Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/578/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. neb. M. S., narodená XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. N., za účasti jej právnych nástupcov, 2. F. S., trvale bytom A. N., t. č. na neznámom mieste, obaja žalovaní zastúpení opatrovníčkou Mgr. O. S., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 2 308,28 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/287/2013-148 zo dňa 12. mája 2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti i v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 7Ro/52/2012-22 zo dňa 15.05.2012, žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 14.07.2003 uzavreli žalovaní ako dlžníci zmluvu o splátkovom úvere č. 0362172598 so SLSP a.s. ako (pôvodným) veriteľom, na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume 1.659,70 eura (50.000,- Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou 8,80% ročne. Žalovaní sa poskytnutý úver zaviazali splácať v mesačných splátkach po 22,24 eura (670,- Sk) s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.08.2003 a splatnosť poslednej splátky na 20.06.2013. Pôvodný veriteľ (SLSP, a.s.) predmetnú pohľadávku voči žalovaným postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0292/1523/2008/ICE zo dňa 22.10.2008 na žalobcu a uvedené postúpenie oznámil žalovaným písomným podaním zo dňa 28.10.2008. Z predloženej špecifikácie predmetnej pohľadávky, ktorá tvorí prílohu č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že ku dňu 22.10.2008 predstavovalo omeškanie žalovaných so splácaním 1251 dní, t.j. viac ako tri roky (už ku dňu 22.10.2008), pričom žaloba bola doručená súdu 23.02.2012. Žalobca nepredložil súdu doklad o tom, že by pôvodný veriteľ vyzýval žalovaných na zaplatenie, ani že by predmetný úver zosplatnil, ako to predpokladá ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z predložených listín vyplýva, že k zosplatneniu predmetného úveru pristúpil až súčasný žalobca a to písomným podaním zo dňa 11.01.2012, v ktorom vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.02.2012 a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslil na 2.308,28 eura, ktorá suma pozostáva z vyčíslenej istiny 2.160,75 eura a bankou vyrátaných úrokov z omeškania k 22.10.2008 v sume 147,53 eura. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku dňa 22.10.2008 v sume 2.813,28 eura, keď už s touto sumou boli ku dňu 28.10.2008 žalovaní v omeškaní viac ako tri roky (1251 dní). Žaloba bola súdu doručená 23.02.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že nie je možné žalobcovi uvedenú pohľadávku priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní až po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd v danom prípade prihliada z úradnej povinnosti. Preto nárok žalobcu ako premlčaný zamietol. Súčasne osobitne skúmal povinnosť žalovaných plniť žalobcovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu,

ktorú žalovaný podpísala dňa 11.10.2010. Toto uznanie však vyhodnotil súd ako právne neúčinné, pretože nebolo v konaní preukázané, že žalovaná 1. skutočne vedela o premlčaní nároku tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná drobným písmom v bode 3 tejto dohody označenej ako forma splnenia záväzku. Vzhľadom na obsah formulárovej dohody mal súd vážne pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle dlžníka, ktorý zodpovedá obsahu dohody, o čom svedčí aj spôsob vyplňovania tohto formuláru, keď prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je ukryté do dohody o splátkach do bodu 3.1, posledná veta napriek tomu, že toto prehlásenie by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. Takto formulovaná dohoda nemôže byť pre spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Poukázal tiež na to, že žalobca vo formulárových dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t.j. suma dlhu (istiny) je vo väčšine prípadov vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom a týmto spôsobom tak chce žalobca dosiahnuť v súdnom konaní aj vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok v zmysle spotrebiteľskej právnej úpravy. Preto tento postup pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu považoval súd za rozporný s dobrými mravmi, pretože dlžník si svojim podpisom zhoršil svoje zmluvné postavenie, ktoré mu priznáva zákon (§ 54 ods. 1 . Zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára preto súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Preto súd považoval dohodu o uznaní premlčaného dlhu zo dňa 11.10.2010 za neplatnú z dôvodu, že jej uzatvorenie predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalobcu, v dôsledku čoho prišlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovanej 1. ako spotrebiteľa a ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Preto na ňu súd prvej inštancie neprihliadol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj - § 3 ods. 1, § 39, § 54, § 100 ods. 1, § 101, § 558), ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ - § 1, § 3 ods. 1, 2), zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZoOS - § 5b, § 4 ods. 8, § 7 ods. 2, § 8 ods. 4 a nasledovné), a o trovách konania rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. (§ 151 ods. 1 OSP).

