Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, proti žalovaným: 1) LOSS BETONÁRKA, s.r.o., IČO: 46 198 709, so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava, 2) L.. F. U., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F. a 3) F. U., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F., žalovaní v 2. a 3. rade spoločne zastúpení advokátkou O.. O. Dubskou, Šoltésovej 13, Ružomberok, o zaplatenie 13.199,37 eur s príslušenstvom a odmenou 44 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 254/2014-12 zo dňa 29.9.2014 sa proti žalovaným v 2. a 3. rade ponecháva v platnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 254/2014-12 zo dňa 29.9.2014 súd uložil žalovaným povinnosť, aby do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 13.199,37 eur so 6% - ným ročným úrokom od 29.11.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 44 eur a náhradu trov konania vo výške 1.502,93 eur, alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Námietky podali len žalovaní v 2. a 3. rade. Po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 14/2015. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 4. Žalovaní v 2. a 3. rade v spoločných námietkach uviedli, že nie oni, ale žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom dňa 30.11.2011 dve leasingové zmluvy, a to č. LZF/11/21364 a č. LZF/11/21365, ich predmetom bol nájom domiešavačov betónu. V ten istý deň boli vystavené neúplné zmenky bez sumy a splatnosti. Pri ich vyplňovaní žalobca nepostupoval v súlade so zákonom

jednak preto, že oni so žalobcom žiadnu dohodu o vyplňovacom práve neuzavreli a žalobca teda nemal právo voči nim ako spotrebiteľom zmenky vyplniť, ďalej preto, že oprávnenie, ktoré žalobcovi udelil žalovaný v 1. rade, sa nevzťahovalo na pohľadávku z titulu náhrady škody, takýto nárok ani nebol zmenkami zabezpečený, a nakoniec preto, že v čase vyplňovania zmeniek už žalobca nebol leasingovým prenajímateľom, obe zmluvy 18.4.2012 vypovedal, čím sa záväzkovo-právny vzťah ukončil a žalovaný v 1. rade predmety leasingu žalobcovi vrátil. Mali zato, že zmluvy sa mali posudzovať podľa § 663 a nasl. a § 489 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvy nájomné s právom kúpy prenajatej veci a skutočnosť, že zanikli výpoveďou, nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobcovi ani škoda, za ktorú by zodpovedal žalovaný v 1. rade, nevznikla, po ukončení leasingu mu žalovaný v 1. rade predmety leasingu vrátil v neporušenom stave. Z finančného vyúčtovania a žalobcom vystavených faktúr vyplýva, že v zmenke si žalobca uplatňuje pohľadávku na náhradu škody. Nároky si uplatnil v zmysle čl. IV ods. 4.4.4. písm. b), f) a e) (Všeobecných zmluvných podmienok), ktoré ale nie sú škodou, nezodpovedajú nárokom na náhradu škody a ani atribúty vzniku škody neboli preukázané. Žalovaný v 1. rade nič žalobcovi nedlhoval, preto nebol dôvod doplniť zmenku. Podľa nich žalobca vyplnením zmeniek konal v úmysle obísť zákon, mal sa domáhať zaplatenia faktúr a nie zmeniek po zániku zmluvného vzťahu. Žalobca v liste z 24.1.2013 priznal, že predmety leasingu predal za sumu 64.800 eur včítane DPH (zmluva č. LZF/11/21365) a za sumu 138.000 eur včítane DPH (zmluva č. LZF/11/21364). V záverečnom vyúčtovaní však zahrnul predajné ceny bez DPH, t. j. 54.000 eur a 115.000 eur, ak by postupoval v súlade s leasingovou zmluvou a výťažok z predaja zahrnul v celosti, včítane DPH, výsledok vyúčtovania by bol iný, skončil by preplatkom 20.600,63 eur v prospech žalovaného v 1. rade. Postup, ktorý žalobca zvolil, podľa nich nie je logický už vzhľadom na to, že nezaplatené leasingové splátky boli účtované včítane DPH. Dospeli preto k záveru, že dlh neexistuje, čím ani oni ako zmenkoví ručitelia nemajú povinnosť žalobcovi plniť. Navyše na nich treba hľadieť ako na spotrebiteľov a spotrebiteľské záväzky nie je možné zabezpečiť vystavením zmenky. Ďalej namietali, že zmenku nevyplnil štatutárny zástupca žalobcu a poukazom na to, že štatutárny zástupca nepodpísal žalobu a k žalobe neboli pripojené ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva (zmluvy o vyplňovacom zmenkovom práve, leasingové zmluvy a doklady preukazujúce existenciu žalobcom tvrdenej pohľadávky zahrnutej do zmeniek), tvrdili, že zákonom určené podmienky pre vydanie zmenkového platobného rozkazu neboli splnené. 