Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/251/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu M. I., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej V. T.Ť., a.s. U. K. J., so sídlom F., Š. XX, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 18.050 € s prísl., o základe nároku, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku 7C 139/2012-149 zo 14.9.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e medzitýmny rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 2850022000 uzatvorenej dňa 7.5.2007 medzi žalobcom a žalovanou na základe poistnej udalosti zo dňa 14.12.2010 je daný.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 32.300 € (po čiastočnom späťvzatí sumu 18.050 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 31.1.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 2850022000 uzavretej dňa 7.5.2007 medzi ním a žalovanou, na základe poistnej udalosti z dňa 14.12.2010, pri ktorej došlo ku krádeži jeho osobného motorového vozidla zn. BMW X5, ev.č. V. XXX F.. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná napriek tomu, že pred dojednaním poistenia motorového vozidla preukázateľne vedela o tom, že na vozidle nie je vykonaná aktivácia zabezpečovacích zariadení autorizovanými osobami a vozidlo nemá funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém, akceptovala návrh poistnej zmluvy a poistila predmetné vozidlo aj pre prípad krádeže a lúpeže, čím sa odchýlila od zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby žalovaná riadne poskytla poistné plnenie z vyššie uvedenej poistnej udalosti v súlade s dohodnutými poistnými podmienkami. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nepreukázal, že motorové vozidlo bolo v čase vzniku poistnej udalosti riadne zabezpečené vyhľadávacím GPS systémom a že toto zariadenie bolo v čase poistnej udalosti aktivované. Uviedla, že povinnosť kontrolovať splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu mať motorové vozidlo vybavené príslušným zabezpečovacím zariadením pri podpise poistnej zmluvy nemala, a táto skutočnosť ani nie je podmienkou platnosti zmluvy. Výnimka zo spôsobu zabezpečenia vozidla pre prípad krádeže medzi účastníkmi konania nebola platne dojednaná, nakoľko táto musí mať písomnú formu, musí byť udelená oprávnenou osobou v rámci poisťovateľa, musí z nej jednoznačne vyplývať o výnimku z ktorého ustanovenia poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok resp. zmluvných dojednaní sa jedná, a musí byť súčasťou poistnej zmluvy.

3. Súd vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov konania a listinným dôkazmi) zistil, že dňa 7.5.2007 (tento deň bol aj začiatkom poistenia) uzavrel žalobca ako poistník a žalovaná ako poisťovňa na dobu neurčitú poistnú zmluvu č. 2850022000, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. BMW X5, č. karosérie O., rok výroby 2007 (ďalej aj motorové vozidlo, alebo MV). Z poistnej zmluvy súd zistil, že motorové vozidlo bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti Uni Credit, že bolo dojednané základné poistenie typu B so spoluúčasťou vo výške 5 % minimálne 165,97 € (5.000,- Sk) a s výškou ročného poistného 1.581,89 € (47.656,- Sk). Prvé poistné za obdobie od 7.5.2007 do 7.5.2008 bolo zaplatené poštovou poukážkou. Poisťované motorové vozidlo bolo v dobrom technickom stave a nepoškodené, inštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia boli funkčné, poistník vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, ktoré mu boli pred uzatvorením poistnej zmluvy odovzdané a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Prílohou poistnej zmluvy bola identifikácia výbavy vozidla podpísaná sporovými stranami, podľa ktorej inou výbavou vozidla je aj alarm a imobilizér. Dňa 24.5.2007 žalovaná vydala poistku č. 6 803 608 754 ako potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy č. 2850022000 s účinnosťou od 7.5.2007 na predmet poistenia - vyššie označené motorové vozidlo v cene 76.346 € (2.300.000,- Sk), výška ktorej sa zhoduje s poistnou sumou, cena výbavy je 0 €; údaje o základnom poistení, spoluúčasti a poistnom sú totožné s údajmi uvedenými v poistnej zmluve z 7.5.2007.

