Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-8-2021.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: F. G., D.. XX.XX.XXXX, G.L., Ž. X, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Gavalčinom, so sídlom Košice, Platanová 5, proti žalovanému: X/ B. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S.Á. X, G., X/ M. A., D.. XX.XX.XXXX, A. XX, Y., X/ B. F., D.. XX.XX.XXXX, G. XX, Y., o obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Súd p o v o ľ u j e obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/477/2020.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 3. rade vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2021 domáhal obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23D/477/2020. Súčasne v žalobe žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia tunajšieho súdu.
2. Tunajší súd uznesením č. k. 13C/8/2021-72 zo dňa 5.5.2022 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn. 23D/477/2020, Dnot 227/2020 zo dňa 26.1.2021, právoplatné dňa 26.1.2021.
3. Žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že v dedičskom konaní pred notárkou poverenou tunajším súdom bol ako syn poručiteľa t. j. dedič prvej dedičskej skupiny účastníkom konania. Prejednania dedičstva pred notárkou ako súdnou komisárkou dňa 26.1.2021 sa osobne nezúčastnil, pričom matka žalobcu B. G. predložila notárke ako súdnej komisárke plnomocenstvo, ktoré jej mal udeliť žalobca a následne za žalobcu dedičstvo odmietla. Podľa tvrdenia žalobcu jeho matka konala v dedičskom konaní bez platného plnomocenstva, nakoľko ten jej nikdy plnú moc nepodpísal.
4. Žalovaná v 1. rade prevzala žalobu s prílohami dňa 14.5.2021.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2021 žalovaná v 1. rade (matka žalobcu) doručila vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že medzi ňou a jej potomkami prebehla komunikácia týkajúca sa vyporiadania dedičstva po poručiteľovi, ktorej výsledkom bola dohoda, že nehnuteľnosť po poručiteľovi získa žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 1. rade pred pojednávaním volala žalobcovi, ktorý uviedol, že sa na pojednávanie nedostaví. Z ďalšej komunikácie nadobudla pocit, že dostala povolenie na podpísanie splnomocnenia, ktoré v dobrej viere podpísala.
6. Žalovaná v 2. rade prevzala žalobu s prílohami dňa 19.5.2021.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2021 žalovaná v 2. rade (sestra žalobcu) doručila vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že zaslala žalovanej v 1. rade splnomocnenie na zastupovanie v konaní, pričom podľa dohody dedičov mala dediť nehnuteľnosť po poručiteľovi ona. Súčasne uviedla, že súhlasí s obnovou konania.
8. Žalovaná v 3. rade prevzala žalobu s prílohami dňa 18.5.2021.
9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.6.2021 žalovaná v 3. rade (sestra žalobcu) doručila vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že v dedičskom konaní udelila plnú moc na zastupovanie svojej matke, pričom sa vzdala nároku na dedičstvo.
10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
11. Na tunajšom súde prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi C. G. pod sp. zn. 23D/477/2020. Konanie sa skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 23D/477/2020 zo dňa 26.1.2021, ktorým súd schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, kde dedičstvo nadobudla žalovaná v 1. a v 2. rade.
12. Na základe plnej moci na čl. 54 dedičského spisu je zrejmé, že v dedičskom konaní sp. zn. 23D/477/2020 po poručiteľovi konala na miesto žalobcu žalovaná v 1. rade, ktorá predložila notárke ako súdnej komisárke plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konaní.
13. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
14. Podľa ustanovenia § 75 Civilného mimosporového poriadku, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.
15. Podľa ustanovenia § 397 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
15. Podľa ustanovenia § 398 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
16. Podľa ustanovenia § 399 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
17. Podľa ustanovenia § 400 Civilného sporového poriadku, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
18. Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
19. Podľa ustanovenia § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
20. Podľa ustanovenia § 409 Civilného sporového poriadku, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Podľa ustanovenia § 410 Civilného sporového poriadku, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
22. Podľa ustanovenia § 414 Civilného sporového poriadku, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
23. Obnova konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu.
24. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne v zákone uvedených. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť napr. preto že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až potom nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k ním nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadnuť.
25. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a) C.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) C.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým ,že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) C.s.p.), ide vtedy, keď strana v pôvodnom konaní síce označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ňou navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v civilnom sporovom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu.
26. Súd vo fáze civilného sporového konania označenej ako iudicium rescindens riešil právne otázky týkajúce sa včasnosti podania žaloby a prípustnosti žaloby na obnovu konania a dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na obnovu konania.
27. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že na tunajšom súde prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi C. G. pod sp. zn. 23D/477/2020. Konanie sa skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 23D/477/2020 zo dňa 26.1.2021, ktorým súd schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, kde dedičstvo nadobudla
žalovaná v 1. a v 2. rade. Na základe plnej moci založenej v dedičskom spise na čl. 54 konala za žalobcu v dedičskom konaní žalovaná v 1. rade, ktorá v jeho mene uzavrela dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi v znení: Nehnuteľnosti nadobudla dcéra M. A. a účet v banke pozostalá manželka.
28. Žalobca žalobou na obnovu konania namietal udelenie plnej moci matke, t. j. žalovanej v 1. rade.
29. Žalovaná v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 26.5.2021 potvrdila, že plnomocenstvo jej nepodpísal žalobca ale podpísala ho sama v dobrej viere po telefonickom rozhovore so žalobcom.
30. Žalovaní v 1. až 3. rade vo svojich vyjadreniach doručených súdu zhodne uviedli, že súhlasia s obnovou konania.
31. Súd bez nariadenia pojednávania preskúmal žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/477/2020. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou (§ 400 CSP), nakoľko žalobu podal žalobca (syn poručiteľa v dedičskom konaní), v neprospech ktorého bolo vydané dedičské rozhodnutie sp. zn. 23D/477/2020, Dnot 227/2020 zo dňa 26.1.2021, právoplatné dňa 26.1.2021. Žaloba bola podaná včas, t. j. v lehote troch mesiacov, odkedy sa žalobca, mohol dozvedieť o dôvode obnovy (§ 403 CSP) a súčasne bola podaná aj v lehote v zmysle § 403 ods. 2 CSP a to do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, keďže žaloba bola podaná dňa 16.3.2021 a uznesenie o o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva sa stalo právoplatným dňa 26.1.2021. Súčasne má súd zato, že žalobca na obnovu konania bola podaná dôvodne, pričom ako dôvod obnovy konania videl v tom, že po právoplatnosti napadnutého uznesenia o dedičstve vyšli najavo nové skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) CSP), t. j. žalobca po právoplatnosti dedičského rozhodnutia zistil, že v jeho mene neoprávnene a bez plnej moci odmietla dedičstvo jeho matka (žalovaná v 1. rade). Nakoľko boli splnené všetky podmienky, stanovené v § 397 a nasl. CSP, súd na základe hore uvedených skutočností povolil obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/477/2020. Len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
35. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.