Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoPr-4-2016.pdf
PDF · 152.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. Y. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Y., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Hudzikovou, advokátkou, so sídlom A. I. č. XX, Y., proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Cpr/3/2013-312 zo dňa 24. marca 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í takto:
Určuje sa, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 14. 11. 2012 j e n e p l a t n á.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom : Súd zistil, že odporca listom zo dňa 14.11.2012 na adresu navrhovateľky označeným ako oboznámenie s rozhodnutím predstavenstva, výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnávateľom, oznámil navrhovateľke, že dňa 6.11.2012 prijalo predstavenstvo zamestnávateľa rozhodnutie za účelom zefektívnenia, spružnenia poskytovaného interného právneho poradenstva orgánom spoločnosti, hlavnému akcionárovi a členom predstavenstva, kľúčovým manažérom spoločnosti s miestom výkonu práce v Bratislave, ktorí riadia organizačné jednotky spoločnosti, ktoré v záujme riadneho výkonu bankových činností vyžadujú permanentné a operatívne právne poradenstvo a rozhodlo o premiestnení právneho odboru ako časti zamestnávateľa s účinnosťou od 1.1.2013 do Bratislavy. Z dôvodu, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať zamestnanca ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, a zamestnávateľ nedisponuje v dohodnutom mieste výkonu práve žiadnym voľným pracovným miestom, nemôže si voči zamestnancovi splniť ponukovú povinnosť a preto dáva výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa pri výpovednej dobe tri mesiace so začiatkom plynutia prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. List bol doručený navrhovateľke dňa 4.12.2012. Navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a súhlasí so zmenou výkonu práce s účinnosťou od 1.1.2013 v mieste výkonu práce Bratislava a trvá na ďalšom zamestnávaní. Vyslovila názor, že výpoveď z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa možno dať len v prípade, ak zamestnanec nie je ochotný vykonávať dohodnutú prácu na novom mieste výkonu práce a
zamestnávateľ si voči nej nesplnil povinnosti. Na tvrdenia navrhovateľky reagoval odporca listom zo dňa 11.1.2013, v ktorou uviedol, že považuje výpoveď považuje za platný právny úkon, výpovedná doba začala plynúť 1.1.2013 a pracovný pomer odporkyne skončí 31.3.2013. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.1995, medzi zamestnávateľom Prvá komunálna banka a navrhovateľkou ako zamestnankyňou so zaradením na výkon práce právny špecialista s miestom výkonu práce Žilina. Súd zistil, že dohodou o zmene dojednaných pracovných podmietok uzavretou medzi Prvá komunálna banka Žilina a.s. a navrhovateľkou, došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.1995 v znení dohody zo dňa 6.10.1997 tak, že druh vykonávanej práce navrhovateľky ako zamestnanca u odporcu ako zamestnávateľa bude hlavný špecialista právnik s miestom výkonu práce centrála Žilina. Súd ďalej z oznámenia o vybavení podania navrhovateľky Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 10.10.2013 zistil, že Inšpektorát práce konštatoval porušenie povinností odporcu tým, že hoci ako zamestnávateľ dal ako sťažovateľke výpoveď napriek tomu, že uzatvoril pracovný pomer s dátumom nástupu do práce dňa 1.12.2012 na druh práce špecialista IT bezpečnosti, teda mal ju možnosť zamestnávať inou prácou v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, čím nedodržal ustanovenie § 63 ods. 2 Zák. 311/2001 Z.z.. Súd ďalej zistil, že odporca listom z 7.10.2013 na adresu Inšpektorátu práce Žilina vzniesol námietku predpojatosti voči inšpektorovi W. G., ďalej listom zo dňa 16.10.2013 podal sťažnosť na nesprávny úradný postup na Národný Inšpektorát práce Košice, z dôvodu nerozhodnutia o námietke zaujatosti a zároveň podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu voči rozhodnutiu IP v Žiline zo dňa 24.10.2013. Súd z výpovede U. P. zo dňa 30.7.2012, zistil, že menovaný v zmysle ust. § 67 ZP rozviazal pracovný pomer s ukončením pracovného pomeru ku dňu 30.9.2012. Podľa pracovnej zmluvy medzi Dexia banka Slovensko a.s. a U. P. zo dňa 27.2.2004, nastúpil zamestnanec do práce dňa 1.3.2004 a zaviazal sa vykonávať prácu špecialista pre operačné riziko s opisom pracovných činností podľa organizačného poriadku banky pre zaradenie do tarifnej triedy 10 s príplatkom za používanie cudzieho jazyka. Súd z výpisu z evidencie odporcu a z obsahu pracovných zmlúv zistil, že prijal pre miesto výkonu práce centrála Žilina a to Ing. S. I. s nástupom do práce 1.12.2012 odborný programátor na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2012, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2012 s nástupom do práce 15.12.2012, ďalej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2012 prijal na pozíciu špecialista IT bezpečnosti prijal zamestnanca Mgr. O. D.. Súd ďalej z pracovnej zmluvy s Ing. Z. ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom zistil, že dňa 19.11.2012 uzavreli pracovnú zmluvu na výkon práce špecialistu pre operačné riziko s miestom výkonu práce Bratislava, s nástupom do práce dňa 1.12.2012. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.12.2012 medzi odporcom a Ing. B. P., bol ukončený pracovný pomer uvedeného zamestnanca odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.1998 ku dňu 17.12.2012. Súd ďalej zistil, že O. D. bol zaslaný členom predstavenstva akceptačný list zo dňa 18.10.2012, ktorým odporca na základe úspešného absolvovania výberového procesu dáva záväzný prístup na prijatie do pracovného pomeru s nástupom do pracovného pomeru najskôr 1.12.2012 pre druh práce špecialista IT bezpečnosti na dobu určitú 1 rok so skúšobnou dobou tri mesiace. Súd zistil, že Mgr. O. D., ukončil dohodou zo dňa 6.11.2012 pracovný pomer so zamestnávateľom SPŠ stavebnou. Súd z výpisu požiadaviek na prácu špecialista IT bezpečnosti zistil, že náplň práce predstavuje správa systémov pre IT security a identity management, krízové plány pre výpadky informačných systémov, posudzovanie dopadov zmien na informačnú bezpečnosť, monitorovanie bezpečnostných hrozieb, konzultačná činnosť a poradenstvo pre iné organizačné zložky banky v oblasti bezpečnosti súvisiace s pracovnou náplňou, monitoring technologického vývoja IT bezpečnosti, požiadavky: SŠ vzdelanie s maturitou, VŠ vzdelanie I., II. stupňa, odbor technické, IT, dvojročná práca v oblasti IT bezpečnosti, praktické skúsenosti a prehľad v oblasti IT, prax v oblasti správy IT systémov výhodou, prehľad v oblasti noriem a štandardov IT, certifikované školenia, a certifikáty v oblasti IT security, IT procesov, networkingu výhodou, aktívna znalosť anglického jazyka, analytické myslenie, a pod.. Súd z evidencie Sociálnej poisťovne zistil, že ku dňu 6.11.2013 eviduje 759 poistencov - zamestnancov odporcu. Súd zistil, že dňa 1.12.2012 nastúpil do pracovného pomeru S. I., 15.12.2012 I. X., 1.1.2012 T. P., 15.12.2012 B. M., 15.12.2012 G. D., 1.12.2012 D. O., 15.12.2012 W. A., 1.12.2012 W. E., 7.11.2012 A. F., 16.11.2012 F. B., 1.12.2012 Y. F., 15.12.2012 A. Z., 1.12.2012 Z. K., 15.12.2012 S. J., 1.12.2012 U. S., 1.12.2012 Y. K..
Z odpovede Profesia spol. s r.o. súd zistil, že v období od 14.11.2012 do 31.12.2012 boli objednané a zverejnené ponuky pre pracovné miesto Žilina LAN/WAN administrátor od 10.12.2012 do 24.12.2012 a špecialista operačného rizika Žilina, Bratislava od 19.11.2012 do 13.12.2012. Inzerát pre pozíciu špecialista operačného rizika v období od 19.11.2012 do 21.11.2012 a od 30.11.2012-14.12.2012 stanovoval podmienky náplň práce metodicky a funkčne zabezpečiť riadenie operačných rizík v banke, s hlavnými zodpovednosťami, metodické a organizačné zabezpečenie procesu, mapovania operačných rizík, tvorby a údržby plánov kontinuity činnosti, monitoring, analýza a správ udalostí operačného rizika, administratívna správa poistenia, návrhy akčných plánov po výskyte udalostí operačného rizika, výkon školení v oblasti operačného rizika, tvorba pravidelných výkonov o operačnom riziku s požiadavkou VŠ vzdelanie II. stupňa (zameranie, odbor: ekonomické, technické), prax vo finančníctve v oblasti operačných rizík, auditu, compliance výhodou, počítačové znalosti - používateľ: Microsoft Word - pokročilý, Microsoft Excel - pokročilý, Microsoft PowerPoint - pokročilý, Microsoft Outlook - pokročilý, anglický jazyk - aktívne, analytické myslenie, dobré komunikačné a prezentačné schopnosti, organizačné schopnosti, samostatnosť, spoľahlivosť, tvorivosť, iniciatívnosť, flexibilita, vysoké pracovné nasadenie, vodičský preukaz skup. B s miestom výkonu práce Bratislava, Žilina. Opis práce pre špecialistu operačného riziko v Dexia banka pre zamestnanca U. P. stanovený listom zo dňa 7.12.2007, ktorý tvoril náplň práce a zoznam pracovných úloh a vykonávanej činnosti bol uvedený ako najmä pripomienkovanie vnútrobankových predpisov za odbor operačného rizika, kontrola základnej logiky vydávanie normy, typ normy, v prípade detailného pripomienkovania odhalenie procesov, ktorým by mohlo dôjsť k strate z operačného rizika, kontrola existencie povinných procesov, striktného stanovenia zodpovedností a kompetencií, kontrola formálnej aj obsahovej stránky predpisov, pokynov a vnútrobankových predpisov, návrhy riešení v súlade s vyššie uvedenými činnosťami, posudzovanie zoznamu pripomienkujúcich a rozdeľovníka pri vydaní a rušení predpisov, logiku navrhovaných kľúčov slov, modulov, kategórii, názvu predpisu, logiku príloh, ďalej denné sledovanie správ databáz vnútrobankových predpisov a záväzných noriem, prideľovanie čísiel, presúvanie dokumentov, kontrola dokumentov, nových predpisov, nových verzii predpisov, žiadosť zodpovedných o nápravu ak nebol predpis vydaný v súlade s pokynom o VP, informovať o nezrovnalostiach, správa v administratívy v databázach vnútrobankové predpisy a normy, poskytovať zamestnancom banky konzultácie a poradenstvo v súvislosti s vydávaním a zmenou predpisov, sledovať