Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-285-2016.pdf
PDF · 93.9 KB
No categories available
1C/285/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu O.. D. T., T. T. Č.. X/X, J. F. R., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Pekarčíkom, advokátom, so sídlom Agátová 8, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: v 1./rade E. R.L., T. J. F. R., v 2./rade R. R., T. J. F. R., v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči R. R. zastavuje.
II. Vo vzťahu medzi žalobcom a R. R. súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný E. R. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 28.11.2007 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
V. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia žalovanej sumy 2987,45 eur (90 000,- Sk) s odôvodnením, že dňa 4.9.2006 mal. žalovaní neoprávnene vnikli do jeho bytu a z príručnej pokladnice mu odcudzili finančnú hotovosť najmenej 90.000,- Sk, v ktorej mal uložených 720.000,- Sk, ( odcudzili mu i sumy 170.000,- Sk, 200.000 Sk a 56.000,- Sk, avšak ohľadne týchto súm sa viedli samostatné konania). Pritom žalovaný H. Q. čakal pred obytným domom a dával pozor a všetci mal. žalovaní sa s odcudzenou finančnou hotovosťou rozdelili.
2. Rozsudkom Okresného súdu 16C 79/2015-229 zo dňa 4.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2016, rozhodol súd vo veci samej voči žalovaným R. U., A. J., Q. U. a H. Q. a konanie voči E. R. I. R. R. súd vylúčil na samostatné konanie.
3. Ešte v konaní Okresného súdu 16C/79/2015 žalobca zobral svoju žalobu voči v čase podávania žaloby zákonným zástupcom mal. žalovaných, späť. Vzhľadom na neprítomnosť žalovaného účastníka R. R. na pojednávaní súd nemohol zabezpečiť jeho stanovisko k späťvzatiu žaloby, a konanie voči E. R. I. R. R. súd vylúčil na samostatné konanie.
4. Predmetom tohto konania zostalo rozhodovanie súdu voči žalovaným a konanie voči E. R. I. R.S. R..
5. Súd doručil R. R. výzvu, aby sa vyjadril, či súhlasí so zastavením konania voči nemu, ak nesúhlasí, nech uvedie závažné okolnosti, ktoré ho k tomu vedú s tým, že ak sa v súdom stanovenej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Táto výzva bola R. R. doručená na adresu podľa registra obyvateľov, súdu sa vrátila dňa 26.1.2017 ako neprevzatá, preto týmto dňom mal súd preukázanú fikciu doručenia a súd mal za to, R. R. nemá námietky so zastavením konania voči nemu.
6. Podľa § 144 a 145 CSP súd konanie zastavil.
7. O trovách konania medzi týmito stranami rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom na skutočnosť, R. R. trovy nevznikli, súd ich náhradu nepriznal.
8. Súd tak ďalej konal o nároku žalobcu voči žalovanému E. R., pričom žalobca zotrval na svojej žalobe a uplatnil si voči nemu i trovy konania.
9. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané dňom 23.2.2017 na základe fikcie, preto podľa § 180 CSP pojednával súd v jeho neprítomnosti.
10. V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/4/2007 súd rozhodol o vine a treste a s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Uviedol, že z odcudzenej sumy 90.000,- Sk mu žalovaní nevrátili žiadnu sumu, v rámci trestného konania mu boli vrátené čiastočné plnenia, avšak tie nie sú predmetom súdneho konania, resp. súdnych konaní.
11. Vo veci súd rozhodol rozsudkom 1C/108/2008-37 zo dňa 19.5.2010 voči ktorému bolo podané odvolanie a Krajský súd v Košiciach rozsudkom 2Co/248/2010-66 zo dňa 19. 5. 2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V dôsledku dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Cdo/231/2011-104 zo dňa 11. 12. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vrátil mu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom 2Co/152/2013-133 zo dňa 18. 4. 2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze IIÚS 668/2013-38zo dňa 24. 9. 2014 vyslovil, že bolo porušené základné právo Q. U., R. U., H. Q. I. A. J. na súdnu ochranu zaručené právo v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/152/2013 z 18. 4. 2013. Zároveň citovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach svojím uznesením 9Co/27/2014-160 zo dňa 10. 2. 2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C/108/2008-37 zo dňa 19. 5. 2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol v ňom súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď nezisťoval , či žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v dôvodnej výške a či v tomto smere došlo k zaplateniu jej časti žalobcov ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Tiež skutočnosť, že sa náležitým spôsobom nevyporiadal ani s tou skutočnosťou, že suma , ktorá mala byť žalobcovi vrátená, bola započítaná k dobru v inom občianskom právnom konaní, v ktorom si žalobca taktiež uplatňoval právo na náhradu škody. Poznamenal, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody musí byť splnená aj požiadavka existencie príčinnej súvislosti medzi činnosťou škodcu na jednej strane a ním spôsobenou škodou na druhej strane. Z tohto hľadiska bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa v prvom rade s otázkou, v akom rozsahu sa žalovaní podieľali na dotknutej trestnej činnosti, v dôsledku ktorej bola žalobcovi spôsobená škoda, a teda v akom rozsahu za túto škodu zodpovedajú. Na ťarchu žalobcov nemožno pričítať zodpovednosť za škodu, na vzniku ktorej sa nepodieľali a nárok na náhradu škody, ktorej si žalobca uplatnil v inom občianskom právnom konaní.
12. Ešte počas výsluchu v pôvodnom konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C/108/2008 žalovaní
- maloletí účastníci potvrdili, že žalobcovi odcudzili okrem iného aj sumu 90.000,- Sk, túto sumu si navzájom rozdelili, pričom peniaze odcudzil mal. E. R., E.. Q. U. strážil pred bytom a mal. H. Q. pred vchodom.