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s ním nesúhlasil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, pokiaľ aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 14.07.2003, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku a preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Až od 01.01.2008 bolo novelizované ustanovenie § 52 ods. 1 OZ, avšak toto neupravovalo nároky vzniknuté pred 01.01.2008. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 7 M Cdo/9/2014, kde dovolací súd poukázal na nesprávne aplikovanie Občianskeho zákonníka na predmetný zmluvný vzťah a rozhodnutie NS SR Obdo 54/2007 o plynutí premlčacej doby pri úvere. Táto plynie s ohľadom na zročnosť jednotlivých čiastkových plnení samostatne a ak sa stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od jeho splatnosti. Nepovažoval za správnu aplikáciu ustanovení § 92 ods. 8 zákona čl. 483/2001 Z.z. o bankách a o povinnosti žalobcu preukázať, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu a ani to, že by predmetný úver zosplatnil, keď uvedenú právnu úpravu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí sa tu o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Argumentoval, že i podľa názoru Doc. JUDr. Kristiána Cascha, PhD., LL.M., ktorý bol publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom ustanovenia § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil Český Najvyšší súd, resp. Nemecký spolkový súdny dvor a to porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromno-právnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia,

ale k sankciám predpokladaným Zákonom o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že banka pred postúpením pohľadávky ak nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1251 dní, toto nie je možné spájať so splatnosťou pohľadávky, ako to urobil súd prvej inštancie, nakoľko uvedený údaj predstavuje iba počet dní omeškania, ktoré uplynuli od splatnosti prvej splátky, so zaplatením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania. Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 Zákona o bankách a s poukazom na to, že omeškanie trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva žalobca názor, že jeho právny predchodca vykonal v súlade s § 92 ods. 8 aj v takomto prípade ak by písomnú výzvu žalovaný nezasielal. Ak by aj žalobca pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo ako je uvedené vyššie žalobca nepripúšťa), tak zo znenia § 92 ods. 8 nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca pritom rozlišuje dva pojmy: pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza, že toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ka súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Preto ak je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré takto postupovali. Preto sa žalobca nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keďže nadobudol pohľadávku ku dňu 28.10.2008 v sume 2.318,28 eura dôvodne. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní dlhu, keď počet dní omeškania 1251 nie je možné spájať so splatnosťou pohľadávky, nakoľko uvedený údaj predstavuje iba počet dní omeškania, ktoré uplynuli od splatnosti prvej splátky, so zaplatením ktorej sa dostali žalovaní do omeškania. Žalobca nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.10.2008 pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá nebola pôvodným veriteľom zosplatnená. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil až žalobca a vyhlásil ju ku dňu 11.01.2012. Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je právne neúčinná a v rozpore so zákonom. V danom prípade nejde o nekalú obchodnú praktiku, či konanie v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie NS SR 7 M Cdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015). Dovolával sa s poukazom na uvedené ustanovenie aplikácie Obchodného zákonníka, keďže predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom úverovým. Preto i uznanie tohto záväzku bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Nesúhlasil tiež s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Aplikáciou uvedeného ustanovenia § 5b zákona dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, podľa článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v článku 13 ods. 4 Ústavy SR k narúšaniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a ďalších listín. Právna úprava platná na Slovensku do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa bola prijatá novela Zákona o ochrane spotrebiteľa - v nej zakotveným ustanovením § 5b, ktorá prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov ex offo) prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikácia ustanovenia § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu žaloby sa tak zotrel princíp právnej istoty ako jeden zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k závažnému zásadu do majetkových práv veriteľa. Aplikáciou uvedeného ustanovenia vzniká i reálna hrozba, že súd týmto spôsobom spôsobí škodu na majetku žalobcu. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sa stotožnili s jeho námietkami. Preto žiadal, aby odvolací súd prihliadol na tieto odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

§ 220 OSP zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v plnom rozsahu, resp. že v zmysle § 221 ods. 1 a 3 OSP vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu sa bližšie písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , účinným od 1.7.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 .