5. Ako dôkazy boli k námietkam pripojené leasingové zmluvy č. LZF/11/21364 a LZF/11/21365, Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu, ktoré sú súčasťou každej z leasingových zmlúv, obe oznámenia z 18.4.2012 o ukončení leasingových zmlúv, finančné vyúčtovanie oboch predčasne ukončených leasingových zmlúv, faktúry č. 1121364801 a č. 1121365801 a list žalobcu z 24.1.2013, na ktorý v námietkach poukázali. 6. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. V písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že medzi ním a žalovaným boli dva zmluvné vzťahy, založené leasingovými zmluvami č. LZF/11/21365 a č. LZF/11/21364, obe ukončil výpoveďou preto, že žalovaný v 1. rade leasingové splátky neplatil. Predmety leasingu žalovanému v 1. rade odobral a odpredal, následne uskutočnil vyúčtovanie v súlade s bodom 4.4.4 Všeobecných zmluvných podmienok (VZP). Vo finančnom vyúčtovaní zmluvy č. LZF/11/21365 z 9.8.2012 bol vykázaný preplatok 11.474,70 eur, ktorý v súlade s bodom 2.5.4. VZP preúčtoval na zmluvu č. LZF/11/21364. Ku leasingovej zmluve č. LZF/11/21364 vyhotovil finančné vyúčtovanie dňa 19.10.2012 a jeho výsledkom bol, aj po zohľadnení preplatku z prvej zmluvy, nedoplatok vo výške 13.199,37 eur. Všetky vzájomné nároky so žalovaným v 1. rade, vyplývajúce zo zmluvy č. LZF/11/21365 boli teda vysporiadané. V súvislosti s výpoveďou zmluvy č. LZF/11/21364 vznikla žalovanému v 1. rade povinnosť uhradiť nedoplatok. Záväzky z tejto zmluvy boli zabezpečené blankozmenkou, za zaplatenie ktorej sa zaručili žalovaní v 2. a 3. rade. So žalovaným v 1. rade uzavrel dohodu nazvanú Vyplňovacie zmenkové prehlásenie, v ktorej sú určené podmienky doplnenia chýbajúcich údajov v blankozmenke. Súčasťou prehlásenia bol súhlas oboch avalov so spracovaním ich osobných údajov, preto si obaja pri podpisovaní zmenky museli byť vedomí, za aký záväzok sa zaručujú, okrem iného o tom svedčí aj skutočnosť, že obaja boli spoločníkmi žalovaného v 1. rade (žalovaná v 2. rade aj jeho konateľkou) a zmenka bola podpísaná v deň uzavretia leasingovej zmluvy. Právo vyplniť sumu a dátum splatnosti mal v prípade vzniku záväzku žalovaného v 1. rade z leasingovej zmluvy č. LZF/11/21364, okrem iného išlo aj o pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy, alebo určením predčasnej splatnosti, resp. pohľadávky podľa VZP. V dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. LZF/11/21364 mu vzniklo veľké množstvo nákladov v súvislosti s odpredajom predmetu leasingu, bez ohľadu na jeho stav, ktoré sa žalovaný v 1. rade podľa bodu 4.4.4. VZP zaviazal v prípade ich vzniku uhradiť. Do finančného vyúčtovania bol výnos z predaja predmetov leasingu zahrnutý bez DPH, ktorý postup vyplýva z bodu 4.4.5. VZP, ako aj z podstaty veci, keďže DPH je podľa zákona č. 222/2004

Z. z. príjmom štátu, daň odviedol a na zníženie svojich nárokov mohol použiť iba skutočne získaný výnos. Zmenková suma, ktorú v blankozmenke doplnil, zodpovedá pohľadávke v zmysle finančného vyúčtovania zmluvy č. LZF/11/21364, ako dátum splatnosti vyplnil dátum vyplnenia zmenky. Podľa znenia vyplňovacieho zmenkového prehlásenia mal právo chýbajúce údaje do blankozmenky doplniť aj v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy, je preto irelevantné, že v čase vyplnenia už nemal postavenie leasingového prenajímateľa. Zánikom leasingovej zmluvy nezanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán a aj ustanovenia VZP o zániku a vysporiadaní leasingovej zmluvy sú svojou povahou ustanoveniami, ktoré v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka majú trvať aj po zániku zmluvy. K ostatným námietkam poukázal na abstraktnú povahu zmenky, z ktorej teda nemusí vyplývať dôvod jej vystavenia a pre uplatnenie nárokov z nej ani právny dôvod preukazovať, tým pádom ho v žalobe ani neuviedol. K vydaniu zmenkového platobného rozkazu postačovalo v zmysle § 175 ods. 1 OSP predložiť prvopis zmenky. Ku tvrdeniu, že žalovaní v 2. a 3. rade majú postavenie spotrebiteľov uviedol, že leasingová zmluva č. LZF/11/21364 bola uzavretá medzi dvomi právnickými osobami konajúcimi v rámci predmetu svojich podnikateľských činností a nie je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská. V tomto konaní si neuplatňuje nárok zo zmluvy ale zo zmenky, zmenkový ručiteľský záväzok je akcesorický ku zmenke a ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Žalovaní v 2. a 3. rade by nemali postavenie spotrebiteľov ani ak by sa zaručili za plnenie leasingovej zmluvy, keďže na základe ručiteľskej zmluvy by im nebolo poskytnuté žiadne plnenie a v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa vzťahy, ktoré vznikli na zabezpečenie obchodnoprávnych záväzkov, spravujú Obchodným zákonníkom. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že zmenku nevyplnil jeho štatutárny orgán, žalovaní ani nepreukázali, že by zmenku vyplnila na to neoprávnená osoba, zmenka bola uložená v jeho sídle, preto ju nikto iný, než osoba konajúca v jeho mene, vyplniť nemohol. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podával v jeho mene právny zástupca, ktorému udelil generálnu plnú moc a tá je uložená v spisoch súdnej správy pod číslom Spr. 3786/2010. 7. Žalobca k písomnému vyjadreniu k námietkam okrem tých dôkazov, ktoré predložili aj žalovaní, pripojil vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LZF/11/21364, dohodu o platbách nájomného (splátkový kalendár), doklady o doručení vyúčtovania žalovaným, kúpnu zmluvu o predaji predmetu leasingu, predžalobnú výzvu s dokladmi o jej doručení žalovaným, špecifikáciu nárokov zahnutých do finančného vyúčtovania zmluvy a faktúry o výške nákladov súvisiacich s odňatím a odpredajom predmetu leasingu. 8. Na prejednanie námietok nariadil súd viacero pojednávaní. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi, ktoré strany súdu predložili, vykonať iné dôkazy nenavrhli. Na ostatné pojednávanie sa ani jedna strana nedostavila, neúčasť obe ospravedlnili, ale keďže odročenie nenavrhli, súd konal v ich neprítomnosti. 9. Z prvopisu zmenky k zmluve č. LZF/11/21364, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 30.11.2011, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu v Bratislave dňa 29.11.2012, bez protestu, zmenkovú sumu 13.199,37 eur. Ako ručitelia za vystaviteľa zmenku podpísali žalovaní v 2. a 3. rade. 10. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 11. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali, že na nich treba hľadieť ako na spotrebiteľov a spotrebiteľské záväzky nie je možné zabezpečiť vystavením zmenky. Touto otázkou bolo potrebné zaoberať sa aj v rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015. 12. Z listinných dôkazov, ktoré strany predložili, jednoznačne vyplýva, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky je leasingová zmluva č. LZF/11/21364, na ktorú zmenka odkazuje. Zmluvu dňa 30.11.2011 uzavrel žalobca a žalovaný v 1. rade ako leasingový nájomca. Predmetom zmluvy bol finančný leasing domiešavača betónu s výtlačnou pumpou. Leasingová zmluva teda bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaní v 2. a 3. rade vstúpili do právneho vzťahu so žalobcom len avalovaním zmenky, v ktorom vzťahu však nemajú postavenie spotrebiteľa, za zaplatenie zmenky sa nezaručili za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnili vystaviteľovi zmenky, ktorého spoločníkmi boli, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. K záveru, že za týchto podmienok nemá zmenkový ručiteľ postavenie spotrebiteľa, dospel už Európsky súdny dvor v rozsudku C-419/11 zo dňa 14.3.2013.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase vystavenia bola zmenka neúplná a chýbajúce údaje dodatočne doplnil žalobca na základe Vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/11/21364, obsahom ktorého je dohoda o podmienkach, za splnenia ktorých má žalobca právo v blankozmenke doplniť zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali, že oni dohodu so žalobcom neuzavreli a žalobca preto nemal právo voči nim zmenku vyplniť. 14. Vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LZF/11/21364 bolo vystavené dňa 30.11.2011 a ako zmluvné strany sú označení žalobca a žalovaný v 1. rade. Prehlásenie v mene leasingového nájomcu na lícnej strane podpísala žalovaná v 2. rade ako konateľ. Súčasťou prehlásenia je súhlas s použitím osobných údajov, ktoré žalobcovi udelili avalisti, t. j. žalovaní v 2. a 3. rade. Obaja svojimi podpismi potvrdili, že súhlas udeľujú z dôvodu uzavretia a plnenia zmluvy s nimi ako dotknutými osobami, okrem iného aj v snahe vyhnúť sa prípadných nevymožiteľných pohľadávok zo záväzkových vzťahov. 15. Zmenkový zákon, ani iný všeobecne záväzný predpis, neurčuje formu, v ktorej má byť dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky uzavretá. Písomná forme teda nie je podmienkou jej platnosti, dohodu je možné dojednať aj neformálne. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. 16. Žalovaná v 2. rade prehlásenie podpísala v mene leasingového nájomcu ako konateľka, čím v skutočnosti aj ona vyjadrila vôľu, aby sa dojednaný obsah dohody vzťahoval aj na ňu ako zmenkovú ručiteľku. Ona a žalovaný v 3. rade podpisom na druhej strane prehlásenia potvrdili, že im je obsah záväzkového vzťahu známy, t.j. obsah vyplňovacieho prehlásenia, uvedený na prvej strane. Obaja teda nepodpísali zmenku bez toho, aby nepoznali obsah budúceho zmenkového vzťahu, čím aj oni žalobcovi neformálnym spôsobom udelili právo chýbajúce údaje v blankozmenke doplniť. 17. Zmenkový zákon pojem „blankozmenka“ nepoužíva, ale z ustanovenia čl. I. § 10 je zrejmé, že pripúšťa, aby bola zmenka pri vydaní neúplná, keďže upravuje okruh námietok, ktorými sa môže dlžník brániť proti majiteľovi zmenky, ktorý chýbajúce údaje do zmenky doplnil a blankozmenku premenil na riadnu zmenku. Žalovaní v 2. a 3. rade toto právo využili a namietali, že so zánikom leasingovej zmluvy výpoveďou zaniklo aj vyplňovacie oprávnenie žalobcu, lebo už nebol leasingovým prenajímateľom, zmenkou nebola zabezpečená pohľadávka žalobcu na náhradu škody, ktorá by mala podľa žalobcu vzniknúť v súvislosti s výpoveďou leasingovej zmluvy a nakoniec, že chýbajúce údaje v zmenke nedoplnil štatutárny zástupca žalobcu. 18. Podľa vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/11/21364 z 30.11.2011 boli zmenkou zabezpečené aj pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vypovedaním zmluvy. Vzhľadom na takto definovanú zabezpečovanú pohľadávku nie je dôvodné tvrdenie žalovaných, že výpoveďou leasingovej zmluvy zaniklo aj oprávnenie blankozmenku vyplniť. 19. Právo vyplniť chýbajúce údaje v zmenke mal žalobca ako jej majiteľ. To však neznamená, že oprávnenie mohol zrealizovať výlučne iba štatutárny zástupca žalobcu a nemohol na vykonanie tohto úkonu poveriť inú osobu. Pokiaľ sú žalovaní presvedčení, že zmenku vyplnila neoprávnená osoba, bolo na nich, aby svoje tvrdenie konkretizovali a relevantným spôsobom aj preukázali. 20. Podľa vyplňovacieho zmenkového prehlásenia bol žalobca oprávnený doplniť chýbajúce údaje len v prípade, ak vzniknú záväzky leasingového nájomcu zo zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy č. LZF/11/21364 boli Všeobecné zmluvné podmienky. Podľa bodu 4.4.4. VZP bol žalobca v prípade ukončenia zmluvy výpoveďou oprávnený leasingovému nájomcovi okrem iného vyúčtovať aj:

