včas, a ak nie, či nastupujú liberačné dôvody, resp. či nastupuje aj iná zákonná úprava na priznanie nároku na náhradu škody podľa § 66aa a § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.
5. Prvoinštančný súd mal za to, že návrh žalobcu z titulu náhrady škody uplatnenej podľa § 11a ZKR je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca má súdom priznanú pohľadávku voči spoločnosti J. -B. T..I..N.. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. dňa 12.04.2019 podala návrh na vyhlásenie konkurzu, a tento bol zamietnutý pre nedostatok majetku. Pre daný prípad zákon ustanovuje, že ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, v takomto prípade si môže veriteľ voči osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči tejto spoločnosti uplatňovať nárok na náhradu škody vo výške pohľadávky, ktorá nebola po zastavení konkurzného konania uhradená. Zákon umožňuje tejto osobe zbaviť sa tejto zodpovednosti, ak preukáže liberačný dôvod. V danom prípade, v spoločnosti J.-B. T..I..N.., osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu bol jej konateľ - žalovaný.
6. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal včas. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. bola jednoosobovou spoločnosťou. Dôvodom vzniku tejto spoločnosti bolo iba formálne založenie spoločnosti za účelom uzatvárania zmlúv s rakúskym obchodným partnerom na vykonávanie prác, a to medzi spoločnosťou J.-B. T..I..N.. a rakúskou spoločnosťou. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. tieto práce pre rakúsku spoločnosť reálne nevykonávala, ale na výkon týchto prác si spoločnosť J.-B. T..I..N.. hľadala ďalších obchodných partnerov. V tomto konaní to bol žalobca. Sám žalovaný prezentoval, že tak ako samotný žalobca spolu aj s ďalšími zhotoviteľmi, aj on osobne vykonával tieto práce pre rakúsku spoločnosť. Na tejto zákazke teda v dennodenne bol v kontakte so zhotoviteľmi, a vedel, o aký počet týchto zhotoviteľov ide, teda musel mať jednoznačný a presný prehľad s koľkými zhotoviteľmi má uzatvorené zmluvy. Žalovaný sám uviedol, že aj on pracoval pre rakúsku spoločnosť, a taktiež nemal uhradené práce ako žalobca. Žalovaný ako jediný konateľ spoločnosti J.-B. T..N.. vedel, že nemôže uhradiť svoj záväzok v zmysle zmluvy uzatvorenej so žalobcom, ako aj s inými zhotoviteľmi, pretože nemal uhradené ceny za práce od rakúskej firmy a iných dlžníkov nemal. Žalovaný, aj keď sa bráni tým, že nemá na to vzdelanie, aby vedel viesť účtovníctvo, je veľmi jednoduché si spočítať, aké sumy dlžil žalobcovi, resp. plus ďalším zhotoviteľom, a aké sumy mu dlží jeho obchodný partner, pričom mal iba jedného obchodného partnera a aký majetok mala spoločnosť. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. bola založená iba formálne, a vykonávala iba takzvane papierovú činnosť, kedy sprostredkovala práce od rakúskej spoločnosti pre ďalších živnostníkov. Príjem mala a očakávala iba od rakúskej spoločnosti. Nemala zamestnancov, prevádzky, nerealizovala žiadny nákup materiálu a strojov a ani ich nepotrebovala. To vyplýva aj z účtovníctva spoločnosti, ktoré predložil žalovaný. Preto pri takomto chode spoločnosti pri zachovaní odbornej starostlivosti žalovaný musel vedieť, aký je stav spoločnosti vo vzťahu majetku a záväzkov. To, že žalovaný musel mať prehľad o takomto stave vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný vykonáva živnosť niekoľko rokov, a naviac, iného obchodného partnera nemal. Sám žalovaný uviedol, že od septembra 2018 vedel, že rakúska spoločnosť je v omeškaní, a následne robil úkony na vymoženie pohľadávky. Žalovaný preukázal, že spoločnosť J.-B. T..I..N.. viackrát kontaktovala svojho rakúskeho partnera na zaplatenie tejto pohľadávky a okrem toho si najala aj vymáhačskú spoločnosť, ktorá za ňu mala robiť takúto činnosť. V podaní z februára 2019 jej vymáhačská spoločnosť sama oznámila, že vymáhanie takejto pohľadávky je neúspešné, a že nie je ani predpoklad, že by v súdnom konaní bola táto pohľadávka vymožená pre nemajetnosť tejto spoločnosti. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. po tomto oznámení upustila od vymáhania pohľadávky. To znamená, že najneskôr týmto momentom žalovaný musel vedieť, že jediný dlžník, ktorého má, neuhradí záväzky spoločnosti J.-B. T..I..N.., a teda, že spoločnosť J.-B. T..I..N.. nebude mať k dispozícii financie, aby mohla uhradiť svoje záväzky voči svojim odberateľom.
