Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/270/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: L. Ž., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX, B., proti manželke: S. Ž., D.. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XX, B., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 29.4.1995, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Košice IV vo zväzku 8, ročník 1995, na str. 27, por. č. 54, súd r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, nakoľko po rokoch hádok sa ich komunikácia s manželkou zúžila len na nevyhnutné veci, potrebné na chod domácnosti a vzájomne sa natoľko odcudzili, že nevidí iné východisko, ako rozvod manželstva. Uviedol, že manželstvo uzatvorili po 3 ročnej známosti, spočiatku bývali v podnájme, po narodení dcéry v r. 1997 sa presťahovali k jeho rodičom, kde bývajú doposiaľ. Asi po 10 rokoch manželstva sa v ich vzťahu začali prejavovať nezhody v názoroch na spolužitie, manželka neprispievala finančne na chod domácnosti a ostatné výdaje rodiny s odôvodnením, že jej to pri podnikaní nevychádza, pritom svojvoľne vyberala zo spoločnej vkladnej knižky finančné čiastky, o ktorých navrhovateľ nemal vedomosť a doposiaľ ich nevrátila. Ani po ukončení podnikania sa jej prístup k príspevkom na domácnosť nezmenil, hoci bola riadne zamestnaná, z neoverených zdrojov mal navrhovateľ informácie, že bez jeho vedomia vybrala úvery minimálne v 2 bankách a finančné prostriedky použila na navrhovateľovi neznáme účely. Od februára 2013 spolu intímne nežijú, od marca 2016 spolu nehospodária a nežijú v spoločnej domácnosti.

2. V písomnom vyjadrení k návrhu manželka uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva, že láska s navrhovateľom vychladla už pred viacerými rokmi, dávno pred jej pôžičkami sa od seba odcudzili. Poukázala na to, že mala galantériu, ktorá nevynášala, sama musela platiť nájomné, aj za tovar, pričom navrhovateľ mal vedomosť o tom, že nemá finančné prostriedky a napriek tomu jej nepomáhal a nemal o to záujem a že tieto pôžičky vyrovnala bez manžela, za pomoci jej rodiny. Tvrdila, že jej manželstvo nebolo ideálne, v spoločnej domácnosti bývali do 12.2.2016, ale iba ako spolubývajúci, manžel si manželské povinnosti neplnil, nejavil o ňu záujem už viac rokov. Vzhľadom na to, že s manželom nebývajú, ani sa nekontaktujú, žiadala manželstvo rozviesť s tým, že ide pracovať do Nemecka, zatiaľ na 2 mesiace a ak by sa nedostavila na pojednávanie, žiadala súd, aby rozhodol v jej neprítomnosti, resp. bez nariadenia pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, predloženým sobášnym listom, potvrdením o pobyte a rozhodol v neprítomnosti druhej manželky, podľa § 180 Civilného sporového poriadku (C.s.p.), ktorá sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti,

písomným podaním, doručeným súdu 28.2.2017, z dôvodu pracovných povinností mimo SR s tým, že súhlasí so všetkými bodmi v návrhu na rozvod manželstva. Zároveň predložila súdu pracovnú zmluvu, uzavretú so zamestnávateľom P. - U. XX P..D..G.., P. P. F. F..

4. Zo sobášneho listu zo dňa 2.5.1995, vydaného Obvodným úradom Košice IV - matrikou, súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 29.4.1995 a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodila dňa 1.1.1996 dcéra L. ako ich jediné dieťa, čo vyplynulo z návrhu na začatie konania.

5. Z predloženého potvrdenia o pobyte, vydaného Mestskou časťou Košice - Západ 12.5.2016 vyplynulo, že na adrese G. XX, B. sú prihlásení doposiaľ obaja účastníci konania.

6. Vo svojej výpovedi pred súdom navrhovateľ zotrval na rozvode manželstva. Okrem skutočností uvedených v návrhu poukázal na to, že jeho manželka sa bez uvedenia dôvodu odsťahovala na jemu neznámu adresu a len od poštárky má informáciu, že si presmerovala poštu a pracuje niekde v Nemecku, kde aj býva. Potvrdil, že od marca 2016 spoločne s manželkou nežijú, vôbec sa nestýkajú žiadnym spôsobom a býva s 21 ročnou dcérou pochádzajúcou z ich manželstva na G. XX. Nemá záujem obnoviť spolužitie s manželkou, ktorá celé manželstvo podľa neho intrigovala poza jeho chrbát s tým, že jej poskytol financie na začiatku podnikania, otvorili galantériu v OC na Luníku I, kde podnikala cca 14 rokov, pričom v podnikaní sa jej nedarilo, nezdržiavala sa tam, klesal záujem klientov, nikdy neprispievala na domácnosť a z toho vznikali medzi nimi nezhody kvôli financiám, aj čo sa týka výchovy dcéry a starostlivosti o domácnosť, na základe čoho ochladli ich vzájomné citové väzby. Posledných 6 - 7 rokov fungovali len kvôli dcére a jej štúdiu, manželka nejavila záujem zmeniť svoje správanie, aj keď jej dal x- krát šancu, podľa neho stále klamala, keďže nemal vedomosť o tom, kde peniaze z podnikania použila, následne aj zo zamestnania vo Faurécii, lebo neprispievala na domácnosť a potreby dieťaťa a finančne podporovala svoju rodinu, po ukončení podnikania všetok tovar odpredala konkurencii, z čoho taktiež nezabezpečovala potreby rodiny, ako očakával. Poukázal na to, že nezabezpečovala riadnym spôsobom ani starostlivosť o domácnosť, nevarila dlhé roky, čo robila jeho matka, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti.

7. Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa ust. § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

9. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že v manželstve účastníkov pretrváva dlhodobý a vážny rozvrat vzťahov, ktorý súd posúdil z toho, že medzi manželmi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, príčinou ktorého bolo absolútne zlyhanie komunikácie a dôvery, od marca 2016 nežijú účastníci v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a od februára 2013 nežijú ani intímnym manželským životom, a ako je zrejmé z ich prejavov. Ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, teda nie je tu ani predpoklad obnovenia ich citových väzieb, ktoré sú nevyhnutné k naplneniu všetkých funkcií manželského zväzku. Z uvedených dôvodov a na základe zhodného prejavu oboch účastníkov, v súlade s cit. ustanovením zákona, súd ich manželstvo rozviedol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).