13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/4/2007 - rozsudku z čl. 376 zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že obžalovaný mal. E. R. bol uznaný vinným okrem iného za to, že dňa 4.9.2006 v čase okolo 14.00 hod. v J. F. R. na K.. T. Č..X spolu s mal. Q.Z. U. neoprávnené vnikli do bytu žalobcu, zatiaľ čo mal. H. Q. ich čakal na ulici pred vchodom obytného bloku a dával pozor, kde zámok na vchodových dverách otvorili pravým kľúčom, ktorý si neoprávnene zadovážili od dcéry žalobcu R. T. a z kovovej pokladničky, ktorá bola uložená neuzamknutá v obývacej izbe v šatníkovej skrini odcudzili najmenej 90.000,- Sk, čím spáchal prečin krádeže a prečin porušovania domovej slobody, za čo bol
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, bola mu určená skúšobná doba s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov a bolo mu obmedzené obmedzenie spočívajúce v zákaze sa stretávania s osobami, ktoré boli spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine a bol mu uložený príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a bol mu uložený trest prepadnutia veci. Poškodený O.. D. T. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2007 vo vzťahu k mal. E. R..
14. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Predmetom tohto konania je zaplatenie žalovanej sumy 2987,45 eur (90 000,- Sk) uplatnenej na tom základe, že dňa 4.9.2006 mal. žalovaní E. R. spolu s Q. U. neoprávnene vnikli do bytu žalobcu a z príručnej pokladnice mu odcudzili finančnú hotovosť najmenej 90.000,- Sk, v ktorej mal uložených 720.000,-Sk, (odcudzili mu i sumy 170.000,- Sk, 200.000,- Sk a 56.000,- Sk, avšak ohľadne týchto súm sa viedli samostatné konania). Pritom žalovaný H. Q. čakal pred obytným domom a dával pozor, kde zámok na vchodových dverách otvorili pravým kľúčom, ktorý si neoprávnene zadovážil od dcéry majiteľa bytu R. T. a z kovovej pokladničky, ktorá bola uložená neuzamknutá v obývacej izbe v šatníkovej skrini, odcudzili najmenej 90 000 Sk.
17. V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/4/2007 súd rozhodol o vine a treste vo vzťahu k tomuto skutku tak, že obžalovaný ml. E. R. sám prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil činom väčšiu škodu, neoprávnene vnikol do obydlia iného závažnejším spôsobom konania, čím spáchal trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 117 ods. 1 Tr. zák. § 41 ods. 1 Tr. zák. § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. a § 37 písm. j), h) Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na d jeho správaním v skúšobnej dobe, skúšobná doba s probačným dohľadom bola určená v trvaní dvoch rokov, bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré boli spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine a príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a bol uložený trest prepadnutia veci - 1 ks froolbalová hokejka, 1 ks MP3 prehrávač so slúchadlami a nabíjačkou a ich vlastníkom sa stal štát a s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.
18. Žalobca vypovedal, že z odcudzenej sumy 90.000,- Sk mu žalovaní nevrátili žiadnu sumu, v rámci trestného konania mu boli vrátené čiastočné plnenia, avšak tie nie sú predmetom súdneho konania, resp. súdnych konaní.
19. Vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/4/2007 - 376 zo dňa 9.11.2007, ktorý za skutok uplatnený v tomto konaní nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2007 a vo vzťahu ktorému vo výroku o vine a treste je uvedené, že daný skutok spáchal E. R. sám.
20. Tomu napokon nasvedčuje i výpoveď žalovaného E. R. na pojednávaní dňa 12.6.2009 v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C 108/2008, kedy vypovedal, že ... pokiaľ sa týka uplatnenej sumy, tie som odcudzil len ja sám, pričom Q. U. bol pred bytom a dával pozor a H. Q. bol vonku...
21. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
22. Toto ustanovenie upravuje taxatívnym spôsobom prípady, v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných vnútroštátnych a medzinárodných súdnych orgánov.
23. Súd je tak okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. Otázky uvedené v ustanovení § 193 CSP súd nemôže v konaní riešiť ako otázky predbežné.
24. Súd je v občianskom súdnom konaní vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní, a dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu - viď R 27/1977. Súd je viazaný iba výrokom (nie odôvodnením) napríklad trestného rozsudku. Z výroku o vine potom treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. 25. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu nemožno teda vždy stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní - R 22/1979.
26. Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, keď je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu.
27. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladaného Trestným zákonom -R 35/1993.
28. K žalobe na zaplatenie náhrady škody súd poukazuje, že sú splnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, a to: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
29. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. 30. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. 31. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia) a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. 32. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. 33. S prihliadnutím na výrok o vine a treste citovaného trestného rozsudku (ktorým je súd viazaný) a tiež na výpoveď žalovaného E. R. na pojednávaní dňa 12.6.2009 v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C/108/2008 mal súd jednoznačne preukázané, že škodu žalobcovi v dôsledku spáchania trestného činu krádeže spôsobil výlučne a sám E. R.. 34. Súd preto žalovaného v plnom rozsahu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. 35. Žalobca si uplatnil i úroky z omeškania vo výške 17% od 1.9.2007.
36. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania od 28.11.2007 - od dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/4/2007-376 zo dňa 9.11.2007 a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. 37. Otrovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že neúspech žalobcu sa týkal len úrokov z omeškania, čo nemá vplyv na výšku trov konania, súd vyslovil, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania 38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.