Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/16/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu T. F.a, a.s., H. nábrežie 4, F., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovaným 1./ Y. Y., bytom sídlisko R. XXXX/XX, U. W. M., 2./ R. Y., bytom B. W. XXXX, U. W. M., o zaplatenie 7.297,57 eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 1.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-47 a proti uzneseniu zo 6.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-54 takto rozhodol

rozhodol:

Mení uznesenie zo dňa 1.12.2016 č. k. 3Csp 55/2016-47 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovanie opatrenia zamieta.

Mení uznesenie zo dňa 6.12.2016 č. k. 3Csp 55/2016-54 ta, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Uzneseniami zo dňa 1.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-47 a zo dňa 6.12.2016 č. k. 3Csp/55/2016-54, súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. U. W. M., a to k parcele KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, k parcele KN C XXXX - záhrady vo výmere XXXX m2 a rodinnému domu súp. č. XXXX, na parcele KN C XXXX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2, 3 C.s.p.. Z dokladov, ktoré žalobca v konaní predložil vyplýva, že žalovaný prestali platiť dohodnuté splátky úveru, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a žalovaní boli vyzvaní na splatenie celej dlžnej sumy úveru s príslušenstvom. Žalovaní tak neurobili, preto bolo potrebné rozhodnúť o zabezpečení pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie z toho dôvodu, aby nebola ohrozená exekúcia v prípade, že žalobca bude v konaní úspešný. Toto zabezpečovacie opatrenie vzniká zápisom do príslušného registra a jeho výkon môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka žalobcovi priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím v danom konaní s tým, že rozhodnutím vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

3. Proti týmto uzneseniam podali včas odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí navrhli uznesenie zmeniť tak, aby návrh bol zamietnutý. Nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. U. W. M.. Výška úveru je nepomerne niekoľkonásobne nižšia ako cena nehnuteľnosti, na ktorú súd zriadil žalobcovi zabezpečovacie právo. Predmetom konania je dlh 7.297,56 eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca ako veriteľ im poskytol úver vo výške 9.000,- eur dňa 28.10.2009. Tvrdia, že zmluvu o úvere uzatvárali ako spotrebitelia, ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje všetky náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto ani výška dlžnej čiastky netvorí sumu, ktorú uvádza žalobca. V zmluve o úvere sú neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a iným kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Takto uzavretá dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide teda o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a teda podmienku neplatnú. V zmluve o úvere sa konštatuje, že sa dohodli účastníci riešiť spory z úverovej zmluvy v rozhodcovskom konaní, žalovaní však rozhodcovskú doložku nepodpísali. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Zmluva musí obsahovať náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré však nespĺňa. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca si v žalobe neoprávnene uplatňuje úrok zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 10,92 % od 1.5.2016 do zaplatenia, pričom k zosplatneniu došlo ku dňu 30.4.2016. Dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a má platiť úroky z omeškania, nie dohodnuté úroky. Najprv je teda potrebné ustáliť, akú výšku ako žalovaní dlhujú žalobcovi s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádzajú, nakoľko majú za to, že veľká časť ustanovení posudzovanej úverovej zmluvy je v rozpore s pravidlami dobrých mravov. Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie nariadil z dôvodu, aby nebola ohrozená exekúcia v prípade, že žalobca bude úspešný, avšak nebral do úvahy ochranu žalovaných ako spotrebiteľov a slabšej strany v konaní. Výška uplatnené nároku žalobcu podľa žalovaných nie je správna, v súdnom konaní ešte neprebehlo dokazovanie, preto sú vydané rozhodnutia unáhlené, neobjektívne, nespravodlivé a nezákonné. Ďalej je nesporná skutočnosť, že cena nehnuteľnosti, na ktorú bolo nariadené zabezpečovacie právo je niekoľkonásobne vyššia ako dlžná čiastka, preto považujú nariadenie zabezpečovacie práva v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalovaní podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal uznesenia bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) v zmysle zásad vyjadrených v § 370 a nasl. C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú opodstatnené.

6. Podľa § 343 ods. 1 - 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Ako vyplynulo z obsahu spisu, zo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 30.10.2009 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 9.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po 142,30 eur, s výškou úrokovej sadzby 10,9 % s tým, že dátum prvej splátky bol stanovený na 25.11.2009 a konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 25.10.2019. Z dôvodu, že žalovaní prestali splácať takto poskytnutý úver, žalobca ich vyzval na predčasné splatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 25.8.2014. V tomto konaní žalobca vo vzťahu k žalovaným požaduje uhradiť dlžnú istinu úveru v sume 7.297,56 eur, ako aj úroky z úveru a úroky z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny.

9. Vychádzajúc z predpokladov určených § 343 ods. 1 C.s.p., možno konštatovať, že zákonodarca sa rozhodol významným spôsobom posilniť postavenie veriteľa (vecnoprávne) v súdnom konaní a ustanovil oprávnenie súdu rozhodnutím zriadiť záložné právo na akúkoľvek majetkovú hodnotu dlžníka. Touto právnou úpravou sa aktivoval v poradí ďalší zákonom uznaný spôsob vzniku záložného práva bez úpravy podrobnejších pravidiel. Absenciu kritérií zriadenia záložného práva súdom pri spore o priznanie pohľadávky tak musí kompenzovať svojou úvahou a rozhodnutím súd, ktorý musí zohľadniť nielen princípy C.s.p., ale predovšetkým ústavný princíp primeranosti. Uplatňovanie princípu primeranosti bude posudzované s ohľadom na výšku žalovanej pohľadávky, dobré mravy a bude realizované predovšetkým v intenciách posúdenia možností uspokojenia pohľadávky dlžníkom z jeho majetku a možného ohrozenia budúcej exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie by nemalo mať za cieľ výhradne zabezpečovať poradie uspokojenia veriteľa vo vzťahu k majetku dlžníka, ktorý už v čase sporu je predmetom vedenej exekúcie. Súd musí mať za osvedčené a preukázané, že budúca exekúcia je reálne a nielen potenciálne ohrozená. Na tomto závere nič nemení ani prioritná povaha zabezpečovacieho opatrenia k opatreniu neodkladnému. K zriaďovaniu záložného práva by malo dochádzať iba v prípade osvedčenia existencie nepochybnej pohľadávky, keď zriadenie záložného práva na akékoľvek zložky majetku dlžníka bude mať nepochybne za následok významný zásah do jeho právnych pomerov.

10. Jedným z predpokladov, kedy zabezpečovacie opatrenie môže byť opodstatnene nariadené, je existencia proporcionality medzi hodnotou záložného krytia (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných) a výškou uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom. Žalobcom uplatnený návrh nezakladá požadovaný nárok bez ohľadu na všetky okolnosti prípadu, najmä bez zohľadnenia spomínaného princípu proporcionality. Je zrejmé, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okresnom meste a hodnota týchto nehnuteľností nepochybne niekoľkonásobne prevyšuje proklamovanú výšku uplatňovanej pohľadávky, keď zároveň žalobca nevyčerpal všetky prostriedky ochrany svojho majetkového práva. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaný inštitút by mal byť vydaný za stavu, že výška pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, je nepochybná tak aby nevznikali otázniky nad proporcionalitou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Takto uplatnený právny nástroj nemôže predstavovať len psychický tlak na dlžníkov v záujme čo najrýchlejšieho plnenia dlhu, keďže zriadením záložného práva je v skutočnosti vlastník výrazne oslabený v dispozícii s danými nehnuteľnosťami, napr. má podstatne sťažené podmienky získať úver, ktorým by paradoxne mohol sledovať splatenie doterajších dlhov. Rovnako je potrebné konštatovať, že zmyslom tohto zákonného ustanovenia nemôže byť postup smerujúci k nahrádzaniu pravidiel poskytovania hypoték (úverových vzťahov krytých zmluvným záložným právom).

11. Odvolací súd preto odvolania žalovaných hodnotí ako opodstatnené a so zreteľom na prezentovanú argumentáciu má za to, že v danom prípade a za tohto stavu konania neboli splnené podmienky pre nariadenie žiadaného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd preto obe preskúmavané uznesenia zmenil postupom podľa § 388 C.s.p. a návrhy žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovaným v 1.a 2.rade ako neopodstatnené zamietol.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).