Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-14-2016.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobyne: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/40/2014 - 89 zo dňa 28.10.2015 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil, určil, že poplatok 120,58 eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,24 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v sume 524,28 Eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nemajú strany nárok na náhradu trov konania. 2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011. Zmluvnú podmienku nepovažoval za individuálne dojednanú. O trovách konania o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej a § 150 ods. 1 O.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný. Namieta nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu, podľa ktorých žalobkyňa nevedela, že uzatvára dohodu o poskytovaní služieb, a o jej obsahu nebola informovaná. Ďalej uviedol, že právo na odklad splátok predstavuje protiplnenie a že dohoda o poskytnutí služby je individuálne dojednaná, čím sa súd dostatočne nezaoberal. Nesúhlasil tiež s trovami konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol, alebo zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného žalovaného sp. zn. 20Co 99/2014, poznamenáva: 6. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“ 7. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 120,58 Eur, t.j. poplatok vo výške zodpovedajúcej cca 14,4%-ám poskytnutého úveru (840 Eur). Mesačná splátka je vo výške 45,01 Eur. Za odklad troch splátok, t.j. splátok vo výške 135,03 Eur, spotrebiteľ by mal podľa dojednania vopred, t.j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok takmer vo výške troch odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. 8. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. 9. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“ 10. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná. 11. K individuálnemu dojednaniu odvolací súd konštatuje, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dohoda o poskytnutí služby je vopred naformulovaná v zmluve. Súdna kontrola pôsobí aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať konkrétnu zmluvnú podmienku. Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad dohody o poskytnutí služby, ktorá bola predložená spotrebiteľovi na podpis a mala vyvolať dojem, že si ju vyžiadal spotrebiteľ. 12. Žalovaný v odvolaní uvádza, že žalobkyňa uzatvárala dohodu o poskytovaní služieb dňa 27.9.2012, t.j. v tejto prejednávanej veci, po prvýkrát. Z konania vedeného pod sp. zn. 11C/39/2014 vyplýva, že takúto dohodu uzavrela aj následne v roku 2013. Toto tvrdenie žalobcu nie je správne, pretože v tejto veci sa prejednáva dohoda zo dňa 16.04.2013 a vo veci sp. zn. 11C 39/2014 bola prejednávaná dohoda zo dňa 27.09.2012, pričom aj tu žalobkyňa tvrdila, že na takúto dohodu nebola upozornená. V konaní 11C/39/2014 súd žalobkyni vyhovel a rovnakú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú, čo bolo následne potvrdené aj odvolacím súdom. V danej veci, ktorá je skutkovo a právne totožná, nevidí odvolací súd dôvod na odklon od svojich predchádzajúcich rozhodnutí a záverov. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dve dohody o poskytnutí služby ešte nedokazuje, že v oboch prípadoch bola informovaná o ich obsahu a dôsledkoch. 13. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli náležitosti odôvodnenia rozsudku stanovené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Rozsudok je čo do žalovaným namietaného dôvodu odôvodnený riadne, v súlade s predmetným ustanovením. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní. Rozsudok spĺňa aj kritériá odôvodnenia podľa CSP (§ 220 ods. 2). 14. Pokiaľ žalovaný napáda odvolaním aj výrok o trovách konania, ak súd ich náhradu rozdelil na časť o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd konštatuje, že takýto postup považuje za správny. Nakoľko ide o dva samostatne žalovateľné nároky, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemohla byť zohľadnená samostatnosť týchto nárokov. K použitiu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd dodáva, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, na rozdiel od žalobkyne, sa nijako nepriaznivo nezasiahne do jeho majetkovej sféry. V konečnom dôsledku bolo celé konanie vyvolané správaním sa žalovaného, ktorý používa voči spotrebiteľom nekalé praktiky a zaväzuje ich neprijateľnými zmluvnými podmienkami, za čo musí niesť zodpovednosť v podobe trov konania. 15. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy si však neuplatnila, ani jej v súvislosti s odvolaním žiadne nevznikli. Žalovaný v konaní o odvolaní úspech nemal. Tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).