Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/136/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ SVAMAN spol. s r .o., Brezovská cesta 449/18, Myjava, IČO: 31 103 511, 2/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P. XXXX/X, P., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Editou Lehockou, Štúrova 1267, Šaštín - Stráže, proti žalovanému: Roľnícke družstvo „Turá Lúka" v Myjave, časť Turá Lúka 195, Myjava, IČO: 00 203 777, zastúpený GHS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Lazaretská 3/A, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti nepatria do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 8Cb/44/2014-169 zo dňa 23.09.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 10.09.2015 a žalobkyňa 2/ podaním doručeným súdu dňa 28.08.2015 vzali žalobu v celom rozsahu späť. Súd tomuto vyhovel, konanie zastavil, žalobcovi 1/ vrátil súdny poplatok vo výške 91,80 eur podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa § 146 ods. 1 písm. c) žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že konanie bolo zastavené.

2. Proti časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 501,49 eur a zároveň mu priznal trovy odvolacieho konania všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že od podania návrhu na začatie konania až do vydania uznesenia o zastavení konania vznikli žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré si riadne a včas písomne na konajúcom súde uplatnil v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 09.06.2014. Dňa 11.06.2014 Okresný súd Senica nariadil vo veci pojednávanie, ktoré v dôsledku doručenia zmeny žaloby zo strany právneho zástupcu žalobcu 1/ bolo bez začatia pojednávania odročené. Následne bolo nariadené súdom prvej inštancie dňa 12.06.2014 predbežné opatrenie, proti ktorému podal právny zástupca žalovaného odvolanie, čím bol zaviazaný i k zaplateniu súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol nútený v záujme ochrany svojich práv vyhľadať právne zastúpenie, čím mu vznikli nemalé náklady a naviac konajúci súd prvej inštancie priamo vyzval žalovaného na vyjadrenie sa. Odvolateľ má za to, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, pričom sa nejedná o § 146 ods. 2 veta 2 O.s.p. takže z procesného hľadiska platí, že žalobcovia zavinili zastavenie konania a sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov ako vyplýva i z ustálenej judikatúry (R 49/1993) a preto mal súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta 1 O.s.p. a priznať žalovanému náhradu trov konania, ktoré si riadne vyčíslil.

3. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov, ktorá sa k nemu nevyjadrila.

4. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., kedy bolo potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti trov konania z dôvodu nedostatkov skutkového zistenia a právneho posúdenia neje možné vzhľadom na jeho právne posúdenie potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.a vec o tejto časti vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..

6. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je možné považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzovalo (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. ( teraz ho vymedzuje ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S uvedenými požiadavkami je ale v rozpor absencia dôvodov rozhodnutia a existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, jej nesplnením sa odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladal sám osebe nielen dôvod odvolania podľa v čase podania odvolania platného ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v súčasnosti nahradeným § 389 ods.1 písm b) C.s.p.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou na základe plnomocenstva udeleného dňa 02.06.2014, ktorá v mene žalovanej strany sporu vykonávala potrebné úkony v súvislosti s ktorými vznikli žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov vôbec nezohľadnil, z odôvodnenia uznesenia tieto závery žiadnym spôsobom nevyplývajú, v dôsledku čoho nie je možné takéto rozhodnutie potvrdiť a ani zmeniť v záujme zachovania práv strán sporu na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho náležitosťami, ktoré spočívajú vo vykonaní

dokazovania a právneho posúdenia veci a vydania preskúmateľného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s aktuálne platným procesným predpisom vyhodnotiť úspešnosť účastníkov konania a o nároku na náhradu trov opäť rozhodnúť, tak ako vyplýva z ust. § 256 C.s.p.

8. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania ( 396 ods. 3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).