Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne E. G., bytom N., D. S. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa 02. júna 2016 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. novembra 2016 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 02. júna 2016 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 677/2006 Z.z. o sociálnom poistení rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 02.06.2016 č. XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. ) odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.06.2016 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti p. E. G. (ďalej len „účastníčka konania“), spísanej 13. 04. 2016, ktorou žiadala o starobný dôchodku od 14.02.2011, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.06.2016, ktorým účastníčke konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 27.07.2016, v ktorom uviedla, že Sociálna poisťovňa nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdila, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie, nebrala do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128, rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné. Odôvodnenie rozhodnutia je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné. Právny zástupca účastníčky konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ako aj na ďalšie rozsudky súdov Slovenskej republiky (7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011, 9So/159/2011, 9So/138/2011), podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia Sociálna

poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.06.2016 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.06.2016 potvrdil. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 24.05.2004 bol účastníčke konania priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.05.2004 výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníčky v rozsahu 34 rokov a 305 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Z potvrdenia Colného úradu Prešov zo dňa 30. 04.2004 je zrejmé, že pracovný pomer colníčky trval od 01.07.1969 do 30.04.2004. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože účastníčka konania nevykonávala službu colníčky v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukazovanie na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo o iné skutkové situácie ako v danej veci. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Právny názor, vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaných v obdobných veciach, nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok účastníčky konania možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. K námietke účastníčky konania ohľadne diskriminácie žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V prípade účastníčky konania nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Inak bolo rozhodnuté len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Na základe vyššie uvedených skutočností Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii účastníčky konania a dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.

3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Uviedla, že rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu boli porušené jej práva a to tým, že bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku aj keď splnila obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. dosiahla dôchodkový vek a bola nepretržite poistená viac ako 15 rokov.

4. Žalovaný, ktorý bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konal v rozpore s § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj za toho stavu, že sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovaného aj prvostupňového orgánu je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobkyňa nedosiahla dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní a jej poukaz na ustálenú judikatúru odmietol z dôvodu, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaný aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobkyňa splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1,2 citovaného zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 16.10.2006 a jej celková doba poistenia je 38 rokov a 244 dní (3 roky a 304 dní +34 rokov a 305 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 3 rokov a 304 dní. Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobkyňa nebola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov. Tento záver žalovaného a aj prvostupňového orgánu, vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti je nevyhnutné pripomenúť, že nielen žalobkyňa, ale všetci výsluhoví dôchodcovia ( bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni ( kým nedošlo k zmenám). Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobkyňa splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnuté poukázať na to, že žalobkyňa pri podaní žiadosti neodvodzovala svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahla dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť o dôchodok podala potom, čo dosiahla dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1, 4 citovaného zákona.

5. Žalobkyňa ďalej citovala rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu a rozsudky krajských súdov.

6. Ďalej uviedla, že medzi žalovaným a žalobkyňou nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového

poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom 10So/59/2014 z 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako aj interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

7. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.

8. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len S.s.p. ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 191 ods. 3 S.s.p. ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.

16. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie

rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

17. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

18. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil.

20. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 02.06.2016 zamietla podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok k 14.02.2011 z dôvodu, že s poukazom na § 65 ods. 1, ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. aj keď dovŕšila dôchodkový vek ( 13.10.2006 ) nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov. Uviedla, že do 14.02.2011, t.j. odo dňa od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok získala 1 399 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. s poukazom na § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. 3 roky a 304 dní obdobia dôchodkového poistenia.

21. Vzhľadom na obsah žaloby bola medzi účastníkmi sporná otázka celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorá bezprostredne súvisela aj s otázkou hodnotenia doby výkonu služby príslušníka Colnej správy Slovenskej republiky pre nárok na starobný dôchodok.

22. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 13.04.2016, odporkyni doručenou dňa 21.04.2016, žalobkyňa žiadala o priznanie starobného dôchodku od 14.02.2011, t.j. 3 roky spätne od podania žiadosti. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2004 č. XXXXX/XXXX/XXXX-X priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.07.1969 do 30.04.2004, t.j. 34 rokov a 305 dní.

23. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

24. Podľa § 65 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. Pretože žalobkyňa vychovala 2 deti, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 citovaného zákona dovŕšila dňom 13.10.2006.

25. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

26. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení ( poistenie ) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ( poistenia ) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

27. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia ( poistenia ) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely príspevku za službu a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení

výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

28. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej ak nereagoval na dôvodnú námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní a v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu, na ktorú žalobkyňa poukázala, sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku.

29. Vyplýva to z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudky 9So/187/2014, 7So/138/2011, 10So/59/2014.

30. Rozhodnutia žalovanej obidvoch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3, 4 S.s.p. rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím žalovanej zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní je žalovaná povinná opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok, pričom je povinná dôsledne postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., podľa ktorého starobný dôchodok žalobkyne možno iba krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jej služby colníka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.

32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).