Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27CoP-11-2017.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného N., dieťa rodičov matky Bc. E. U., bytom H. T., S. XXXX/ XXX-X a otca R. K., bytom J. č. XXX, zastúpeného JUDr. C. C., advokát, spol. s r.o., so sídlom H. T., R. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. novembra 2016, č.k. 11P/158/2016-15, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10P/97/2012-32 zo dňa 27.09.2012 tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletého Q. zo sumy 90 Eur na 150 Eur mesačne od 01.11.2016, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že výživné na mal. Q. bolo naposledy upravované v roku 2012 v čase, keď bol maloletý žiakom 1. ročníka základnej školy. V dobe tejto úpravy výživného súd vychádzal z príjmu matky 327 Eur. Okrem Q. mala dve vyživovacie povinnosti k dcére R. a R.. U otca vychádzal v čase poslednej úpravy výživného z príjmu 580 Eur. Mal ešte okrem maloletého jednu vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnej dobe matka mal. Q. naďalej pracuje v F. H. T. s príjmom 530 Eur spolu s daňovým bonusom. Má okrem mal. Q. dve vyživovacie povinnosti k dcére a vnučke. Otec v súčasnej dobe dosahuje príjem 837 Eur, od posledného výživného mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom 1. ročníka základnej školy. V súčasnej dobe navštevuje 2. stupeň základnej školy, aktívne sa venuje hádzanej a s týmto všetkým má matka zvýšené náklady. Súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť výživné zo strany otca k maloletému, nakoľko matka jednoznačne preukázala, že u maloletého stúpli náklady spojené jednak so školou, jednak so športovým krúžkom, ako aj celkovo s tým, že je vekovo starší. Okrem toho pri úprave výživného súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, okrem výživného žiadnym iným spôsobom neprispieva na maloleté dieťa, ktoré videl naposledy keď mal 3 resp. 4 roky. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, že upravil výživné o 60 Eur zo sumy 90 Eur na 150 Eur mesačne od 01.11.2016, nakoľko sa jedná o sumu, ktorú je otec schopný na základe svojich majetkových pomerov jednoznačne prispievať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Dôvodil, že matke maloletého platí mesačne 80 Eur ako povolené splátky na istine 7.000 Eur na základe rozsudku Okresného súdu H. T. sp. zn. 10C/185/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13Co/347/2011, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil. Ďalej dôvodil tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére T.. Okrem tejto má vyživovaciu povinnosť k dcére L.. Manželka je na rodičovskej dovolenke do veku 3 rokov dieťaťa a poberá 230 Eur mesačne. Zdôrazňoval, že takto má zákonnú vyživovaciu povinnosť k manželke a k dvom maloletým deťom. Z príjmu vo výške 837 Eur netto, ktorý ustálil súd prvej inštancie, hradí za užívanie samostatnej bytovej jednotky v rodinnom dome mesačne 158 Eur, maloletej Eve, ktorá navštevuje MŠ - prípravku na ZŠ platí 26 Eur mesačne, maloletej L. zaplatil za J. za 9. - 12. 2016 sumu vo výške 24 Eur. Poukazoval na to, že maloletá T. trpí ochorením dýchacích ciest, s čím sú spojené náklady na hygienické vreckovky a lieky. Okrem toho dňa 15.07.2016 s manželkou uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s H. J.. na sumu 10.000 Eur s mesačnou splátkou 59 Eur. Dôvodil, že jeho mesačné náklady objektívne pri jeho príjme a príjme manželky neodôvodňujú zvýšiť doteraz vyplácané výživné na maloletého Q. z 90 Eur na 150 Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
4. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 68 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
7. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
8. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine). Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
9. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre jeho zmenu. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, je na posúdení súdu.
10. Okresný súd v zmysle uvedeného správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane maloletého Q. došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.09.2012, č.k. 10P/97/2012-32, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 90 Eur mesačne od 01.09.2012. Od poslednej úpravy výživného tak uplynulo 4 a pol roka. Maloletý navštevuje 2. stupeň základnej školy, pričom v čase poslednej úpravy bol žiakom 1. ročníka základnej školy. V súvislosti s jeho nástupom na 2. stupeň základnej školy vzrástli matke mesačné náklady, a to z hľadiska rastu životných nákladov, ale predovšetkým z hľadiska okolností spočívajúcich vo zvýšení nákladov spojených so školskou výučbou, ošatením, ale aj s jeho športovými aktivitami, nakoľko maloletý sa venuje hádzanej, ale aj s ďalšími k veku primeranými záujmami a záľubami maloletého. Už len tieto skutočnosti odôvodňujú zmenu pôvodne určeného výživného, pretože povinnosť podieľať sa na takýchto zvýšených nákladoch má aj otec dieťaťa nielen matka, ktorá má maloletého zvereného do svojej starostlivosti. V čase poslednej úpravy výživného vychádzal súd z priemerného mesačného príjmu otca 580 Eur a matky 327 Eur. V súčasnej dobe priemerný mesačný zárobok otca predstavuje 837 Eur netto a príjem matky 530 Eur netto. Obaja rodičia majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
11. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo na strane účastníkov k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Podľa názoru krajského súdu výživné vo výške 150 Eur mesačne zodpovedá schopnostiam, možnostiam či zárobkovým pomerom otca, ktorého priemerný mesačný príjem je 837 Eur a zvýšené výživné považuje vzhľadom na zistený skutkový stav, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa o maloletého absolútne nezaujíma, tohto naposledy videl, keď mal 3 resp. 4 roky, za primerané.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je ich zákonnou povinnosťou, kde jej plnenie trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti má totiž prioritné postavenie medzi ďalšími záväzkami otca ako povinného rodiča, a preto odvolací súd z hľadiska vyživovacej povinnosti ako prednostného výdavku nezohľadnil záväzok otca vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rovnako za irelevantný považoval aj záväzok otca, ktorý má voči matke v zmysle právoplatného rozsudku titulom zmluvy o pôžičke. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nemohli ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.