denné databázy, škody, sťažnosti, denný monitoring externých udalostí, prejednávanie, zjednávanie nápravy údajov o udalostiach j- port, a užívateľskou príručkou, riešenie technických problémov, reporting, monitoring databázy právnych sporov, reporting v zmysle pokynov outsourcingu, kontrola analýzy škody, výkon funkcie tajomníka škodovej udalosti, evidenciu a distribúciu poistných zmlúv, správu databáz, výkon interných tréningov, aktualizáciu pokynov v gestorstve OOR, a hlavné pracovné činnosti, kompletná správa databáz gestorsky zastrešovaných OOR, pripomienkovanie pokynov, správu udalostí OR a súvisiacich akčných plánov, likvidácia poistných udalostí, vypracovanie reportov. Podľa zostavy skončených pracovných pomerov u odporcu od januára 2012 do júla 2014, kde pre pracovnú pozíciu špecialista pre riadenie rizika s miestom výkonu práce Žilina bol ukončený pracovný pomer s Ing. O. J., Mgr. J. D., Mgr. Z. Q., Ing. O. F., Ing. O. D., U. P., Ing. W. K., RNDr. A. G., Ing. X. L., Ing. C. G., Ing. A. A. so skončením pracovného pomeru za obdobie od 29.2.2012 do 31.1.2013. Podľa zostavy o prijatí zamestnancov do pracovného pomeru s miestom výkonu práce za obdobie od januára 2012 do júla 2014 bol uzatvorený pracovný pomer 9.7.2012 pre pozíciu úverový analytik Ing. J. J., 1.3.2013 Mgr. W. J. na úseku špecialista pre riadenie rizika, a RNdr. J. S. s dňom vzniku pracovného pomeru od 1.1.2014. Podľa potvrdenia vyhotoveného dňa 21.8.2014 W. I., riaditeľkou odboru ľudských zdrojov vo februári 2012 bolo gen. riaditeľom banky rozhodnuté, že s ohľadom na záujem začať postupne budovať odbory spadajúce pod divíziu riadenia rizika predovšetkým odbor trhového a operačného rizika a odbor metodiky úverového rizika a riadenia kapitálu na centrále banky v Bratislave, v prípade uvoľnenia pracovného pozície na niektorom z týchto odborov v Žiline, takáto pozícia nebude opätovne obsadená. V prípade potreby prijať na niektorý z odborov nového zamestnanca, bude pre neho vytvorené nové pracovné miesto na centrále v Bratislave. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru na pozícii špecialista pre operačné riziko k 30.9.2012 bolo v septembri 2012 rozhodnuté, že pracovná náplň zamestnanca sa rozdelí na právny odbor, ktorý prevezme správu vnútrobankových predpisov a súvisiacu poradenskú činnosť, právny odbor bude zabezpečovať pripomienkovanie vydávaných predpisov tak, aby tieto boli vydávané a aktualizované v súlade s vyššie uvedeným pokynom a zostávajúca časť pracovnej náplne bude rozdelená medzi ostatných zamestnancov odboru trhového a operačného rizika podľa rozhodnutia riaditeľa odboru.
Súd oboznámil osobnú kartu zamestnanca U. P. pod č. zamestnanca 1627 s uvedením funkcie špecialista pre operačné riziko s pracoviskom Žilina centrála s nástupom do pracovného pomeru 1.3.2004 a výpoveďou 30.9.2012 ako aj iniciále a zaradenie Ing. K. Z., č. 3962, s účinnosťou zmeny od 1.12.2012 so zaradením na vysunuté pracovisko v Bratislave, Digital park III. s účinnosťou zmeny od 1.6.2013. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že odporca je zapísaný v OR OS Žilina odd SA, vl. č. 148/ L so sídlom Hodžova 11, Žilina. Súd zamietol návrh na vykonanie zistenia predpokladov pre výkon pracovnej pozície špecialista IT bezpečnosti a špecialista operačného rizika testovaní prostredníctvom kompetenčnej správy založenej na Hoganovom osobnostnom dotazníku spoločnosťou Assessment systém Slovakia, Kutlíkova 17, Bratislava, pretože skutočnosti, ktoré by mohol zistiť vykonaným dokazovaním o nedostatočnej kvalifikácii navrhovateľky pre IT oblasť, potvrdila samotná navrhovateľka. Ďalej súd zamietol aj uloženie povinnosti odporcovi predložiť platný organizačný poriadok platný ku dňu skončenia pracovného pomeru pána P. k 30.9.2012 a tiež aj ku dňu 1.12.2012, kedy nastúpil do pracovného pomeru pán Z. ako aj uloženie povinnosti uviesť, koľko zamestnancov mal právny odbor teda v čase dania výpovede navrhovateľke a tiež v čase nástupu do funkcie riaditeľky JUDr. E. spolu s predložením príslušných pracovnoprávnych dokladov a uvedením, koľko zamestnancov právneho odboru dostalo výpoveď z pracovného pomeru, resp. podpísalo dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože tieto dôkazy vôbec nesúvisia s prejednávanou vecou. Organizačný poriadok člení deleniu funkcionality a neznamená voľné pracovné miesta tak, ako je tomu napr. v štátnozamestnaneckom pomere. Rovnako nakoľko neboli ani len tvrdené miesta v právnom odbore s miestom výkonu práce v Žiline, súd nezistil žiaden dôvod skúmať ukončenie iných miest ako navrhovateľky, nakoľko prípadné skutkové zistenia sú vo vzťahu k rozhodnutiu úplne irelevantné. Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení 31.12.2012, ďalej len ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa § 64 ods. 3 písm. a/ ZP zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP. Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v platnom znení (od 1.1.2013) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Podľa § 252i ods. 4 Zákonníka práce výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Podľa § 252i ods. 5 Zákonníka práce odchodné pri skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil pred 1. januárom 2013, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012. Súd zistil, že navrhovateľka podala žalobu v lehote ust. § 77 Zákonníka práce. S poukazom na prechodné ustanovenia Zákonníka práce k novelám účinným od 1.1.2013 a posudzovanie výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012, je zrejmé, že odporca ako navrhovateľ pri premiestnení časti zamestnávateľa nebol povinný ponúknuť navrhovateľke prípadné voľné pracovné miesto s iným miestom výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, teda tam, kde sa časť zamestnávateľa presúvala, resp. presunula. Zákonník práce v znení platnom ku dňu podania výpovede takúto povinnosť neustanovoval, takáto povinnosť bola daná až pri výpovedi od 1.1.2013. Súd sa preto prioritne zaoberal ďalším namietaným dôvodom neplatnosti výpovede a to absenciou ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovateľka tento dôvod v samotnej žalobe nekonkretizovala, následne však počas pojednávania uviedla, že nebolo jej ponúknuté voľné pracovné miesto po p. P. - špecialista operačného rizika a špecialista IT bezpečnosti.
Súd poukazuje na skutočnosť, že ponuková povinnosť sa týka voľných pracovných miest od rozhodnutia o zmenách, teda v tomto prípade od rozhodnutia predstavenstva Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 6.11.2012 ktorým bolo rozhodnuté o premiestnení Právneho odboru ako časti zamestnávateľa s účinnosťou od 1. januára 2013 do Bratislavy ku dňu dania výpovede, teda do 14.11.2012. Voľným pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom má zamestnávateľ v čase dania výpovede možnosť zamestnanca zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997). Súd zistil, že úpravou organizačnej štruktúry a organizačného poriadku došlo od 1.1.2013, teda v dobe, v ktorej mal skončiť pracovný pomer s odporkyňou k zmene a úprave povinností a kompetencií medzi jednotlivými odbormi najmä v súvislosti s vypustením dvoch bodov správy a pripomienkovania vnútrobankových predpisov v súlade s legislatívou a pokynmi ako aj s prípravou stratégie operačného rizika. Podľa oznámenia W. I., riaditeľky odboru ľudských zdrojov vo februári 2012 bolo gen. riaditeľom banky rozhodnuté, že s ohľadom na záujem začať postupne budovať odbory spadajúce pod divíziu riadenia rizika predovšetkým odbor trhového a operačného rizika a odbor metodiky úverového rizika a riadenia kapitálu na centrále banky v Bratislave, v prípade uvoľnenia pracovného pozície na niektorom z týchto odborov v Žiline, takáto pozícia nebude opätovne obsadená. V prípade potreby prijať na niektorý z odborov nového zamestnanca, bude pre neho vytvorené nové pracovné miesto na centrále v Bratislave. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru na pozícii špecialista pre operačné riziko k 30.9.2012 bolo v septembri 2012 rozhodnuté, že pracovná náplň zamestnanca sa rozdelí na právny odbor, ktorý prevezme správu vnútrobankových predpisov a súvisiacu poradenskú činnosť, právny odbor bude zabezpečovať pripomienkovanie vydávaných predpisov tak, aby tieto boli vydávané a aktualizované v súlade s vyššie uvedeným pokynom a zostávajúca časť pracovnej náplne bude rozdelená medzi ostatných zamestnancov odboru trhového a operačného rizika podľa rozhodnutia riaditeľa odboru. Uvedenému presne zodpovedá zmena organizačnej štruktúry a organizačného poriadku ako aj prijímanie či prepúšťanie zamestnancov. Hoci súd opätovne vykonal dokazovanie, ani opätovným prehodnotením všetkých skutkových okolností, ktoré získal vykonaním dokazovania v súlade s pokynom odvolacieho súdu nezistil, že by odporca mal ku dňu dania výpovede odporkyni voľné pracovné miesto, na ktorom by mohla vykonávať prácu. Nepochybne sa prvostupňový súd stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) len v prípade, ak ho ďalej nie je možné zamestnávať, je povinný zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu, ktorá zo strany zamestnávateľa nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na stanovený týždenný pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave. Prvostupňový súd však nemôže súhlasiť s názorom, že to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Pre výkon práce nie sú podstatné len zdravotné, ale aj kvalifikačné predpoklady, vzdelanie a pod.. Hoci podľa § 154 ZP je povinný poskytnúť zamestnávateľ zvyšovanie kvalifikácie či rekvalifikáciu, pre výkon určitej práce je nevyhnutné dosiahnutie určitého vzdelania. Teda miesto personálneho manažéra nie je vhodné pre výkon činnosti manuálneho robotníka pri ukončení pracovného pomeru, rovnako ako miesto ekonomického smeru pre zamestnanca s právnickým vzdelaním. Súd nezistil, že by v danom čase od 6.11.2012 do 14.11.2012 a ani v následnom primeranom období dvoch mesiacov (analógia s ust. § 61 ods. 3 ZP) bola uzatvorená odporcom pracovná zmluva s iným zamestnancom, teda že by bolo voľné pracovné miesto. Prioritne si je potrebné uvedomiť, že odporca ako právnická osoba vytvorená za účelom dosahovania zisku sama určuje miesta zamestnancov, počet miest nie je predpísaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by počet zamestnancov pre určité odvetvie, oblasť a pracovné pozície bol osobitne predpísaný iným interným normatívnym aktom, resp. navrhovateľka takúto skutočnosť nepreukázala a ani netvrdila. Podľa odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 261/2007 podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 ZP v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak
ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca. Uvedené závery však nemožno prijímať tak, že by zamestnávateľ mal povinnosť ponúknuť zamestnancovi aj pracovné miesto, ktoré nie je preň vhodné, pretože nespĺňa predpoklady pre dohodnutý druh práce. Ak by mal zamestnávateľ absolútnu povinnosť ponúknuť zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru aj pracovné miesto pre ktoré nespĺňa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise, automaticky by bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ ods. 3 Zákonníka práce a fakticky zamestnanec by nebol schopný takúto prácu ani riadne vykonávať. Vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia je potrebné chápať v kontexte tak, že zamestnávateľ ak nemá pre zamestnanca prácu vhodnú pre zamestnanca vo vzťahu k jeho vzdelaniu, praxi, je povinný ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré môže zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek, vzdelanie a pod. vykonávať a to aj také miesta, na ktoré sa vyžaduje nižšie vzdelanie, sú na nižšej odbornej úrovni, nižšej triede a pod, prípadne menej platené. Zamestnanec je oprávnený prijať aj miesto s nižšími kvalifikačnými požiadavkami, resp. voľbu musí vykonať sám. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ponuková povinnosť trvá na pracovné miesta odo dňa rozhodnutia o zmenách do udelenia výpovede. To tom, čo zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď, je možnosť ponuky voľného miesta len so súhlasom zamestnanca po predchádzajúcom zrušení výpovede. Nakoľko však výpovedi musí predchádzať ponukové konanie, je úplne zrejmé, že nie je možné ponúkať pracovné miesto vzniknuté po podaní výpovede (napr. uvoľnené ukončením pracovného pomeru iného zamestnanca). Súd z vykonaného dokazovania musí konštatovať, že nezistil voľné pracovné miesto u odporcu v období od 6.11.2012 do 14.11.2012. U. P. síce ukončil pracovný pomer u odporcu ku dňu 30.9.2012 na pozícii špecialista operačného rizika, avšak takéto miesto s miestom výkonu práce nebolo u odporcu obnovené, teda zaniklo. Takéto miesto by bolo v rozhodnom období voľné len vtedy, ak by došlo k jeho obsadeniu v primeranej dobe. Ak sa rozhodne zamestnávateľ, že uvoľnené miesto neobsadí, nemožno tvrdiť, že je takéto miesto voľné a to ani v prípade inzercie o možnosť obsadenia takejto pozície. To, že niekto zvažuje vytvoriť alebo obsadiť určitú pozíciu neznamená, že je vytvorené pracovné miesto. Štát, súd, ani nikto iný nemôže diktovať zamestnávateľovi počet pracovných miest, nejestvuje žiadny predpis o počte miest u jednotlivých zamestnávateľov a o voľných miestach rozhoduje zamestnávateľ vzhľadom na jeho ekonomické záujmy. Na pracovisku odporcu v Žiline, preukázateľne takéto pracovné miesto nebolo vytvorené, resp. zaniklo ukončením pracovného pomeru p. P. a následne bolo obsadené len na pracovisku v Bratislave Ing. Z. od 1.12.2013. Zároveň však súd zistil, že navrhovateľka nespĺňala ani potrebné predpoklady stanovené v rozhodnom čase pre obsadenie takejto pracovnej pozícii, ktoré vyžadovali vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, znalosť angličtiny a prax v odbore určené v internom predpise a požiadavkách odporcu. Ďalej u odporcu nastúpil do zamestnania pre miesto výkonu práce centrála Žilina a to Ing. S. I. s nástupom do práce 1.12.2012 na funkciu odborný programátor, A. Z. na funkciu bezpečnostný analytik dňa 15.12.2012 a dňa 19.11.2012 Mgr. O. D. na funkciu špecialista IT bezpečnosti. Súd zistil, že ani na jednu z uvedených funkcií nespĺňala navrhovateľka odporcom stanovené predpoklady, nakoľko sa vyžadovalo osobitné vzdelanie a odborné znalosti. Okrem toho súd poukazuje na zistenia z doplneného dokazovania, z ktorých vyplýva, že pred tým, ako prijal na pracovné miesto s miestom výkonu práce Žilina pre pozíciu špecialista pre riadenie rizika Mgr. W. J. s nástupom do práce 1.3.2013 s ktorou bol pracovný pomer ukončený 13.6.2013, došlo k ukončeniu 6-tich pracovných pozícii pre túto pozíciu, teda tvrdiť, že došlo k obsadeniu pracovnej pozície po Ing. P., po ktorom ešte bolo skončených 6 pracovných pomerov v tejto oblasti, je úplne scestné. Rovnako súd nezistil, že by vôbec navrhovateľka spĺňala aspoň základné predpoklady pre výkon práce na pozícii špecialista úverového rizika. Všeobecne pre takúto pozíciu sa jedná o posudzovania a vyhodnocovanie úverového rizika pre jednotlivé kategórie klientov, zamestnanec vypracováva metodiku, analýzy, stanoviská a podmienky pre schvaľovanie úverových obchodov, optimalizuje procesy a aplikuje legislatívne zmeny pri riadení úverového rizika. Definuje riziká ohrozujúce návratnosť úverov a obchodné podmienky pre ich elimináciu. Monitoruje klientov a navrhuje možnosti riešenia u rizikových klientov, uzatvára platobné kalendáre. Schvaľuje úverové obchody podľa pridelenej kompetencie. Identifikuje a meria riziká, navrhuje limity, metódy merania a zaobchádzania s rizikami. Hodnotí kreditné, operačné
a trhové riziko banky a riadi výpočet kapitálovej požiadavky na riziká, hodnotenie modelov pre úverové riziko (PD, LGD a EAD modely, Aplikačné skórekarty), ich súlad s internou metodikou a legislatívou (Basel II, Basel III), analýza dodatočných dátových zdrojov použiteľných pre interné modely úverového rizika, vedenie príslušnej dokumentácie pre účely internej a externej prezentácie modelov a pod. Ako optimálne pre výkon činnosti sa považuje vzdelanie v odbore vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore pravdepodobnosť a matematická štatistika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore matematika - matematická štatistika a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore matematika - ekonomická a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore aplikovaná matematika - ekonomická a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore matematické inžinierstvo - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore ekonomika a finančná matematika - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore matematické metódy v ekonomike - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore ekonomické informácie a kontrola - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore kvantitatívne metódy v ekonómii - aplikovaná ekonómia - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore financie, bankovníctvo a investovanie (vrátane študijných programov) - Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore všeobecná ekonomická teória (zdroj istp.sk). Súd z uvedeného má za preukázané, že aj keď možno v čase vzniku pracovného pomeru u Ing. P. sa jednalo o výkon prác viac menej evidenčného charakteru, ktoré by zvládala aj osoba s ukončeným právnickým vzdelaním druhého stupňa, v čase jeho ukončenia pracovného pomeru sa kládli pre uvedenú pozíciu už iné požiadavky a to prevažne ekonomického a matematického smeru, ktoré už navrhovateľka vôbec nespĺňala. Nakoľko súd nezistil v žalobe žiadne navrhovateľom vymedzené dôvody neplatnosti výpovede, návrh opätovne v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak nakoľko odporca nevyčíslil trovy konania v zákonom stanovenej trojdňovej lehote, súd mu tento nárok podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust. § 220 OSP zmeniť tak, že návrhu žalobkyne vyhovie a určí, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 14.11.2012 je neplatná alebo aby napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu i s jeho odôvodnením a rozhodol podľa ust. § 219 OSP s poukazom na ust. § 238 ods. 3 OSP žiadala, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že pripúšťa dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V podanom odvolaní poukázala na top, že vykonaním dôkazov - organizačný poriadok žalovaného účinný od 17. 09. 2012 a organizačný poriadok účinný od 01. 01. 2013, žalobkyňa chcela zdôrazniť význam organizačného poriadku ako internej normy žalovaného, ktorého súčasťou je popis pracovných činností jednotlivých organizačných útvarov centrály žalovaného a tiež jeho organizačná schéma. Poukázala na to, že riadne vykonanie všetkých požadovaných dôkazov je predpokladom zistenia existencie, resp. neexistencie voľného pracovného miesta. porovnaním obsahu funkčnej náplne ,, operačného rizika „ (strany č. 17-7 a 12-2 oboch OP) je zrejmé, že ide o temer totožné funkčné náplne, ktorá funkčná náplň u žalovaného existovala ku dňu dania výpovede z pracovného pomeru žalobkyni, a teda k tomuto dňu existovala aj potreba výkonu práce, ktorej náplňou bolo „operačné riziko“, čo znamená, že k tomuto dňu existovalo u žalovaného, voľné pracovné miesto. V čase, kedy mal skončiť pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, došlo k zmene a úprave povinností a kompetencií medzi jednotlivými odbormi žalovaného, keď poukázal na oznámenie riaditeľky ľudských zdrojov p. I., ktorá uviedla, že v súvislosti s ukončením pracovného pomeru p. P. ako špecialistu pre operačné riziko k 30.09.2012 bolo u žalovaného v septembri 2012 rozhodnuté, že jeho pracovná náplň sa rozdelí - časť na právny odbor a časť medzi ostatných zamestnancov odboru trhového a operačného rizika, s čím sa konajúci súd stotožnil. Žalobkyňa však s týmto vysvetlením nesúhlasí a tvrdí, že žalovaný doposiaľ o tom nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Oznámenie riaditeľky ľudských zdrojov p. I. v predmetnej sporovej veci považuj za účelové, keďže v čase, ku ktorému sa vyjadruje písomne, u žalovaného ani nepracovala a nepredložila o tvrdených skutočnostiach žiaden iný relevantný dôkaz. Keby pracovná náplň p. P. nebola u žalovaného potrebná aj po jeho odchode, resp. bola zrušená, ako opakovane tvrdil žalovaný a náväzne naňho aj konajúci súd, nemohli by tieto pracovné činnosti byť obsiahnuté v oboch citovaných organizačných poriadkoch ako internej norme žalovaného. Neexistuje žiadny osobitný predpis, ktorý by vyžadoval na pracovné miesto špecialistu operačného rizika osobitné kvalifikačné predpoklady. Žalovaný doposiaľ v konaní nepredložil
ani žiadny vnútorný predpis, v ktorom by bol určil požiadavky na výkon práce špecialistu operačného rizika. Napriek tomu sa konajúci súd opätovne a bezdôvodne stotožnil s obranou žalovaného v tom smere, že žalobkyňa nespĺňala potrebné predpoklady stanovené v rozhodnom čase pre obsadenie takejto pracovnej pozície, s čím žalobkyňa zásadne nesúhlasí, keďže jej kvalifikácia i prax zodpovedala výkonu náplne práce operačného rizika podľa platného organizačného poriadku. Navyše konajúci súd opätovne a znovu bezdôvodne poukazuje na nekvalifikovanosť žalobkyne pre výkon práce, pričom v odôvodnení rozsudku sa opiera o predpoklady na pozíciu špecialista úverového rizika, hoci táto pozícia resp. pracovná činnosť nie je predmetom sporu. Pán U. P. (so stredoškolským vzdelaním s maturitou ) vykonával túto funkciu až do ukončenia pracovného pomeru bez výhrad zo strany žalovaného a podľa jeho požiadaviek, t.j. podľa požiadaviek platného organizačného poriadku žalovaného, ako to ostatne vyplýva aj z 1. bodu jeho Pracovnej zmluvy zo dňa 27.2.2004. Na jednej strane súd - opäť opakovane - tvrdí, že z vykonaného dokazovania nezistil voľné pracovné miesto u žalovaného v čase od 6.11.2012 do 14.11.2012 a ani v následnom primeranom období dvoch mesiacov, t.j. že by bola uzatvorená žalovaným prac. zmluva s iným zamestnancom, teda že by bolo voľné pracovné miesto. Pritom na druhej strane konajúci súd uvádza, že zistil, že dňa 19.11.2012 žalovaný ako zamestnávateľ a Ing. Z. ako zamestnanec uzavreli dňa 19.11.2012 pracovnú zmluvu na výkon práce „ špecialistu pre operačné riziko". Žalobkyňa je presvedčená, že v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázala, že minimálne jedno pracovné miesto bolo v rozhodnom období u žalovaného voľné a tento ho mal žalobkyni ponúknuť čo i len na kratší pracovný čas. Vyplýva to - okrem iného - z ďalšieho tvrdenia žalovaného, že po rozdelení pracovnej náplne na pozícii „špecialista pre operačné riziko„ po p. P. medzi právny odbor a odbor trhového a operačného rizika bola zostávajúca časť pracovnej náplne rozdelená medzi ostatných zamestnancov odboru TaOR podľa rozhodnutia riaditeľa odboru. Toto však žalovaný neurobil a žalobkyňa tvrdí, že nesplnením si zákonnej ponukovej povinnosti voči nej porušil zákon. Je zrejmé - a vyplýva to aj z oboch predložených organizačných poriadkov - že všetky povinnosti, ktoré boli v nich uvedené pod „operačným rizikom“, bol žalovaný povinný zabezpečovať nepretržite a permanentne tak, ako mu to ukladá Zákon a bankách a Opatrenia Národnej banky Slovenska ako vykonávacích predpisov k zákonu. Potreba výkonu tejto činnosti u žalovaného existovala a teda - keďže po odchode p. P. nemal kto túto prácu vykonávať - bol žalovaný zo zákona povinný túto prácu žalobkyni ponúknuť. Podľa odôvodnenia rozsudku však mala odchodom p. P. funkcia resp. pracovná činnosť „špecialistu operačného rizika“ zaniknúť. Žalovaný nepreukázal dostatočne a spoľahlivo konajúcemu súdu, že nemal minimálne jedno voľné pracovné miesto, vhodné pre žalobkyňu čo i v kratšom pracovnom čase, naopak, žalobkyňa tvrdí, že jeho existencia bola v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. Z doterajšieho konania vo veci vyplýva, že konajúci súd sa vo všetkom stotožnil s obranou a tvrdeniami žalovaného, čo žalobkyňa vníma nie ako objektívne, ale jednostranné posudzovanie veci.
3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec posúdil po právnej stránke adekvátne, v dôsledku čoho opätovne dospel k správnemu rozhodnutiu a návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol. Činnosti, ktoré pôvodne vykonával p. P., boli a naďalej sú v banke vykonávané. Z dôvodu optimalizácie ich však nevykonáva jedna konkrétna osoba , ale boli prerozdelené medzi iných zamestnancov, resp, iné odbory, ktoré k svojej bežnej agende pribrali aj tieto činnosti. A práve na preukázanie tejto skutočnosti boli predložené organizačné poriadky a potvrdenie riaditeľky Odboru ľudských zdrojov, p. baxovej. Žalovaný bol schopný vykonávať všetky činnosti, ktoré v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti potrebuije a musí vykonávať v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov aj s menším počtom zamestnancov na základe efektívnejšieho prerozdelenia pracovných povinností. Námietky žalobkyne , že bola údajne zo strany žalkovaného diskriminovaná v porovnaní s niektorými bývalými kolegami, sú účelové, prvostupňový súd sa s nimi už vysporiadal a ani odvolací súd nenasznačil, že by sa týmito skutočnosťami bolo potrebné v súvislosti s prejednávaním neplatnosti skončenia pracovného pomeru ďalej zaoberať.
4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.
6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani jeho zrušenie.
7. Odvolací súd na základe vykonaného doplneného dokazovania dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k názoru, že v prejednávanej veci bola preukázaná existencia voľného pracovného miesta v následnom primeranom období dvoch mesiacov (analógia s ust. § 61 ods. 3 ZP), ktoré však nebolo žalovaným žalobkyni ponúknuté, čím došlo k porušeniu ponukovej povinnosti žalovaného pri výpovedi danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP.
8. Predmetom rozsiahleho a opakovane dopĺňaného dokazovania bolo preukázanie existencie voľného pracovného miesta u žalovaného a splnenie si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. V prejednávanej veci bolo preukázané, že v období po 14. 11. 2012, kedy bola žalobkyni daná výpoveď, bola na internetovom portáli www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> od 19. 11. 2012 zverejnená ponuka žalovaného na obsadenie voľného miesta na pozíciu „špecialista pre operačné riziko“ s miestom výkonu práce v Žiline/ v Bratislave. Podľa tvrdení žalobkyne išlo o uvoľnenú pozíciu po p. P., ktorý ju vykonával u žalovaného do 30. 09. 2012, kedy dal výpoveď. Následne bolo táto pozícia obsadená dňa 01. 12. 2012, bez toho aby bola ponúknutá žalobkyni, čo i len na kratší pracovný čas, hoci žalobkyňa spĺňala podmienky - vzdelanie a prax pre výkon práce na uvedenej pozícii. Pracovná náplň pozície „špecialista pre operačné riziko“ jej bola známa, nakoľko právny odbor, kde pôsobila žalobkyňa a odbor trhového operačného rizika spolu úzko spolupracovali.
9. Žalovaný vo vzťahu k vyššie uvedenému voľnému miestu namietal, že nešlo o miesto s totožnou pracovnou náplňou ako u p. P., ktorá skutočnosť mu bránila ho ponúknuť žalobkyni, ktorá na uvedenú pozíciu nespĺňala predpoklady. Tvrdil, že došlo k rozdeleniu pracovnej náplne, pričom časť prešla na právny odbor a zvyšná časť bola prerozdelená medzi ostatných zamestnancov, ktorý pracovali na odbore trhového operačného rizika. Žalovaný pritom nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal požiadavky a predpoklady, ktoré mal uchádzač o predmetnú pozíciu spĺňať. Zároveň žalovaný tvrdil, že miesto „špecialista pre operačné riziko“ po odchode p. P. 30. 09. 2012 zaniklo. Existujúce pracovné miesto môže u zamestnávateľa zaniknúť v súlade so zákonom, t.j. rozhodnutím o organizačnej zmene, zrušením resp. jeho trvalým neobsadením. Žalovaný nepreukázal žiaden z vyššie uvedených spôsobov zániku pracovného miesta. Na strane druhej v priebehu konania produkoval opakovane dodatočné vyjadrenia a potvrdenia, ktoré možno považovať za účelové, keďže žiadne nepochádzalo z dotknutého obdobia september až december 2012, konkrétne chýba rozhodnutie zo septembra 2012, ktorým malo dôjsť k rozdeleniu pracovnej náplne pre pozíciu špecialista pre operačné riziko, či rozhodnutie riaditeľa odboru o rozdelení pracovnej náplne medzi zamestnancov odboru trhového a operačného rizika, tak ako to bolo uvedené v potvrdení riaditeľky Odboru ľudských zdrojov W. I. zo dňa 21. 08. 2014.
10. V konaní boli predložené na žiadosť žalobkyne ako dôkazy Organizačný poriadok žalovaného účinný od 17. 09. 2012 a organizačný poriadok účinný od 01. 01. 2013. V čase výpovede danej žalobkyni a následného obdobia, kedy bolo obsadzované miesto „špecialistu operačného rizika“ platil Organizačný poriadok účinný od 17. 09. 2012, ktorý v bode 17.3 upravoval odbor trhového a operačného rizika, v bode 17.3.6 operačné riziko. Porovnanie obsahovej náplne uvedenej v predmetnom organizačnom poriadku s potvrdením riaditeľky Odboru ľudských zdrojov z 21. 08. 2014 o rozdelení pracovnej náplne pre pozíciu špecialista pre operačné riziko, toto potvrdenie vyvracia a preto možno prijať záver, že nedošlo ani k zmene požiadaviek na pozíciu špecialista pre operačné riziko (ktorú do 30. 09. 2012 zastával Ing. P. so stredoškolským vzdelaním), ako to tvrdil žalovaný a žalobkyni malo byť toto voľné miesto ponúknuté aj s ohľadom na splnené predpoklady pre jeho výkon, a to vzdelanie i prax. Zmena vo vzťahu k odboru trhového a operačného rizika je zjavná až z organizačného poriadku účinného od 01. 01. 2013.
11. Z hľadiska dôkaznej povinnosti žalovaného pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu jeho výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom, leží aj v takomto prípade na zamestnávateľovi (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 138/2012).
12. Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce je hmotno-právnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorej splnenie musí preukazovať zamestnávateľ (R 94/1968).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že žalovaný k svojim tvrdeniam nepredložil žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu splneniu si ponukovej povinnosti voľného pracovného miesta voči žalobkyni pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP.
14. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni priznal v plnom rozsahu.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)