- písm. b) škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti a nákladov spojených s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom predmetu leasingu

- písm. e), škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorá sa rovná rozdielu vstupnej ceny predmetu leasingu a súčtom splátok istiny zahnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia leasingovej zmluvy a

- písm. f) škodu z titulu finančných nákladov odo dňa predčasného ukončenia zmluvy do skutočnej realizácie predmetu leasingu. Faktúrou č. 1121364801 z 19.10.2012 žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade nároky na náhradu škody podľa bodu 4.4.4. písm. b), e) a f) VZP, a keďže aj táto pohľadávka vznikla v dôsledku a v súvislosti s vypovedaním zmluvy, ide o pohľadávku zabezpečenú zmenkou. Fakturovanú sumu spolu s dlžnými splátkami splatnými do ukončenia zmluvy žalobca zahrnul do finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy ako svoj celkový nárok, od ktorého odpočítal pohľadávky leasingového

nájomcu a nakoľko mu vyčíslený nedoplatok nebol uhradený, doplnil v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením do blankozmenky sumu rovnajúcu sa maximálnej výške nesplatenej zabezpečovanej pohľadávky ku dňu vyplnenia blankozmenky. 21. Ďalšie námietky nemali pôvod v zmenke samotnej, ani v predpisoch zmenkového práva, ale vyplývali z mimozmenkového vzťahu, ktorým je leasingová zmluva č. LZF/11/21364 zo dňa 30.11.2011. Kauzálne námietky avalistov považoval súd vzhľadom na ich personálne a majetkové prepojenie s leasingovým nájomcom za prípustné a vzhľadom na to, že žalobca je prvým majiteľom zmenky, nebolo potrebné, aby žalovaní v 2. a 3. rade preukazovali vedomé konanie majiteľa na škodu dlžníkov pri nadobúdaní zmenky, ktorá povinnosť pri indosovaných zmenkách vyplýva z prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona. 22. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali, že zánik zmluvy výpoveďou nezakladá nárok na náhradu škody a žalobcovi škoda, za ktorú by žalovaný v 1. rade zodpovedal, ani nevznikla, po ukončení leasingu mu žalovaný v 1. rade predmet leasingu vrátil v neporušenom stave. Zjavne nevzali do úvahy, že k predčasnému ukončeniu zmluvy došlo preto, že leasingový nájomca neplnil zmluvné záväzky, podľa dohody o platbách nájomného mal leasingové splátky platiť od 18.1.2012 do 18.12.2016, žalobca zmluvu ukončil pre nezaplatenie splátok zročných 18.1.2012, 18.2.2012 a 18.3.2012 (spolu 8.528,96 eur) a pre nesplnenie peňažného záväzku 2.438,72 eur. Škoda by žalobcovi nevznikla len v prípade, ak by výťažkom z predaja predmetu leasingu boli pokryté všetky náklady a nároky, na ktoré mal v súvislosti s leasingom nárok. Súhlasne so žalobcom poukazuje aj súd na to, že zmenkou zabezpečený záväzkový vzťah vznikol medzi dvomi podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti, preto sa leasingová zmluva samotná a nároky z nej vzniknuté neposudzujú podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa zákona č. 513/1991 Zb., (ObZ). Uzavretie leasingovej zmluvy, ktorá ako zmluvný typ nie je v zákone výslovne upravená, umožňuje § 269 ods. 2 ObZ. Podľa Obchodného zákonníka sa posudzuje aj nárok na náhradu škody, ide o zodpovednosť objektívnu, preto by mal žalovaný v 1. rade preukázať, že porušenie povinnosti bolo spôsobené výlučne okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§§ 373 a 374 . 23. Kauzálnou je aj námietka spochybňujúca správnosť finančného vyúčtovania z dôvodu, že v prospech leasingového nájomcu žalobca započítal výnos z predaja predmetov leasingu bez DPH. Takýto postup však bol dohodnutý v bode 4.4.5. VZP. V prípade, ak žalobca leasingovú zmluvu ukončil výpoveďou, prijal odobratý predmet leasingu do svojho majetku v hodnote predajnej ceny bez DPH. Dôvod tohto dojednania vysvetlil žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam, keď poukázal na to, že podľa zákona č. 222/2004 Z. z. je DPH príjmom štátu, po predaji predmetu leasingu daň odviedol, preto na zníženie svojich nárokov mohol použiť už iba skutočne získaný výnos. 24. Nakoniec žalovaní v 2. a 3. rade namietli, že zákonné podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu neboli splnené, lebo žalobu nepodpísal štatutárny zástupca žalobcu a k žalobe nepripojil ďalšie listinné dôkazy potrebné na uplatnenie práva, za ktoré považovali zmluvy o vyplňovacom zmenkovom práve, leasingové zmluvy a doklady preukazujúce existenciu žalobcom tvrdenej pohľadávky zahrnutej do zmenky. 25. Zmenkový platobný rozkaz mohol súd v zmysle prvej vety § 175 ods. 1 OSP, v znení platnom do 23.12.2015, vydať len na návrh žalobcu, ak predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práv. Zmenka je abstraktný, dokonalý a nesporný cenný papier, takže práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou a do nej sú inkorporované. Takýto charakter nestráca ani zabezpečovacia zmenka, ktorá bola pôvodne neúplná, keďže vyplnením chýbajúcich údajov sa z blankozmenky stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Preto listinami potrebnými na uplatnenie práv zo zmenky, ktorých predloženie predpisoval § 175 ods. 1 OSP ako predpoklad pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, sú len tie listiny, ktorými bolo podľa zmenkového zákona alebo všeobecného predpisu potrebné preukázať právo alebo povinnosť zo zmenky (najmä protestačné listiny alebo správy o odopretí prijatia alebo zaplatenia, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom, listiny preukazujúce mimozmenkový prechod práv alebo záväzkov zo zmenky a pod.). 26. Žalovaný v 1. rade je ako vystaviteľ vlastnej zmenky podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako príjemca cudzej zmenky, a keďže majiteľ má v zmysle čl. I. § 28 ods. 2 zmenkového zákona proti príjemcovi priamy nárok zo zmenky, vystavením vlastnej zmenky sa aj žalovaný v 1. rade stal priamym dlžníkom. Rovnaké postavenie majú na základe čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona aj žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí zmenku podpísali ako ručitelia za vystaviteľa vlastnej zmenky. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil práva len proti priamym zmenkovým dlžníkom a zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, neboli okrem prvopisu zmenky potrebné žiadne ďalšie listiny na uplatnenie práv.

27. Žalobca si nároky uplatnil zo zmenky, nie z blankozmenky, a nakoľko zaviazanosť žalovaných nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemal dôvod predložiť okrem prvopisu zmenky žiadne iné listiny, teda ani zmluvu o o vyplňovacom zmenkovom práve, leasingovú zmluvu, či doklady preukazujúce existenciu a výšku kauzálnej pohľadávky. Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, takže žalobca ako veriteľ ani podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, nemá povinnosť tvrdiť a preukázať dôvod zmenky a tým ani správnosť vyplnenia zmenky. 28. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podpísal v mene žalobcu jeho právny zástupca na základe generálnej plnej moci, ktorú mu žalobca udelil a ktorá je uložená na tunajšom súde po č. Spr. 3786/2010. Vzhľadom na to nebolo nevyhnutné, aby žalobu podpísal aj štatutárny zástupca žalobcu. 29. Žalovaní v 2. a 3. rade sa podpísaním zmenky za jej zaplatenie zaručili. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť, preto súd ponechal aj voči nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti 30. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 , ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 31. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).