Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/191/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. č. XXX/X, G., zast. JUDr. Jana Valachová, advokátka, so sídlom M.Rázusa 49, Lučenec, proti žalovanému: RI-NO, export - import, s. r. o., so sídlom A.H. Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36027324, zast. JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš, o 991,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 01. 10. 2014, č. k. 10C/80/2014 - 76, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 991,45 eur s príslušenstvom, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 991,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 321,85 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 225,68 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 308,42 Eur od 01.10.2012, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 135,50% od 01.10.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 354,63 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného od februára 2011 do septembra 2012. Žalovaný žalobcovi nevyplácal stravné, čo ani netajil, a nevyplatil mu ani náhradu za dovolenku a dlžnú výplatu za mesiac august 172,92 eur, náhradu za dovolenku v sume 135,50 eur a náhradu za dovolenku za mesiac september 2012 v sume 135,50 eur. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca mu odcudzil snežné reťaze, hydraulický olej a prenosnú chladničku. Z tohto dôvodu mu nevyplatil dlžnú mzdu a náhradu za dovolenku. Zároveň mu na dopravu do zamestnania poskytol motorové vozidlo, a preto mu nebolo vyplácané stravné. Súd považoval takúto dohodu, aj keby bola uzatvorená, za neplatnú, pretože na jej základe by sa zamestnanec vopred vzdal svojich práv. Pokiaľ ide o odcudzené veci, ktoré boli žalobcovi zverené do starostlivosti, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich zveril žalobcovi na základe nejakého preberacieho protokolu. Ak aj došlo k odcudzeniu, o tejto skutočnosti mal byť vyhotovený záznam a s jeho výsledkom mal byť zamestnanec oboznámený do jedného mesiaca od zistenia straty. Tieto nároky si žalovaný uplatnil až počas súdneho konania. Poskytovanie stravného je zákonnou

povinnosťou zamestnávateľa, a preto nie je možné ju nijakým spôsobom obchádzať. Svoje rozhodnutie okresný súd oprel o ustanovenia § 17 ods. 1, § 20 ods. 1, 2, § 118 ods. 1, § 152 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ako aj poukázal na čl. 2, 3 Zákonníka práce a čl. 36 Ústav Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie okresnému súdu. Namietal, že pri podpise zmluvy o ukončení pracovného pomeru si žalobca voči žalovanému neuplatňoval žiadne finančné požiadavky. Žalovaný počas pracovného pomeru u žalobcu spôsobil tomuto škodu vo výške 160,- eur tým spôsobom, že porušil zákaz fajčenia v Bučine Zvolen, pri vykládke a žalovaný ako zamestnávateľ musel uhradiť pokutu vo výške 160,- eur s tým, že žalobca bol s týmto oboznámený a súhlasil s krátením svojej mzdy o túto položku. Ďalej žalovaný vytýkal žalobcovi, že pri ukončení pracovného pomeru nevrátil zamestnávateľovi, chladničku z auta v hodnote 50,- eur, snežné reťaze z motorového vozidla v hodnote 160,- eur a tiež hydraulický olej v hodnote 80,- eur. Žalovaný navrhol vypočuť svedkov k týmto skutočnostiam, avšak súd výsluch svedkov zamietol. Žalovaný mal dohodu so žalobcom, že mu stravné kompenzoval iným spôsobom, teda žalobca sa nevzdal svojich práv, len si vyplácanie stravného kompenzoval iným spôsobom. Žalovaný mu poskytoval dennodenne služobné motorové vozidlo i s pohonnými hmotami, ktoré využíval žalobca k premiestňovaniu sa z práce do miesta svojho bydliska a späť. Takýto spôsob kompenzácie bol pre žalobcu výhodnejší ako poskytovanie stravného, pričom on sám takýto spôsob žalovanému navrhol. Na záver žalovaný namietal aj vyčíslené trovy konania, ktoré nie sú správne, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Valachová vykonala vo veci len jeden úkon a nie dva úkony, keď prevzatie a prípravu si vyúčtovala už advokátka JUDr. Garajová.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil v prvom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvom výroku správne. Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne skutkové zistenia a následne správne právne aplikoval relevantné právne normy.

9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.

10. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní týkajúce sa prvého výroku nie sú dôvodné.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal už s námietkami žalovaného uvedenými aj v predmetnom odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie

jednostranným právnym úkonom. nepozná inštitút započítania tak, ako je upravený v inom právnom predpise (napríklad § 580 Občianskeho zákonníka), z ktorého potom vyplýva záver o tom, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou, v prípade, že k nej nedôjde iným spôsobom k zániku.

12. Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi tak, ako sú uvedené v ust. § 32 a nasl. Zákonníka práce, a to dohodou o sporných nárokoch, poprípade uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote, t. j. prekluziou. Iba tieto spôsoby zániku práv a povinností sú v Zákonníku práce uvedené taxatívne, čo znamená, že iný spôsob nie je možný.

13. Takýto právny názor korešponduje aj s ustálenou súdnou praxou, a preto súd námietky žalovaného ohľadne prípadného zániku jeho právnej povinnosti vyplatiť mzdu a stravné žalobcovi neobstojí, a preto okresný súd správne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu.

14. Z dôvodov vyššie uvedených, odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nevypočutia navrhnutých svedkov za dôvodnú, nakoľko ich vypočutie by bolo v konaní nadbytočné a nehospodárne, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v prvom výroku potvrdil.

15. Žalovaný napadol rozsudok okresného súdu odvolaním aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Namietal duplicitné účtovanie právneho zastúpenia pri úkone prevzatie a príprava zastupovania, s tým, že JUDr. Valachová vykonala vo veci len jeden úkon, a nie dva úkony, pretože prípravu a prevzatie si vyúčtovala už advokátka JUDr. Garajová.

16. Odvolací súd má za to, že rozsudok okresného súdu v časti trov konania je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, za aké úkony a v akom rozsahu priznal žalobcovi trovy konania. Len samotná skutočnosť, že právny zástupca žalobcu vyčíslil celkové trovy konania vo výške 354,63 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia 295,63 eur a náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 59,- eur je nepostačujúca. Rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu je nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd nespochybňuje záver okresného súdu, že pokiaľ mal účastník vo veci úspech v plnom rozsahu, prizná mu súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Avšak odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je nepostačujúce, arbitrárne a postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať žalovanému pred súdom. Zároveň námietka ohľadom duplicitného priznania trov právneho zastúpenia za úkon príprava a prevzatie je potom odvolacím súdom nepreskúmateľná, nakoľko nie je zrejmé za aké úkony boli trovy konania žalobcovi priznané. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu odvolací súd musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .