Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-35-2016.pdf
PDF · 242.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., IČO: 46 537 911, Rovná č. 4240, Poprad, právne zastúpený JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská č. 470/14, Snina, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21.júla 2016 č. XXXXXXX/XXXX takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad listom zo dňa 14.08.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.08.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2013 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 11.09.2014 o 10.00 hod. v priestoroch Daňového úradu... .
2. Na základe daňovej kontroly bol Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad dňa 19.08.2015 č. XXXXXXXX/XXXX vypracovaný protokol z daňovej kontroly, z ktorého vyplýva, že predmet daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie bola daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov marec 2013, apríl 2013, jún 2013, september 2013, október 2013. Predmetom preskúmania v tomto konaní je zdaňovacie obdobie marec 2013.
3. Zameranie daňovej kontroly bolo na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na odpočítanie dane podľa § 49 až § 55, uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa § 8 a § 9 a kontrola záznamov DPH. Zo súpisu kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole vyplýva, že kontrolovaná bola hlavná kniha rok 2013, účtovný denník rok 2013, prehľad nákladov a výnosov rok 2013, zoznam uplatnených odpisov rok 2013, záznam o prevádzke strojov, kniha dodávateľských faktúr rok 2013, dodávateľské faktúry - Int. č. dokladu XXXX-XXXX, evidencia odberateľských faktúr rok 2013, odberateľské faktúry č. XXXX-XXXX, bankové výpisy Tatrabanka č. ú.: XXXXXXXXX, výpis č. X-XX/XXXX, X/XXXX, záznamy O., príjmové a výdavkové pokladničné doklady č. XXXX-XXXX, objednávky č. XXXXXXXX, obj. XXXXXXXX, XXXX/FA/ XXX/XXX, XXX/XXXX, XXX-MSXX/XXXX, XXXXXXX, zmluva o dielo ZML XXXXXXXX, XXX/XXXXX, ZML XXXXXXX + dodatok č. 1, rámcová kúpna zmluva N/XXXX/XXXXSp.
4. Vo vzťahu k zdaniteľnému obdobiu marec 2013 preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov z protokolu vyplýva nasledovné, že žalobca nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie s konštatáciou daňové priznanie 696,92 eur, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu po kontrole 10.281,11 eur, rozdiel je 9.584,19 eur. Ďalej sa konštatuje odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 52 až § 54a zákona v riadku 20 a 21 daňového priznania, vznik práva na úplné odpočítanie. Daňový úrad zistil, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., M. R. Štefánika, Dolný Kubín, IČO:... vystavila pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., faktúru č. XXXX/XXX, int. č. XXXX/XX, dátum dodania 31.03.2013, zdaniteľné dodanie 47.920,94 eur, DPH 9.584,19 eur za vykonané stavebné práce a dodávky na stavbe XXXX Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany a z tejto faktúry si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške 9.584,19 eur.
5. Z protokolu ďalej vyplýva, že za účelom preverenia dodania týchto služieb správca dane dňa 22.10.2014 na Daňový úrad Žilina doručil dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a z odpovedí na dožiadanie zo dňa 10.11.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXCg. DÚ Žilina uviedol, že zásielky adresované na spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., sa vracajú s poznámkou, že adresát je neznámy. Na adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza, nie je označená a na základe informácie od majiteľa administratívnej budovy bolo zistené, že na tejto adrese spoločnosť nikdy nesídlila. Posledné daňové priznanie spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., podala za zdaňovacie obdobie jún 2013 a tomuto subjektu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty a bolo mu určené posledné zdaňovacie obdobie december 2013. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady, ktorými by subjekt PAMAX servis, s.r.o., preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty aj v skutočnosti vykonával. Z odpovedí na dožiadanie ďalej mal správca dane žalobcu zistené, že spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., zastupoval K. M., ktorý sa dňa 09.01.2014 v zápisnici o ústnom pojednávaní vyjadril, že od dátumu 02.11.2011 nekonal za spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., žiadne doklady spoločnosti PAMAX Servis s.r.o. nevie predložiť, lebo ich odovzdal novým konateľom, pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnym dokladom a K. M. sa plnej moci vzdal 12.04.2013. Uvedená spoločnosť na základe žiadosti správcu dane nepredložila žiadne doklady a správcovi dane bola dňa 14.01.2014 doručená zápisnica o prevzatí firemných dokladov, podľa ktorej dňa 22.04.2013 prevzal doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., nový konateľ V. S., K. XXXX, E., od S. X. (bývalý konateľ spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013). Následne správca dane vyzval na predloženie dokladov aj pána S. X., ktorý doklady taktiež nemá a Daňový úrad Žilina uviedol, že firma PAMAX servis, s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov, preto stavebné práce nemohli byť vykonané touto spoločnosťou.