6. V danom prípade síce žalovaní nenamietali premlčanie uplatneného nároku žalobcu, avšak v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.

7. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne na vec aplikoval § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho potom nezákonne ex offo skúmal otázku premlčania uplatneného nároku s tým, že ustanovenie nadobudlo účinnosť až po začatí tohto konania od 1.5.2014. Tým nastolil otázku, či § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zavedený zákonom č. 102/2014 Z.z. je možné aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo platné a účinné. Konajúcemu súdu prikazuje zaoberať sa akýmikoľvek zákonnými prekážkami či dôvodmi, ktorých by sa inak mohol dovolávať i spotrebiteľ, ktoré by mohli spôsobiť oslabenie nároku navrhovateľa, resp. nemožnosť uplatnenia jeho nároku vrátane premlčania. Prípad premlčania nastal i v prejednávanej veci, súd bol povinný na túto okolnosť prihliadať ex offo.

13. V danom prípade § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to súd prvej inštancie, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval(viď čl. doc. JUDr. Mareka Štefčeka, PhD. „Zákon a sudcovia“; k výkladu ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, zverejnený v Justičnej revue).

14. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenie na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu, tzn. že nepravú retroaktivitu nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov (napríklad PL. ÚS 25/05, PL ÚS 3/00). Určitú retroaktivitu pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Mellacher v. Austria, kde uviedol, že: „Legislatívne musí byť daná možnosť, aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zasiahne do ďalšieho vykonávania predtým uzavretých zmlúv, aby sa dosiahol požadovaný cieľ“.

15. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.07.2003 vyplýva, že úver sa bude splácať od 20.06.2003 do 20.06.2013 v dohodnutých splátkach po 670,- Sk mesačne. Medzi prvou a poslednou splátkou je teda lehota splácania 10 rokov. Nie je preto možné súhlasiť s tým, že by sa úver premlčal za tri roky od nezaplatenia prvej splátky, resp. omeškaním s ďalšími splátkami, keďže úver bol zosplatnený až na základe oznámenia žalobcu zo dňa 11.01.2012, v ktorom vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.01.2012 a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá v uvedenom zosplatnení bola vyčíslená na 2.308,28 eura.

16. Keďže k zosplatneniu úveru došlo k 11.01.2012, najskôr od uvedeného dňa je možné počítať pre celý zostatok dlhu premlčaciu dobu tri roky, čo sa týka dovtedy zročných súm, tieto je možné považovať za premlčané jedine v prípade, ak sa stali splatné viac ako tri roky pred podaním žaloby (do 23.02.2009), avšak tie splátky, ktoré sa stali splatné v priebehu troch rokov pred podaním žaloby za premlčané nie je možné považovať. Keďže úver bol poskytnutý na dobu 10 rokov, počas tejto desaťročnej doby mali žalovaní poskytovať žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) pravidelné mesačné splátky, pričom tieto sa premlčali vždy až po uplynutí troch rokov po lehote ich splatnosti, nebolo možné k premlčaniu pristúpiť skôr (§ 103 s použitím § 52 ods. 2 . Potom, ako sa stal zročný celý dlh, žalovaní stratili výhodu ďalších splátok, ktoré by existovali od 11.02.2012 do 20.06.2013, keďže oznámením veriteľa im bola výhoda splátok odňatá a mali celý zostatok splátkového úveru zaplatiť naraz (pre stratu výhody pôvodne dohodnutých splátok, ktorá nastala v dôsledku neplnenia si povinností dlžníkmi). Na uvedené skutočnosti musí súd prvej inštancie prihliadnúť.

17. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nebráni postúpeniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru osobe, ktorá nebola bankou (postupník), ak boli splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8.

18. K možnosti prevodu nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení pohľadávky banky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti je potrebné uviesť, že banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, musia však súčasne dodržať ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. Bez súhlasu dlžníka môže postúpiť banka svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aplikácia tohto ustanovenia závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta(dlžníka) z úveru, t. j. dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienok, že: a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov alebo ich časť b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

19. Pritom postúpenie pohľadávky nemá vplyv na beh premlčacích lehôt pre splatné a nezaplatené čiastkové plnenia ani nespôsobuje stratu výhody splátok pre dlžníka. V prípade, že je úver splatný jednorazovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka sú splnené, ak dlžník v deň splatnosti nezaplatí úver s úrokmi alebo zaplatí len časť úveru alebo úrokov a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po splatnosti úveru.

20. Preto bol súd prvej inštancie povinný na uvedené skutočnosti prihliadnuť a skúmať na strane žalobcu aktívnu legitimáciu, t.j. či boli splnené podmienky, za ktorých bolo možné postúpiť uvedenú pohľadávku na žalobcu. Je však potrebné poukázať tiež na to, že súd prvej inštancie nevyvodil z uvedenej skutočnosti zodpovedajúce právne závery, keďže prioritne z dôvodu hospodárnosti konania sa zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, ktorú skutočnosť bude musieť súd prvej inštancie opätovne znova posúdiť.

21. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi predložené listinné dôkazy a vykoná dokazovanie v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preskúma tak nárok žalobcu aj z hľadiska aplikácie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) (účinný od 1.7.2016) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Podľa § 391 ods. 1 písm. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

24. Pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočné vykonanie navrhovaných dôkazov v súvislosti so splácaním dlhu bolo potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne zistí okolnosti relevantné pre posúdenie premlčania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť premlčanie nároku žalobcu v zmysle doposiaľ aplikovaného § 5b ZoOS s prihliadnutím na to, že splatnosť povinnosti žalovaných bola rozložená na splátky v trvaní 10 rokov a tak zistiť, aký dlh v čase podania žaloby bol premlčaný, rsp. s ohľadom na splatnosť jednotlivých mesačných splátok v akom rozsahu premlčaný nebol, následne prihliadnuť na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, ktorá nastala v dôsledku oznámenia veriteľa zo dňa 11.01.2012 a o nároku žalobcu rozhodnúť.

26. Odvolací súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Na posúdenie premlčania v preskúmavanej veci je teda potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to nielen ustanovenie § 101, ale aj ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka.

27. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o podanom odvolaní žalobcu, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 20.01.2017 zobral žalobu podľa § 144 späť voči žalovanej 1. v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd o zvyšku jeho nároku rozhodol v zmysle odvolania.

28. Podľa § 389 ds. 1 písm. a) (účinný od 1.7.2016) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

29. Z obsahu spisu pritom vyplýva, žalovaná 1.zomrela dňa XX.X.XXXX, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom, keďže tu ide o majetkové právo, súd mal konať s jej právnymi nástupcami, nie s nebohou žalovanou (ktorá skutočnosť sa zistila až v odvolacom konaní).

30. Podľa § 107 ods1 OSP (účinný do 30.6.2016) ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

31. Podľa § 107 ods. 3 OSP (účinný do 30.6.2016) konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

32. Podľa § 63 ods. 1 (účinný od 1.7.2016) ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

33. Podľa § 63 ods. 2 (účinný od 1.7.2016) konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

34. Žalobca vzal späť žalobu voči žalovanej 1. po rozhodnutí súdu prvej inštancie pred tým, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Pretože ale ide o majetkovú vec, súd prvej inštancie zistí jej právnych nástupcov, vyžiada si ich stanovisko v spore k tomuto procesnému úkonu žalobcu, rovnako tak stanovisko žalovaného 2. (rsp. jeho opatrovníka, ktorým už nemôže byť doterajšia opatrovníčka JUDr. O. S. - porovnaj jej vyjadrenie z 28.2.2017) a o jeho návrhu za ich účasti rozhodne.

35. Právne bezvýznamným sa medzičasom stalo posúdenie platnosti dohody medzi žalobcom a žalovanou 1. o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.10.2010, keďže žalovaná 1. zomrela a žalobca samostatným podaním zo dňa 20.01.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.01.2017, žalobu voči žalovanej 1. v celom rozsahu zobral späť.

36. Preto súd prvej inštancie o nároku žalobcu bude ďalej konať a rozhodovať s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (396 ods. 3 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .