Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/203/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne T.. M. I., Z. K., L. Č.. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2/A, proti žalovaným 1/ Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vysoká č. 9, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, a 2/ T.. O. I., K. Z. K., L. Č.. XXXX/XX, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalovanej v prvom rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.11.2015 č.k. 11C/132/2014-230 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.12.2015 č.k. 11C/132/2014-247 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný Ing. Pavel Hladký je povinný nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 3.322,71 eura platbou Mgr. Martinovi Babčanikovi, advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný Ing. Pavel Hladký je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie určil, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 23.2.2012 uzavretá žalovaným v prvom rade ako záložným veriteľom a žalovaným v druhom rade ako záložcom k nehnuteľnostiam je neplatná, a zároveň zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 3.322,21 eura a trovy štátu sumu 48,52 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti záložnej zmluvy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný v druhom rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXXX Q. L. Č.. XXXX C.. Ú.. M.. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.2.2012 uzavretej žalovaným v prvom rade ako záložným veriteľom a žalovaným v druhom rade ako záložcom v zastúpení M.. Z. J. bolo zriadené záložné právo na uvedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v druhom rade. Záložné právo malo slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného v prvom rade voči obchodnej spoločnosti NOVEDAS, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 23.2.2012 a žalovaný v prvom rade ako záložný veriteľ a žalovaný v druhom rade v zastúpení na základe plnomocenstva zo dňa 4.3.2010 M.. Z. J. ako záložca z toho dôvodu,

že záložný veriteľ a spoločnosť NOVEDAS s.r.o. uzavreli dňa 23.2.2012 Zmluvu o financovaní, ktorou sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť klientovi spoločnosti NOVEDAS s.r.o. financovanie až do celkovej výšky 80.000,- eur. Na účely zabezpečenia riadneho, úplného a včasného splatenia vyššie označenej pohľadávky zriadil záložca v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu - nehnuteľnostiam vedeným G. L. Č.. XXXX Q. XXXX C.. Ú.. M., ktorých podielovým a výlučným vlastníkom bol záložca. Z textu splnomocnenia na základe ktorého bola uzavretá predmetná záložná zmluva súd zistil, že žalovaný v druhom rade splnomocnil T.. Z. I., aby ho tento zastupoval vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s nakladaním s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v druhom rade. Pravosť podpisov na plnomocenstve bola overená dňa 4.3.2010 notárom JUDr. Svätoslavom Nirodom.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že z plnomocenstva je zrejmé, že žalovaný v druhom rade splnomocnil M.. Z. Zajaca na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacich s nakladaním nezameniteľne označených nehnuteľností, t.j. vrátane podpisovania záložných zmlúv a osobitne na zastupovanie pred orgánmi štátnej a verejnej správy súvisiace s nimi. Pokiaľ išlo o nesprávny dátum narodenia splnomocnenca M.. J. v zmluve, súd túto chybu považoval za zrejmú chybu v písaní. Z uvedených dôvodov preto plnomocenstvo považoval za platné a z tohto dôvodu nie je zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Ďalej bol súd toho názoru, že žaloba je dôvodná v časti určenia jej neplatnosti. Súd bol toho názoru, že uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam nie je bežnou vecou podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto na platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v druhom rade uzavreli manželstvo dňa 18.6.1992, z čoho je zrejmé, že právny úkon, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva v tomto konaní je predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzavretá v čase keď boli manželia. Vypočutí svedkovia T.. J., T.. O., T.. A. nepotvrdili skutočnosť, aby žalobkyňa bola účastná pri uzatváraní tohto úkonu, resp. že by ju informovali o poskytnutí úveru a aby dávala súhlas na zriadenie záložného práva. Ani zamestnanci banky, ktorí konali za banku pri uzavretí zmluvy nemali vedomosť o tom, že žalovaný v druhom rade je ženatý a vôbec sa o to nezaujímali. Za takejto dôkaznej situácie mal súd za preukázané, že žalobkyňa nedala súhlas na zriadenie záložného práva k predmetu zálohu ani písomne a ani mlčky, t.j. konkludentne a to aj napriek tomu, že aj ona bola v čase jej uzavretia bezpodielovou spoluvlastníčkou založených nehnuteľností. V tomto prípade sa nejedná o vybavovanie bežných záležitosti týkajúcich sa spoločných vecí manželov, preto súd vyhovel žalobe a určil, že predmetná záložná zmluva je neplatná, nakoľko sa jedná o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 40a/ Občianskeho zákonníka.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal súd z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešným žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v prvom rade. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V odvolaní namietal, že súd opomenul, že v danom prípade boli urobené dva kvalifikované prejavy vôle a to konkrétne plnomocentvo zo dňa 4.3.2010 a záložná zmluva uzavretá dňa 23.2.2012. Podľa jej názoru splnomocnenie tretej osoby na v podstate ničím neobmedzené nakladanie s nehnuteľnosťami patriacimi do BSM nemožno označiť za bežnú vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov. Na udelenie plnomocenstva bol potrebný nepochybne potrebný súhlas žalobkyne. Žalobkyňa doposiaľ nevyužila svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti plnomocenstva. Vzhľadom na márne uplynutie premlčacej doby je plnomocenstvo „naďalej“ platné a účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu už v jeho prípade nemôžu nastať. Pokiaľ sa žalobkyňa nedovoláva relatívnej neplatnosti plnomocenstva ako úkonu bezprostredne predchádzajúcemu uzavretiu záložnej zmluvy, nemôže sa jej úspešne dovolať vo vzťahu k záložnej zmluve. Ďalej bola toho názoru, že súd pochybil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak nešpecifikoval na základe čoho by mali žalovaní byť zaviazaní na solidárne plnenie. Súd prvej inštancie preto nemohol dôvodne uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť jej trovy konania. Ďalej v odvolaní namietala, že z rozsudku jednoznačne vyplýva, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá kritériám obsiahnutým v ust. § 132 až 135 O.s.p.. Súd neprihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, najmä na to, že žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti so žalovaným v druhom rade a osobne pozná aj M.. Z. J., že žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.2.2015 potvrdila, že žalovaný v druhom rade mal záujem o kúpu nehnuteľností, pričom zdôraznila, že s tým súhlasila, žalobkyňa sa neinformovala o výške kúpnej ceny, o tom, ako k nadobudnutiu vlastníctva

nehnuteľnosti dôjde, či je v katastri nehnuteľností evidovaná ako ich bezpodielová spoluvlastníčka a aký zámer má žalovaný v druhom rade s týmito nehnuteľnosťami, žalovaný v druhom rade zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 52.000,- eur zo spoločných peňažných prostriedkov, ktoré mali mať doma na účte. Žalovaný v druhom rade, ani žalobkyňa doposiaľ nerozporovali zriadenie ťarchy na nehnuteľnostiach v prospech žalovanej v prvom rade. Žalovaný v druhom rade sa dozvedel o záložnej zmluve „až keď mala byť dobrovoľná dražba“, žalovaný v druhom rade a svedok M.. J. sa vo svojich výpovediach nezhodli na rozsahu udeleného plnomocenstva, zhodli sa však na tom, že nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami mali určitý podnikateľský zámer, čo potvrdil aj svedok T.. O.. Ďalej súd nezohľadnil pomer žalobkyne k žalovanému v druhom rade, keďže žalovaný v druhom rade má ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti nespochybniteľný záujem na procesnom úspechu žalobkyne v tomto konaní. Jeho vierohodnosť je tým v najvyššej možnej miere degradovaná. Taktiež v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jej názoru súd prvej inštancie napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu neuviedol, aké skutkové zistenia z každého vykonaného dôkazu vyvodil a ako jednotlivé dôkazy hodnotil. Súd úplne totiž opomenul námietku ochrany práva nadobudnutého v dobrej viere, ktorá má pre túto vec nepochybne podstatný význam. Z odôvodnenia rozsudku nemožno vyvodiť ani to, ako dospel k solidárnemu výroku v prípade náhrady trov konania. Je teda toho názoru, že rozhodnutie je pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V odvolaní namieta aj odňatie možnosti konať pred súdom, ak súd postupom v rozpore s § 118 ods. 2 O.s.p. znemožnil jej realizáciu konkrétnych procesných práv, ktoré by inak ako účastník mohla uplatniť v konaní a z ktorých bola v dôsledku postupu súdu vylúčená. Súd prvej inštancie neuviedol ani na jednom zo štyroch pojednávaní nariadených na prejednanie veci samej, ktoré významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné a rovnako sa nevyjadril ani k tomu ako sa mu javí právne posúdenie veci. Tieto skutočnosti sa dozvedela až z písomného vyhotovenia rozsudku, čím jej bola v konečnom dôsledku odňatá možnosť z objektívneho hľadiska právne skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke rozhodovanej veci.