6. V protokole Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad poukázal na to, že kontrolovanému platiteľovi, teda žalobcovi doručil výzvu zo dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorou ho vyzval na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by preukazovali, že práce a služby boli dodané spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., súčasne ho poučil, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní tovarov a služieb uvedených na faktúrach tejto spoločnosti nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom PAMAX servis, s.r.o., a nebude preukázané, že dodávateľovi pri dodaní vznikla daňová povinnosť, a že kontrolovanému daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane v súlade s § 49 ods. 1 a 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 51 tohto právneho predpisu a z uvedeného dôvodu nebude priznané uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane ďalej poukázal na to, že 20.07.2015 mu bolo predložené generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2013, ktorou spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., splnomocnila na konanie S. X. a kontrolovaný daňový subjekt predložil súhlas spoločnosti Váhostav - SK, a.s., zo dňa 25.01.2013 na vykonanie diela treťou osobou. Uvedené doklady nepreukazujú, že práce dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., tak, ako je uvedené na predmetnej dodávateľskej faktúre. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že preniesol dôkazné bremeno na platiteľa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že kontrolovaný platiteľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa PAMAX servis, s.r.o., nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosť, že práce uvedené na faktúre č. XXXX/XXX kontrolovanému platiteľovi dodala spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., t.j. nevedel preukázať, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH a kontrolovanému platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Poukázal na to, že platiteľ môže odpočítať daň, len ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v tom, že uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, lebo služby mu neboli dodané.
7. Správca dane konštatoval, že platiteľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady a dôkazy a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, nepreukázal, žeby došlo k dodaniu tovarov a služieb od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o.. Existencia materiálneho plnenia dodanie stavebných prác potvrdil iba dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., ktorá deklarované stavebné práce pre kontrolovaný daňový subjekt nedodala a nevznikla jej daňová povinnosť platiť daň podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, ale podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH, t.j. uvedením dane na faktúre a kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr nevzniklo.
8. Ďalej správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad v protokole konštatoval, že tým, že kontrolovaný daňový subjekt vykonal odpočítanie vo výške 9.584,19 eur z faktúry č. XXXX/XXX, s dátumom dodania 31.03.2013, dodávateľa PAMAX servis, s.r.o., ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH v spojení s § 49 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu, lebo právo odpočítať daň zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť a správca dane neuznal odpočítanie dane z uvedenej faktúry, rozdiel vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ základná sadzba 9.584,19 eur. Ďalej poukázal na odpočítanie dane podľa § 49 až § 54a zákona v riadku 20 a 21 daňového priznania úplne a pomerné odpočítanie dane.
Výpočet rozdielu odpočítania dane podľa § 49-54a v riadku 20 a 21 DP: v EUR Riadok DP Daňový subjekt Po kontrole Rozdiel* - zvýšenie odpočítania + zníženie odpočítania Koeficient X 1,00 X 20/1 - úplné odpočítanie 0.00 0.00 0,00 20/2 - pomerné odpočítanie 0.00 0,00 0,00 20/2/1 - pomerné odpočítanie (20/2 x koeficient) x 0,00 x 20 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (20/1 +20/2/1) 0,00 0,00 0,00 21/1 - úplné odpočítanie 12 816.06 3 231,87 9 584.19 21/2 - pomerné odpočítanie 0,00 0.00 0,00 21/2/1 - pomerné odpočítanie (21/2 x koeficient) X 0,00 X 21 - uplatnenie odpočítania dane § 49-54a (21/1 +21/2/1) 12 816,06 3 231,87 9 584,19 *Rozdiel = DS - Po kontrole
Rozdiel dane v riadku 20 DP celkom 0,00 EUR Rozdiel dane v riadku 21 DP celkom 9 584,19 EUR 9. Na základe uvedeného protokolu rozhodol vo veci Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím zo dňa 15.02.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov predpísal daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.... rozdiel dane v sume 9.584,19 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013 tak, že daň vyrubená podaným daňovým priznaní doručeným 25.04.2013 je 696,92 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 10.281,11 eur a rozdiel dane v sume 9.584,19 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... .
10. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.07.2016 č. XXXXXXX/XXXX tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňovému úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2016, ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 v sume 9.584,19 eur daňovému subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.... potvrdil.
11. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, ktorý namietal, že vyrubený rozdiel dane je nezákonný, nesprávny, v rozpore s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v rozpore s rozsudkami Európskeho súdneho dvora a Ústavou Slovenskej republiky. Odvolacími námietkami žalobcu bolo, že správca dane od začiatku kontroly, ktorá začala 11.09.2014, prvé úkony nevykonal v súčinnosti s daňovým subjektom, konal tak až dňa 08.07.2015, kedy sa oboznámil so zisteniami z daňovej kontroly, a ktoré sú založené na pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach. Správca dane nevykonával dokazovanie, ak ho vykonával bez jeho súčinnosti. Namietal, že 20.08.2015 predložil správcovi dane návrh dôkazov, ktoré správca dane neakceptoval, lebo zavinením správcu dane končila lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku na povinné ukončenie daňovej kontroly, ktorá bola ukončená 19.08.2015 vyhotovením protokolu. S odkazom na uvedené žalobca v odvolaní namietal porušenie právnych predpisov zo strany správcu dane a to § 3 ods. 2 Daňového poriadku, nesúčinnosť s daňovým subjektom v procese daňovej kontroly § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, upreté právo daňovému subjektu predkladať dôkazy k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly a porušenie § 46 ods. 5, § 44 a § 45 Daňového poriadku.
12. Žalobca ako dôkaz porušenia uvedených ustanovení Daňového poriadku uviedol, že zápisnica o priebehu a výsledkov dokazovania preukázané kontrolné zistenia, vyhodnotenie dôkazov týmito zákonnými náležitosťami zákonného procesu daňovej kontroly, zákonných náležitostí protokolu o daňovej kontrole a zákonného procesu daňového vyrubovacieho konania správca dane nedisponuje a v prípade, že proces daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly v procese zisťovacom a preverovacom je zaťažený vadou zákonnosti, tak samotné rozhodnutie správcu dane je rovnako nezákonné, lebo vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a z protokolu bez zákonných vyššie uvedených náležitostí protokolu o daňovej kontrole.
13. Ďalšou odvolacou námietkou je pochybenie správcu dane tým, že správca dane sa nevyrovnal s preverením prijatých zdaniteľných plnení a rovnako sa nevyrovnal s preverením daňových povinností platiteľa, ktoré boli použité pre finálnych odberateľov, čiže ak nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od platiteľov DPH, tak nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi. Toto správca dane nerieši, pretože uvedené nie je v prospech štátneho rozpočtu, porušenie zásady zákonnosti a zásady rovnocennosti zo strany správcu dane. Ďalej namietal, že ak správca dane preveroval subdodávateľov platiteľa, ktorému nebolo priznané právo na odpočítanie dane a to spôsobom vecného priraďovania jednotlivých zákaziek v reťazci subdodávateľov platiteľa, prečo túto zákonnú metódu neaplikoval aj u daňového subjektu s cieľom zistenia výšky dane na výstupe, čo je podľa názoru žalobcu predpísaný zákonný procesný postup a správca dane tento postup nedodržal, čo je v rozpore s podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, to znamená prijatie zdaniteľných plnení na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia.
14. Ďalšou odvolacou námietkou je, že správca dane s odkazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote jedného roka a toto vysvetľuje, prečo správca dane neakceptoval navrhované, ako i predložené dôkazy v rámci daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015. Platiteľ bol vystavený situácii, ktorá ho znevýhodňovala oproti správcovi dane a obmedzila jeho možnosť obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať zákonné práva. V danom prípade došlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality, ktoré je previazané so závažným a sústavným porušovaním procesného postupu, ktoré je takého rozsahu, že predstavuje úmyselné marenie účelu daňovej kontroly a daňového konania, ale aj porušenie práva daňového subjektu, ktoré mu zákon priznáva v § 3 ods. 1, 2, 8 a v §45 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa názoru žalobcu (ako odvolateľa) správca dane v priebehu daňovej kontroly neadresoval daňovému subjektu žiadnu výzvu s dôkazmi, daňový subjekt neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženiu dokladov mu nezaslal. Správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom, neoznámil tieto pochybnosti daňovému subjektu a nevyzval ho, aby sa k ním vyjadril.
15. Ďalšie námietky žalobcu ako odvolateľa smerovali vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu, ktoré považuje tiež za nezákonné, lebo v procese vyrubovacieho konania správca dane nie je oprávnený dôkazy obstarávať, s odkazom na § 68 Daňového poriadku, iba ho vyhodnocovať, aj to len vo vzťahu k námietkam a dôkazom platiteľa.
16. Žalobca ďalej namietal, že v daňovom spise chýba zápisnica o priebehu a výsledkoch dokazovania, ktorú nie je možné zamieňať s prerokovaním pripomienok a dôkazov zo dňa 02.02.2016, lebo zákon nedovoľuje nahrádzať požadovaný druh zápisnice, požadovaný druh konania pred správcom dane, navyše, ak táto podmienka je podmienkou následného vydania rozhodnutia, a ak bolo napriek tomu vydané rozhodnutie, toto je nezákonné a je potrebné ho zrušiť.
17. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že správca dane požadoval dôkazné bremeno nepatriace jemu ako kontrolovanému platiteľovi DPH. Dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval v čase inom, než bol čas zdaniteľných plnení a v rozhodnutiach je vyrubený rozdiel dane tým istým titulom, to znamená, že tretí subjekt je neexistentný, resp. nie je už platcom DPH, pretože mu bola registrácia zrušená ešte pred obdobím vykonávanej kontroly. Takéto odôvodnenie neobsahuje odkaz na príslušnú právnu normu, ktorá by sankcionovala v prípade nesplnenia niektorých podmienok sankciu neuznania odpočítania DPH. Žalobca ako odvolateľ namietal, že podľa názoru správcu dane služby nikdy neboli dodané, avšak táto skutočnosť podľa žalobcu nie je pravdivá.
18. V súvislosti so zdaňovacím obdobím marec 2013 žalobca v odvolaní uviedol, že ak správca dane vylúčil z nároku na odpočítanie dane faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 31.03.2013 od spoločnosti PAMAX Servis s.r.o., Dolný Kubín, práce boli vykonané na stavbe Diaľnice, išlo o štátnu zákazku a podľa jeho názoru musí byť odborná dokumentácia stavby zaznamenaná v stavebnom denníku a bolo úlohou správcu dane zabezpečiť tento dôkaz. Správca dane podľa jeho názoru mal vypočuť p. S. X., pričom netvrdí, že splnomocnenie pre S. X. nasvedčuje o dodávke prác tak, ako to vyhodnotil správca dane. Namieta, že tento použil vždy nie právne zdôvodnenie tak, aby tieto boli v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Ak správca dane nemal žiadne dôkazy k spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., podľa názoru žalobcu mal pristúpiť k výsluchu p. S. X. a takýto právny názor zaujal správca dane vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak chýbajúci dôkaz môže nahradiť výsluchom svedka. Správca dane teda použil vždy iné právne zdôvodnenie v jednotlivých rozhodnutiach tak, aby boli v jeho prospech.
19. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že správcovi dane sú dobre známe príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napr. aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane postupoval nezákonne, keď neumožnil mu uplatniť si odpočítanie dane z predložených faktúr, pri ktorých je nesporné, že dodané plnenia boli využité na účely podnikania a zároveň je nesporné, že boli dodané iným platiteľom v tuzemsku. V súvislosti s rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora, ktorými argumentuje správca dane, žalobca v odvolaní ďalej namietal, že nejde o oprávnenú subsumpciu a argumentoval inými rozsudkami Európskeho súdneho dvora a to C-80/11, C-142/11, C-285/11, C-354/03, C-355/03, C-484/03 s tým, že správca dane v priebehu celého procesu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal, že ide o podvodné konania a uvedené neopodstatnené a nepreskúmateľné stanovisko správcu dane interpretuje len na základe vlastnej úvahy, vlastných domnienok nad rámec zákona a z dôkazu dôkaznej núdze správcu dane a ide o umelo vykonštruované závery správcu dane.
20. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na začatie daňovej kontroly, priebeh konania s tým, že protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2015 spolu s výzvou zo dňa 19.08.2015 bol doručený daňovému subjektu 04.09.2015 a daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 04.09.2015. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu správca dane spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku dňa 05.09.2015 začal vyrubovacie konanie. Poukázal na to, že dňa 20.08.2015 správcovi dane elektronickými prostriedkami žalobca doručil návrh dôkazov, ktorým navrhol vypočuť ďalších svedkov a správca dane listom zo dňa 09.09.2015 žalobcovi oznámil, že k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote.