7. Žalovaný taktiež musel vedieť, že majetok spoločnosti nebude postačovať na úhradu záväzkov, a teda že je predlžený. Žalovaný vedel, že má záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní. Ak by konal s odbornou starostlivosťou, mohol si dať urobiť aj mimoriadnu účtovnú závierku, prípadne podať návrh na reštrukturalizáciu, a nie čakať na podanie daňového priznania, pretože daňové priznanie nie je jediným dôkazom, z ktorého možno zistiť predlženie spoločnosti. Žalovaný pri konaní s odbornou starostlivosťou, keď vedel, že jeho dlžník je už v omeškaní úhradou záväzkov už od polovice septembra, by si dal vypracovať daňové priznanie v krátkom čase po ukončení roka 2018, a nečakal by do polovice mesiaca marec 2019. Konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné vnímať tak, že v najbližšom možnom čase úkony, ktoré sú vo veci potrebné, žalovaný urobí, návrh na vyhlásenie konkurzu by podal čo najskôr po dátume 12.02.2019. Žalovaný tak nekonal a návrh na vyhlásenie konkurzu podal až 12.04.2019, teda po dvoch mesiacoch. Ak aj žalovaný vyčkával na podanie daňového priznania, z účtovnej závierky vyplýva, že toto bolo podané dňa 15.03.2019 a až 12.04.2019 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. po 30 dňoch, čo nemôže byť konanie s odbornou starostlivosťou. Preto liberačný dôvod, že konal s odbornou starostlivosťou, preukázaný nebol. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel.
8. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
12. Namietal, že nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku žalobcovi je existencia skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku toho, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Niet principiálneho rozdielu, či návrh na vyhlásenie konkurzu by bol podaný hoci aj niekoľko mesiacov skôr oproti momentu jeho skutočného podania. To preto, lebo finančný a majetkový stav spoločnosti J. - B. T..I..N.. bol rovnaký ako v septembri roku 2018, tak v apríli roku 2019. Žalovaný by nedosiahol viac ani pri skoršom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preto nemožno súhlasiť so zjednodušeným záverom súdu prvej inštancie, že skoršie podanie návrhu na konkurz by spôsobilo, že žalobca by si nemohol uplatniť nárok na náhradu škody podľa § 11a ZKR. Nemožno považovať za vecne správne ak súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ale nevenoval žiadnu pozornosť skúmaniu vzájomnej súvislosti (ne)včasného podania návrhu na konkurz a s tým spojeného dôsledku, ktorým je vznik škody u žalobcu.
13. Žalovaný podnikal kroky pre vymoženie svojej pohľadávky od rakúskej spoločnosti v ich logickej postupnosti. Rovnako by postupovala akákoľvek obchodná spoločnosť v postavení veriteľa, nech by bola ovládaná akoukoľvek fyzickou osobou. Nebolo rozumné s prihliadnutím na peňažné výdavky s tým spojené „vtiahnuť“ obchodnú spoločnosť J. - B. T..I..N.. do sporu s rakúskou spoločnosťou na súde v situácii, že inkasná spoločnosť pohľadávku vyhodnotila ako nevymožiteľnú. Žalovaný konal v logickej postupnosti krokov. Najprv sa snažil spoločnosť stabilizovať vymožením pohľadávky. Až vo februári 2019 zistil od inkasnej spoločnosti, že vymáhanie úspešné nebude. Následne po vypracovaní účtovnej závierky v marci 2019 podal v apríli 2019 návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť J. - B. T..I..N.. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť ako konanie, ktoré nie je v zhode s konaním s odbornou starostlivosťou. Žalovaný konal po dôkladnom zvážení všetkých dostupných a relevantných informácií so zohľadnením ich predpokladaných následkov. Jeho konanie bolo nepochybne v záujme spoločnosti J. - B. T..I..N.., pričom neuprednostnil žiadne svoje individuálne záujmy pred záujmami spoločnosti. Zároveň konal v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, teda v nezavinenej nevedomosti, že jeho konanie by mohlo mať akékoľvek negatívne dôsledky. Kumulatívnym naplnením uvedených požiadaviek nemôže byť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi daná s tým, že objektívne vzaté žalobcovi žiadna škoda ani nevznikla.
14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
15. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nenaplnil liberačné dôvody v zmysle § 74a ods. 5 ZKR. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno existencie taxatívne zákonom určených liberačných dôvodov. Žalovaný sa bránil najmä tvrdením o jeho údajnom konaní s odbornou starostlivosťou, čo však nielenže nepreukázal, ale skôr potvrdil opak. Žalovaný konal výslovne v rozpore s odbornou starostlivosťou proti záujmom J.-B. T..I..N.., keď porušoval zákaz konkurencie. Sám žalovaný potvrdil, že vo vlastnom mene vykonával živnosť na rovnaké činnosti a v rovnakom čase ako J.-B. T..I..N.., takže túto skutočnosť možno považovať na nespornú a možno z nej vychádzať. Teda žalovaný konal protizákonne v rozpore s § 136 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, keď spoločnosti J.-B. T..I..N.. konkuroval výkonom živnosti vo vlastnom mene. Ak by žalovaný neporušoval zákaz konkurencie a vykonával všetku podnikateľskú činnosť prostredníctvom J.-B. T..I..N.., k úpadku J.-B. T..I..N.. by nedošlo a pôvodná pohľadávka žalobcu by bola uhradená.
16. Žalovaný opomína, že pri aplikácii § 11a ZKR sa existencia a výška škody prezumuje a je na žalovanom, aby preukázal opak, čo sa nestalo. Žalovaným predložené dôkazy nevyvrátili dôvodnosť žaloby, ale potvrdili existenciu uplatneného nároku. Tvrdenia žalovaného totiž odporujú aj skutočnostiam vyplývajúcim z ním predložených dôkazov, konkrétne Účtovnej závierky spoločnosti J.-B. T..I..N.. za rok 2018. Podľa Účtovnej závierky zostavenej k dátumu 31.12.2018 bol v spoločnosti J.-B. T..I..N.. majetok vo výške 8.812,- Eur, teda podstatne vyšší ako bola pohľadávka žalobcu zodpovedajúca nároku uplatnenému v tomto konaní. Teda Účtovaná závierka vyvracia tvrdenie o nemajetnosti J.-B. T..I..N..
17. Spoločnosť J.-B. T..I..N.. bola malou obchodnou spoločnosťou, kde žalovaný ako jediný konateľ a spoločník vykonával všetku činnosť a komunikáciu v mene spoločnosti. Zároveň J.-B. T..I..N.. nemala veľké množstvo pohľadávok, záväzkov a majetku, takže žalovaný musel mať úplný prehľad o stave spoločnosti. Preto niet pochybností, že žalovaný vzhľadom na svoje postavenie a dostupné informácie pri zachovaní odbornej starostlivosti sa o predĺžení mohol dozvedieť omnoho skôr, ako v apríli 2019, kedy podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
18. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zodpovednosti za škodu v zmysle § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
22. Podľa § 11a ods. 1 ZKR, osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
23. Podľa § 11a ods. 2 ZKR, na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak podnikateľ pod dočasnou ochranou poruší povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 11a ods. 3 ZKR, ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
25. Podľa § 11a ods. 4 ZKR, nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
26. Podľa § 11a ods. 5 ZKR, osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.
27. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
28. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.
29. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
30. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
31. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno existencie zákonom taxatívne určených liberačných dôvodov v zmysle § 74a ods. 5 ZKR, pritom zodpovednosti sa mohol zbaviť iba v prípade preukázania existencie týchto liberačných dôvodov.
32. Žalovaný sa bránil tvrdením existencie liberačného dôvodu v zmysle § 74a ods. 5 písm. a) ZKR, keď tvrdil, že ako štatutár J.-B. T..I..N.. konal s odbornou starostlivosťou, keď sa snažil vymáhať pohľadávku voči spoločnosti Y. F. H., pričom sám žalovaný uviedol, že predmetnú pohľadávku spoločnosti J.- B. T..I..N.. vymáhal len prostredníctvom inkasnej spoločnosti, pričom k súdnemu uplatneniu danej
pohľadávky nedošlo. Zaslanie predžalobnej výzvy a oslovenie inkasnej spoločnosti nemožno považovať za riadne vymáhanie pohľadávky.
33. Žalovaný sa odvolával na zákonné definície predĺženia a konania s odbornou starostlivosťou, pričom vymoženie pohľadávky J.-B. T..I..N.. voči Y. F. H. považoval za očakávaný výsledok ďalšej správy majetku a zostavenie účtovnej závierky za rok 2018 v marci 2019 a následné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v apríli 2019 za konanie so starostlivosťou primeranou jeho funkcii. Pritom o predĺžení spoločnosti J.-B. T..I..N.. musel žalovaný vedieť omnoho skôr, ako pri zostavovaní účtovnej závierky v marci 2019. Vyplýva to z toho, že žalovaný už v septembri 2018 upozorňoval Y. F. H. na neuhradené faktúry, pričom sám uvádzal, že už v danom období trvalo omeškanie viac ako mesiac, ďalej žalovaný zasielal predžalobnú výzvu P&. F. H. listom zo dňa 04.11.2018, kde sám uvádza, že opakovane a niekoľkokrát bezúspešne vyzýval na úhradu danej pohľadávky, a napokon inkasná spoločnosť F. S. T..I..N.., ktorú žalovaný oslovil dňa 29.11.2018, aby vymáhala danú pohľadávku, mu dňa 12.02.2019 oznámila, že „nedoporučuje prihlasovanie pohľadávky na súd“, pričom samotný žalovaný označuje toto oznámenie ako moment, kedy sa dozvedel o nevymožiteľnosti pohľadávky voči Y. F. H.. Žalovaný vzhľadom na svoje postavenie jediného konateľa vykonávajúceho všetku činnosť v mene spoločnosti, musel mať úplný prehľad o stave spoločnosti. Preto niet pochybností, že žalovaný vzhľadom na svoje postavenie a dostupné informácie pri zachovaní odbornej starostlivosti, sa o predĺžení mohol dozvedieť omnoho skôr, keďže už na jeseň 2018 bolo evidentné, že vymoženie pohľadávky voči Y. F. H. bude problematické a nebolo možné túto pohľadávku považovať za očakávaný výsledok ďalšieho prevádzkovania podniku. Rovnako podľa žalovaným predloženej Účtovnej závierky, už k dátumu 31.12.2018 bolo zjavné predĺženie spoločnosti J.-B. T..I..N.., keďže majetok tejto spoločnosti bol vo výške 8.812,- eur a záväzky spoločnosti boli vo výške 10.429,- eur. Teda už 31.12.2018 muselo byť žalovanému zrejmé, že spoločnosť J.-B. T..I..N.. je predĺžená.
34. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, keď v lehote 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení spoločnosti J.-B. T..I..N.., nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, keď o nevymožiteľnosti pohľadávky voči Y. F. H. sa dozvedel oznámením od inkasnej spoločnosti F. S. T..I..N.. dňa 12.02.2019, takže najneskôr v tomto momente musel žalovaný vedieť, že pohľadávka je nevymožiteľná, a že spoločnosť J.-B. T..I..N.. je predĺžená. Návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaný podal až 12.04.2019, teda po lehote ustanovenej v § 11 ods. 2 prvá veta ZKR. Pritom ako je uvedené vyššie, existencia predĺženia spoločnosti J.-B. T..I..N.. musela byť žalovanému zrejmá podstatne skôr, ako oznámením od inkasnej spoločnosti F. S. T..I..N.. zo dňa 12.02.2019.
35. S ohľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nevyvrátil zákonnú domnienku zmeškania lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11a ods. 2 ZKR.
36. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
37. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).