8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v prvom rade nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že právny úkon - záložná zmluva zo dňa 23.2.2012 uzavretá účastníkmi je neplatná, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak návrhu vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že pokiaľ sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti plnomocenstva, ako úkonu bezprostredne predchádzajúceho uzavretiu záložnej zmluvy, nemôže sa úspešne dovolať relatívnej neplatnosti vo vzťahu k záložnej zmluve.

12. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takým úkonom dotknutý sa neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

13. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

14. V prejednávanej veci možno súhlasiť s názorom odvolateľky, že vo veci boli učinené dva kvalifikované prejavy vôle a to jednak plnomocenstvo zo dňa 4.3.2010 a záložná zmluva zo dňa 23.2.2012. Možno súhlasiť s názorom odvolateľky aj v tom, že „splnomocnenie tretej osoby na v podstate ničím neobmedzené nakladanie s nehnuteľnosťami patriacimi do BSM nemožno označiť za bežnú vec, ktorú môže vykonávať každý z manželov“. Nemožno však súhlasiť s názorom odvolateľky v tom, že pokiaľ sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti plnomocenstva, nemôže sa domáhať relatívnej

neplatnosti vo vzťahu k záložnej zmluve. Je tomu tak preto, že je vecou jedného z manželov, v danom prípade žalobkyne, relatívnej neplatnosti ktorého právneho úkonu sa v konaní bude domáhať. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby jeden z manželov mal povinnosť sa domáhať relatívnej neplatnosti každého právneho úkonu, ktorý sa netýka bežných vecí. Ak sa žalobkyňa domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu- zmluvy o zriadení záložného práva, správne postupoval súd prvej inštancie, ak sa zaoberal neplatnosťou iba tohto právneho úkonu.

15. Vo vzťahu k námietke žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie opomenul jej námietku ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere je potrebné uviesť, že v danom prípade nemožno prihliadať na jej dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva vzhľadom na jej neopatrnosť pri uzatváraní zmluvy, ak sa dostatočným spôsobom nepresvedčila, že žalovaný v čase nadobudnutia sporných nehnuteľností bol ženatý a teda v súlade s § 143 Obč. zákonníka predmet zálohu žalobkyňa a žalovaný v druhom rade nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

16. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že následkom nerešpektovania zákonného postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu je konanie zaťažené vadou, odnímajúcou jej možnosť konať pred súdom.

17. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

18. Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili ďalší procesný postup v konaní. Cieľom ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom neeliminuje účastníka pri realizácii jeho procesných práv (napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy). So zreteľom na to nerešpektovanie § 118 ods. 2 O.s.p. nezakladá procesnú vadu, spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom. Z tohto dôvodu nemožno považovať túto námietku za dôvodnú.

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, spočívajúce v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia stručne uviedol, ako sa vo veci vyjadrili účastníci, jasne, stručne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úlohami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Svoje skutkové závery vyvodil z riadne vykonaného dokazovania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku o trovách konania.

21. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. V prejednávanej veci odvolací súd má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni vo vzťahu k žalovanej v prvom rade prihliadajúc na vyhlásenie žalovaného v druhom rade v zmluve, že je jediným a výlučným vlastníkom založených nehnuteľností.

23. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a žalovanej neuložil povinnosť hradiť trovy konania.

24. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nepriznal úspešnej žalobkyni vo vzťahu k žalovanej ani náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni má neúspešný žalovaný (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.).

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).