4. Súd zistil, že Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len VPP) a zmluvné dojednania pre havarijné poistenie (účinné od 4.5.2005) sú súčasťou poistnej zmluvy a poistený podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje ich prevzatie (čl. I). Poistenie sa vzťahuje len na MV uvedené v poistnej zmluve, na ich časti a povinnú výbavu (čl. II bod 1). Základné poistenie motorových vozidiel typu B sa vzťahuje na krádež a lúpež MV, ďalej na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených v príslušných VPP alebo týchto zmluvných dojednaniach (čl. III). Okrem výluk uvedených vo VPP a v týchto zmluvných dojednaniach sa poistenie nevzťahuje na riziko krádeže, lúpež MV, ak sa v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený v súlade s čl. VII bod 7 a 8 týchto zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia v čl. VII (čl. V písm. k/). Ak bolo MV, za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie nájdené (pri poistných rizikách krádež a lúpež) je poistený povinný vrátiť toto poistné plnenie alebo previesť vlastnícke práva k MV na poisťovňu bezodkladne, najneskôr však do 30-tich dní od dňa oznámenia o nájdení MV (čl. VI bod 7). Poistený je povinný zabezpečiť, aby MV v čase jeho opustenia bolo riadne zabezpečené proti krádeži predpísaným spôsobom zabezpečenia v súlade s čl. VII týchto zmluvných dojednaní (čl. VI bod 9). Poistený je povinný zabezpečiť MV proti krádeži, okrem riadne uzamknutého MV, minimálne v nasledovnom rozsahu: vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou nad 66.387,84 € (2.000.000,- Sk) namontovaním funkčného satelitného elektronického vyhľadávacieho systému GPS, GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácii s imobilizérom v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Pokiaľ MV nemá imobilizér v kľúči, je možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou MV typu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock, a pod. (čl. VII bod 1 písm. c/). Na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom alebo satelitný elektronický vyhľadávací systém, je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami pred dojednaním poistenia MV (čl. VII bod 7). Všetky zabezpečovacie zariadenia musia byť certifikované a mať vystavený doklad o ich montáži. Zariadenie musí byť funkčné počas celej doby trvania poistenia a poistený je povinný udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave a používať ho pri každom opustení MV (čl. VII bod 8). Ak poistený porušil niektorú z povinností uvedenú v čl. VII je poisťovňa oprávnená znížiť poistné plnenie, a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne (čl. VII bod 10). Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou (čl. IX bod 1).

5. Zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel účinných od 4.5.2005 súd zistil, že základné poistenie MV sa vzťahuje na krádež, lúpež MV alebo jeho obvyklej výbavy (čl. II bod 1 písm. b/). Okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovni, že sa našla stratená vec v súvislosti s poistnou udalosťou, v prípade že už dostal poistné plnenie za túto vec, vrátiť poisťovni plnenie znížené o primerané náklady potrebné na opravu tejto veci, pokiaľ bola poškodená v dobe od poistnej udalosti do doby, keď bola nájdená, prípadne je povinný vrátiť hodnotu zvyškov, pokiaľ v uvedenej dobe bola vec zničená (čl. VIII bod 1 písm. k/).

6. Súd konštatoval, že uzavretie poistenej zmluvy z 7.5.2007 pre žalovanú sprostredkovala spoločnosť Y. F., a.s., so sídlom SN., IČO: 36 206 288. V čase uzavretia poistnej zmluvy vlastníkom predmetného motorového vozidla bola spoločnosť G. N. L., a.s. so sídlom T. 7, F., žalobca je vlastníkom vozidla od augusta 2013 (uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zn. ORP-1009/OVK-B3-2010 z 18.3.2013, výpoveď žalobcu).

7. Dňa 14.12.2010 došlo ku krádeži motorového vozidla žalobcu. Škodová udalosť bola žalovanou vedená pod č. 8010928634. Listom z 9.5.2011 žalovaná žalobcovi oznámila, že v dôsledku zániku poisteného rizika dňa 14.12.2010 z dôvodu nesplnenia podmienok pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko poistenie sa podľa čl. V písm. k/ zmluvných dojednaní nevzťahuje na krádež a lúpež motorového vozidla, poistenie podľa § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo. Nespotrebované poistné v sume 403,95 € bolo žalobcovi preúčtované. Z listu žalovanej z 16.6.2011 súd zistil, že žalovaná nevyhovela odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu o neplnení zo škodovej udalosti a zotrvala na pôvodnom stanovisku z 26.4.2011, nakoľko nebolo preukázané, že vozidlo bolo vybavené požadovaným zabezpečovacím zariadením v súlade s čl. V a čl. VII bod 1 písm. c/ zmluvných dojednaní, a nespĺňalo požadované podmienky týkajúce sa aktivácie a prevádzkovania satelitného elektronického vyhľadávacieho systému na základe zmluvy uzavretej s poskytovateľom uvedených služieb, v čase vzniku škodovej udalosti. Žalovaná na uvedenom stanovisku zotrvala aj po opätovných žiadostiach žalobcu o plnenie z predmetnej poistnej udalosti (list žalovanej z 27.10.2011).

8. Žalobca listom z 7.10.2011 opätovne žiadal žalovanú o poskytnutie poistného plnenia z vyššie uvedenej poistnej udalosti nakoľko mal za to, že dojednané poistenie motorového vozidla sa vzťahuje aj na jeho krádež a lúpež. Ďalej poukázal na to, že zástupkyňa žalovanej pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcu ubezpečila, že nie je potrebné inštalovať a aktivovať satelitný elektronický vyhľadávací systém. Žalovaná teda už pred samotným dojednaním poistenia preukázateľne vedela o tom, že na vozidle nie je vykonaná aktivácia zabezpečovacích zariadení stanovených v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie, a aj napriek tejto skutočnosti platne poistnú zmluvu so žalobcom uzavrela. Žalobca má za to, že samotná žalovaná sa svojím postupom odchýlila od dojednaní pre havarijné poistenie podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a výnimka zo spôsobu zabezpečenia vozidla tak bola medzi účastníkmi konania platne dojednaná.

9. Spoločnosť Y. F., a.s., listom zo 7.3.2012 k žiadosti žalobcu o vyjadrenie sa k poisteniu motorového vozidla uviedla, že k poisteniu vozidla došlo na základe vtedy platných dohôd so žalovanou s udelením výnimky odchylne od poistných podmienok na zabezpečenie vozidla pre prípad jeho odcudzenia. Listom z 3.4.2012 spoločnosť žalobcovi oznámila, že poistné zmluvy v tom čase dojednávali na základe ústneho súhlasu žalovanej s predmetnou výnimkou, a takto dohodnuté poistenia žalovaná bez výhrad prijala. Zo stanoviska uvedenej spoločnosti z 28.1.2015 vyplýva, že uzavretie predmetnej poistnej zmluvy dňa 7.5.2007 sprostredkovala v mene spoločnosti jej zamestnankyňa Ing. E. O.. V čase uzatvorenia návrhu poistnej zmluvy boli výnimky pre vstup do poistenia obvykle udeľované oprávnenou osobou žalovanej telefonicky. Aj v tomto prípade bola vzhľadom na vysokú poistnú sumu pred uzavretím zmluvy telefonicky kontaktovaná uvedená osoba a žiadaná o udelenie súhlasu na vstup do poistenia v zmysle metodiky poisťovne, o čom má svedčiť aj skutočnosť, že žalovaná zmluvu do poistenia napriek cene vozidla nad 66.387,84 € (2 mil. Sk) prijala. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa E. O..

10. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave zn. ORP-1009/OVK-B3-2010 z 18.3.2013 súd zistil, že dovtedy nezistený páchateľ krádežou nezisteným spôsobom na parkovisku pred obytným domom v F. na ul. J. C. Q. XX zaparkovaného a riadne uzamknutého osobného motorového vozidla zn. BMW X5, 3,0D, ev. č. V. XXX F., VIN: O., rok výroby 2007 dňa 14.12.2010 spôsobil poškodenej N. I., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX škodu vo výške 24.209,30 €. Z protokolu o vrátení veci zn. ČVS:

ORP-1009/OVK-B3-2010 z 5.4.2013 spísaného na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave súd zistil, že dňa 5.4.2013 bolo N. I. vrátené osobné motorové vozidlo zn. BMW X5, čiernej metalízy, bez ev. č., falošné VIN: O.XXXXXLZXXXXX, pôvodné VIN: O., rok výroby 2007, ktoré bolo dňa 12.9.2012 zaistené u T. L., bytom v L.. Z protokolu vyplýva, že vo vozidle sa nenachádzali žiadne veci, vozidlo bolo prestriekané, s dané novými fóliami, interiér bol zničený, vonkajšok vozidla bol bez viditeľného poškodenia, stav km: 146.000.

11. Z ohodnotenia predmetného motorového vozidla z 24.9.2013 vykonaného autobazárom AUTO DAREX-Martin Klíma, s miestom podnikania Domkárska 17, Bratislava, IČO: 36 979 333 súd zistil, že cena vozidla je cca 15.000 €.

12. Súd z metodiky žalovanej pre dojednávanie havarijného poistenia - produkt Auto Bonus platnej od 4.5.2005 (ďalej len metodika) zistil, že pokiaľ motorové vozidlo (ďalej len MV) nebude spĺňať predpísané podmienky zabezpečenia, potom MV nie je možné poistiť pre prípad odcudzenia, je ho však možné poistiť na riziko poškodenia alebo zničenia /typ poistenia A/ (časť V. bod 1.3). Na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom alebo satelitný elektronický vyhľadávací systém, je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami pred dojednaním poistenia MV (časť V. bod 7). Výnimku zo zabezpečenia MV môže udeliť len vo výnimočných prípadoch /nízka škodovosť, poistenie iného majetku a pod./ obchodný riaditeľ, resp. metodik poistenia MV (časť V.).

13. Súd konštatoval, že podľa tvrdenia žalovanej, v praxi výnimky z poistenia schvaľuje riaditeľ úseku neživotného poistenia. V prípade udelenia výnimky sa do poistnej zmluvy vpíše text, že sa výnimka udeľuje, uvedie sa aká výnimka, kedy a kým bola schválená. Sprostredkovatelia sa pri dojednávaní poistenia riadia metodikou žalovanej, ktorá je pre nich písomným príkazom. Možnosť výnimky sa v metodike nespomína. V predmetnom prípade udelenie výnimky nevedeli potvrdiť ani pracovníci žalovanej.

14. Z výpovede žalobcu súd zistil, že poistnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla uzatváral súbežne s kúpou auta s pani zo spoločnosti Y. BRI., a.s. Pri uzatváraní zmluvy spísali aj všetky veci, ktoré boli výbavou vozidla. Po zistení, že vozidlo nemá GPS sprostredkovateľka žalobcu upozornila, že vozidlo nemá potrebné zabezpečenie a žalobcovi navrhla, že požiada o udelenie výnimky a o jej schválení a o vzatí vozidla do poistenia bude žalobcu informovať. Následne táto pani dala žalobcovi vedieť, že výnimka bola udelená a žalovaná vozidlo do poistenia prijala. Žalobca riadne platil dohodnuté poistné, žalovaná nenamietala výšku poistného, a to ani pri riešení ďalšej poistnej udalosti (dopravná nehoda). Po krádeži vozidla žalobca naďalej splácal leasingovej spoločnosti zostávajúcu časť splátok podľa dohodnutého splátkového kalendára asi 1,5 roka.

15. Po právnom posúdení veci podľa § 788 ods. 1, 3, 4, § 790 písm. a, § 791 ods. 1, § 792 ods. 2 prvá veta, ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § § 152 ods. 2 O.s.p. tak, že nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej sporovými stranami z poistnej udalosti zo dňa 14.12.2010 je daný.

16. Podstatou sporu je, že žalovaná odmieta vyplatiť poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 2850022000 zo 7.5.2007 zo škodovej udalosti, ktorá nastala krádežou motorového vozidla BMW X5, ev. č. V. XXX F. dňa 14.12.2010, čo odôvodňuje tým, že nie je daný nárok žalobcu na plnenie z poistnej zmluvy, pretože motorové vozidlo v čase poistnej udalosti nebolo vybavené GPS elektronickým vyhľadávacím systémom, čo je dôvodom pre výluku z poistenia. Žalovaná po vyšetrení poistnej udalosti oznámila žalobcovi, že poistenie zaniklo 14.12.2010 v dôsledku zániku poistného rizika, poistná udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie článok V bod k/ sa poistenie nevzťahuje na riziko krádeže a lúpeže MV. Zároveň vrátila žalobcovi nespotrebované poistné.

17. Súd konštatoval, že žalobca ako poistník a poistený a žalovaná ako poisťovňa uzavreli dňa 7.5.2007 v písomnej forme poistnú zmluvu č. 2850022000 o havarijnom poistení motorového vozidla typu B (ďalej len „poistná zmluva“), ktoré poistenie sa vzťahovalo na krádež a lúpež MV, na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou výluk uvedených v príslušných VPP alebo zmluvných dojednaniach. Dojednané bolo ročné poistné 47.656,- Sk teda

1.581,89 €, ktoré žalobca riadne a včas platil. Vlastníkom vozidla bola v čase od uzavretia poistnej zmluvy leasingová spoločnosť. Od augusta 2013 je vlastníkom vozidla po splatení leasingových splátok žalobca.

18. V súvislosti s rozporným tvrdením sporových strán, či v súvislosti s uzavretou poistnou zmluvou, žalobcovi bola žalovanou udelená výnimka z poistenia, a to zo zabezpečenia motorového vozidla satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS, vyžadovaného podľa čl. VII bod 1 písm. c/ a bod 8 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, keďže hodnota vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy bola 2,3 milióna Sk, a v nadväznosti na uvedené, či má žalobca nárok na plnenie z poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti alebo je daný dôvod výluky vozidla z poistenia podľa čl. V bod k/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, dospel súd k záveru, že žalobcovi bola žalovanou udelená výnimka zo zabezpečenia motorového vozidla satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS.

19. Na odôvodnenie tohto svojho záveru súd uviedol, že žalovaná udeľovala v čase uzavretia poistnej zmluvy výnimky z poistných podmienok. V zmysle interného predpisu žalovanej - Metodiky pre dojednávanie havarijného poistenia - produkt auto bonus platnej od 4.5.2005 - výnimku zo zabezpečenia MV mohol udeliť vo výnimočných prípadoch obchodný riaditeľ resp. metodik poistenia motorových vozidiel (časť V. metodiky) a výnimku na poistenie MV, ktorých nová cena spolu s doplnkovou výbavou je od 2 mil. Sk do 2,5 mil. Sk mohol udeliť riaditeľ pobočky (časť III. metodiky). V praxi výnimky z poistenia schvaľoval riaditeľ úseku neživotného poistenia (podľa tvrdenia samotnej žalovanej). Z vyjadrenie spoločnosti Y. F., a.s., sprostredkovateľa poistenia, súd vyvodil, že k poisteniu vozidla žalobcu došlo s udelením výnimky odchylne od poistných podmienok na zabezpečenie vozidla pre prípad jeho odcudzenia. V čase uzavretia poistnej zmluvy sa dojednávali poistné zmluvy na základe ústneho súhlasu žalovanej s výnimkou zo zabezpečenia a takto dohodnuté poistenia žalovaná bez výhrad prijala. Na podporu tohto záveru súd poukázal na výpoveď svedkyne E. O..

20. Súd konštatoval, že účastníkmi bolo dojednané poistenie motorového vozidla typu B vzťahujúce sa aj na krádež vozidla (čl. III zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie ako neoddeliteľnej súčasti poistnej zmluvy), čomu zodpovedala i výška poistného, napriek tomu, že vozidlo nemalo pred dojednaním poistenia inštalovaný a aktivovaný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS ako o to vyžaduje čl. VII. bod 7. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie. Prílohou poistnej zmluvy bola identifikácia výbavy vozidla zo 7.5.2007, z ktorej bolo žalovanej zrejmé, že motorové vozidlo bolo vybavené len alarmom a imobilizérom, nie satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom. Táto skutočnosť svedčí o tom, že výnimka zo zabezpečenia vozidla satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom GPS bola žalovanou ústne udelená, inak by žalovaná poistnú zmluvu v hore uvedenom znení vzhľadom k cene vozidla a predmetu poistenia neuzavrela a vyžadovala by pred dojednaním poistenia vybavenie vozidla týmto vyhľadávacím systémom, čo sa nestalo. V kontexte uvedeného súd tvrdenia žalovanej o neudelení výnimky zo zabezpečenia vozidla žalobcovi vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa poistnému plneniu.

21. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o obligatórnosti písomnej formy udelenia výnimky, súd dôvodil, že metodika formu udelenia výnimky z poistných podmienok vrátane výnimky zo zabezpečenia motorového vozidla neupravovala. Výnimka zo zabezpečenia vozidla udelená pri uzavretí poistnej zmluvy nie je zmenou ani dodatkom poistnej zmluvy, teda pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma.

22. Poukazujúc na to, že ohľadom výšky poistného plnenia bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd z dôvodu účelnosti rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku.

23. Medzitýmny rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odcitujúc čl. VII ods. 1 písm. c/, čl. V písm. k/, čl. VII ods. 8 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie zdôraznila, že zabezpečenie motorového vozidla príslušným zabezpečovacím zariadením je zmluvnou povinnosťou poisteného, ktorú je poistený povinný splniť a v prípade poistnej udalosti - krádeže a uplatnenia si nároku na poistné plnenie z havarijného plnenia, jej splnenie v čase vzniku poistnej udalosti preukázať poisťovateľovi. Žalovaná preto nemá dôvod a nie je povinná (žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu

alebo poistných podmienok túto povinnosť neupravuje) skúmať, preverovať, či v čase uzavretia poistnej zmluvy poistený má príslušné zabezpečovacie zariadenie motorového vozidla namontované alebo nie. Ak poistenému poistné podmienky takúto povinnosť ukladajú, je povinný túto povinnosť splniť. Je teda výlučne na poistenom a v jeho záujme, aby svoje vozidlo zabezpečil príslušným zabezpečovacím zariadením podľa poistných podmienok a v prípade poistnej udalosti to preukázal poisťovateľovi. Je mylný názor žalobcu, že žalovaná akceptovala poistenie motorového vozidla pre prípad krádeže a lúpeže bez zabezpečovacieho zariadenia, keď poukazuje na to, že pri vstupe do poistenia bolo toto vozidlo vybavené len alarmom a imobilizérom, čo vyplývalo z identifikácie výbavy vozidla, tvoriacej prílohu poistnej zmluvy. Splnenie zmluvnej povinnosti podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok mať vybavené motorové vozidlo príslušným zabezpečovacím zariadením, je poistený povinný splniť, a to nielen v čase uzavretia poistnej zmluvy, ale aj počas celej doby platnosti poistnej zmluvy. Pre poskytnutie poistného plnenia je však podstatné, aby motorové vozidlo bolo riadne zabezpečené v čase poistnej udalosti, čo musí poistený - žalobca, preukázať. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu, že predmetné poistenie bolo dojednané za absencie vyhľadávacieho systému, pričom podľa žalobcu táto absencia mala vychádzať z vôle a vedomia oboch strán. Uviedla, že akákoľvek výnimka zo spôsobu zabezpečenia mohla byť udelená len oprávnenou osobou v rámci poisťovateľa a to písomne a musí byť súčasťou poistnej zmluvy. Argumentovala, že z dôvodu právnej istoty a zrozumiteľnosti v poistno-právnych vzťahoch je nevyhnutné, aby sa prísne dodržiavala písomná forma právnych úkonov. Písomná forma sa vyžaduje najmä pri uzavretí poistnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú poistné podmienky poisťovateľa, odovzdané poistenému zásadne v písomnej forme. Akékoľvek odchýlky od uvedených poistných podmienok musia mať tiež písomnú formu, inak sú neplatné, preto názor súdu, že výnimka nemusela byť udelená písomne, považuje za nesprávne právne posúdenie. Svedeckú výpoveď E. O. hodnotila ako účelovú, keď ňou spostredkovaná zmluva je napádaná.

24. Žalobca navrhol medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody v odvolaní žalovanej sú podľa jeho názoru účelové, zavádzajúce a právne irelevantné. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. K námietkam žalovanej, ktoré uvádza opakovane, sa už vyjadril počas konania na súde prvej inštancie. Žalovaná opakovane ako hlavný argument odvolania uvádza, že výnimka zo zabezpečenia musí predmetu poistenia mohla byť udelená len oprávnenou osobou v rámci poisťovateľa, a to písomne a musela byť súčasťou poistnej zmluvy, a z tohto dôvodu v danom prípade nebola platne udelená. Predmetné tvrdenie je podľa žalobcu účelové, nesprávne a nemajúce oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej úprave, predmetné tvrdenia žalovanej sú v rozpore s obsahom listinných dôkazov predkladaných žalovanou na deklaráciu postupu pri udeľovaní výnimiek ako aj výsledkami ďalšieho dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 23.2.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že medzitýmny rozsudok v napadnutom výroku je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

26. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 CSP.

29. Žalovaná v odvolaní označila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

31. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konanie najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 O.s.p. až § 135 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania (§ 192, 193, § 194 a § 205 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostačujúce dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdil.

36. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 .

37. Žalovaná v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v danej veci, a preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého medzitýmneho rozsudku.

38. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o základe uplatneného nároku.

39. K dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na to, že ide o medzitýmny rozsudok súdu odvolací súd poznamenáva:

40. O uplatnenom práve, t. j. o veci samej resp. merite sporu, rozhoduje v zásade súd formou rozsudku. Rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Len výnimočne, ak je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr len o časti prejednávanej veci (tzv. čiastočný rozsudok) alebo o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmny rozsudok).

41. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený.

42. Podľa § 152 ods. 1 prvej vety O.s.p. (účinného do 30.6.2016), rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.

43. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže sa rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

44. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 152 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 152 ods. 2 O.s.p. Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku.

45. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Sú to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku (k tomu porovnaj: Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. Vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1029).

46. Medzitýmnym rozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Rozhodnutie medzirozsudkom (medzitýmnym rozsudkom) na vyriešenie základu bude vhodné, ak zistenie výšky prípadného nároku bude náročné, resp. nákladné. V takomto prípade súd rozhodne o základe predmetu konania, ktorý zobral za opodstatnený a až následne rozhodne o výške uplatneného nároku rozsudkom konečným.

47. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa správne sa vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku ( s výnimkou výšky škody).

48. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť, v zmluve bližšie označená, poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné. právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich jej súčasť.

49. V prejednávanej veci je zrejmé, že súčasťou poistnej zmluvy č. 2850022000 o havarijnom poistení motorového vozidla typu B bola aj identifikácia výbavy vozidla zo 7.5.2007, v ktorej je uvedené, že motorové vozidlo je zabezpečené (iba) alarmom a imobilizérom. Poistnú zmluvu s takouto identifikáciou výbavy vozidla žalovaná podpísala, teda žalobca jej túto rozhodnú skutočnosť nezamlčal, naopak, vopred žalovanú o tomto informoval. Iba táto identifikácia výbavy vozidla bola konkrétne popísaná, v ostatnom ide o zmluvu vypracovanú formou štandardizovaného zmluvného formulára, obsahujúcou aj formulu o tom, že poistený vyhlasuje, že bol oboznámený aj so Všeobecnými poistnými podmienkami a Zmluvnými dojednaniami, ktoré mu mali byť pred uzavretím zmluvy odovzdané a sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Odvolací súd nemal žiaden dôvod spochybniť, považovať ju za účelovú (ako to namietala žalovaná), resp. neuveriť výpovedi svedkyne O., ktorá ako pracovníčka spoločnosti Y. F., a.s. v jej mene sprostredkúvala uzavretie poistných zmlúv a tvrdila, že výnimky z poistných zmlúv vybavovala telefonicky u riaditeľov alebo vedúcich úsekov žalovanej a že takéto zmluvy podpísané klientmi zasielala poisťovni, ktorá takúto zmluvu akceptovala alebo ju vrátila na opravu, resp. preverenie. Ak poisťovňa súhlasila s poistnou zmluvou a „prijala auto do poistenia“, potvrdila tým výnimku z jeho zabezpečenia, pretože v opačnom prípade by zmluvu vrátila alebo vyzvala klienta na zabezpečenie vozidla. Svedkyňa uviedla, že išlo o bežnú prax. Nemožno preto následky tohto bežne zaužívaného spôsobu uzavierania poistných zmlúv a riešenia výnimiek zo zabezpečenia motorových vozidiel (v čase uzavretia tejto konkrétnej poistnej zmluvy) pripísať na škodu žalobcovi (ktorý je mimochodom v

tomto právnom vzťahu spotrebiteľom, teda slabšou stranou), platiacemu v dobrej viere poistné aj pre prípad krádeže motorového vozidla. Tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie, v kontexte vykonaného dokazovania je tvrdenie žalovanej o neudelení výnimky zo zabezpečenia vozidla, účelové v snahe vyhnúť sa poistnému plneniu.

50. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že výnimka zo zabezpečenia vozidla udelená pri uzavretí poistnej zmluvy nie je zmenou ani dodatkom poistnej zmluvy a pre jej zmenu sa nevyžaduje písomná forma. Odvolací súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na výpoveď svedkyne O., podľa ktorej zaužívaným spôsobom bolo udelenie výnimky na základe jej telefonického rozhovoru so zodpovedným pracovníkom poisťovne.

51. Z týchto dôvodov, a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § § 387 ods. 1 potvrdil.

52. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 .

53. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.