21. Žalovaný argumentoval, že podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku daňový úrad vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole určil lehotu 15 pracovných dní na vyjadrenie, s posledným dňom tejto lehoty 28.9.2015, ktorý deň správcovi dane bolo doručené elektronickými prostriedkami vyjadrenie k výsledkom daňovej kontroly. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, prerokoval s ním pripomienky a dôkazy, ktoré predložil, vykonal ďalšie dokazovanie a dňa 02.02.2016 oboznámil daňový subjekt s priebehom vyrubovacieho konania, o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.. Poukázal na dokazovanie vykonané miestne príslušným správcom dane Žilina s tým, že zo zápisnice zo dňa 14.01.2014 o prevzatí firemných dokladov vyplýva, že dňa 22.04.2013 doklady spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., prevzal nový konateľ pán V. S., E., P. V., ktorý zomrel v novembri 2014 od p. S. X.. Pán S. X. bol konateľom spoločnosti v čase od 16.03.2012 do 22.04.2013 a správca dane vyzval na predloženie dokladov aj p. S. X. a dňa 16.12.2015 správca dane s ním vykonal ústne pojednávanie ako svedkom, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX a ústneho pojednávania sa zúčastnil aj konateľ kontrolovaného daňového subjektu p. I. L.. S. X. sa do zápisnice z ústneho pojednávania k realizácii stavebných prác podľa predloženej faktúry pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., vyjadril, že predloženú faktúru vystavil on v čase, keď bol konateľom a podľa jeho vedomostí k dodaniu stavebných prác došlo, avšak tieto boli vykonané subdodávateľský, pracovníkov riešil p. S., ktorý stavebné práce vykonával so svojimi ľuďmi. K prácam podľa predloženej faktúry sa svedok p. S. X. nevyjadroval. Svedeckou výpoveďou svedok nepreukázal dodanie služieb, nepredložil dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie prác, nepredložil žiadne doklady o tom, kto skutočne práce vykonal a to mená a kontaktné údaje osôb, ktorí mali práce vykonať, rozsah a druh vykonaných prác, spoločnosť, ktorá mala práce v subdodávke vykonať.
22. Ďalej žalovaný poukázal na to, že na základe týchto zistení správca dane žalobcovi zaslal výzvu dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX a vyzval ho na predloženie písomných dôkazov a dokladov, ktoré by preukázali, že práce boli dodané osobou uvedenou na faktúre a súčasne bol poučený, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní služby podľa predloženej faktúry nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom PAMAX servis, s.r.o., a že tejto spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť a následne daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly s úkonmi vykonanými v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2013 oboznámený, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.07.2015. Dňa 20.07.2015 bolo správcovi dane daňovým subjektom predložené generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2013, ktorou spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., splnomocnila na konanie za spoločnosť p. S. X., avšak predložený dôkaz nepotvrdil vykonanie stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., tak, ako je deklarované na spornej faktúre. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov a informácií súvisiacich s realizáciou zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry dospel k záveru, že daňovým subjektom nebolo preukázané vykonanie stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
23. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zdôraznil, že z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar, resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar, resp. službu dodal. Daňový subjekt nevedel okrem faktúry, súpisu prác a objednávky preukázať žiadnymi inými písomnými dôkazmi, že došlo k reálnemu dodaniu služby - stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o.. Daňový subjekt nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre napriek tomu, že vystavenie faktúry potvrdil bývalý konateľ dodávateľa p. S. X., lebo jeho vyjadrenie k realizácii stavebných prác bolo všeobecné, bez uvedenia konkrétnych skutočností, t.j. kto v subdodávke stavebné práce vykonal, keďže spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., nemala materiálne ani personálne zabezpečenie na ich realizáciu. Podľa žalovaného faktúra, objednávka a súpis vykonaných prác obsahujú iba všeobecný opis zdaniteľného plnenia, neboli daňovým subjektom predložené ďalšie dôkazy, ako napr. preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod..
24. Žalovaný poukázal na to, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť, pričom daňový subjekt ako podnikateľský subjekt si musí svojho obchodného partnera vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo možné na základe predložených dokladov uznať odpočítanie dane a zdôraznil, že tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, teda daňový subjekt musí preukázať, že reálne došlo k vykonaniu stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o.. Skutočnosť, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto, ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie uskutočnené správcom dane slúži až na následné overenie skutočností a dokladov, ktoré predkladá daňový subjekt, a ak tento, ktorý má dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
25. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku žalobcu vo vzťahu k zabezpečeniu dôkazov správcom dane od iných štátnych inštitúcií, lebo aj z rozsudkov ESD C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, na ktoré je žalobcom poukázané, vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako tomu došlo v predmetnej veci.
26. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobcu rozsudkami ESD C-354/03, C-355/03 a C-484/03 poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole preveroval okolnosti, za ktorých mali byť obchody realizované, tzn. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať a správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť patrí orgánom činným v trestnom konaní. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, lebo žiadne ustanovenie Daňového poriadku to neupravuje, avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane.
27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že povinnosťou správcu dane bolo vypočuť p.S. X., žalovaný poukázal na to, že tento bol správcom dane vypočutý 16.12.2015, o čom správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX a jeho vypočutia sa zúčastnil aj konateľ daňového subjektu.
28. V súvislosti s procesnými námietkami žalobcu poukazujúcimi na nečinnosť správcu dane, keď v priebehu daňovej kontroly nevykonával dokazovanie, a ak vykonával, tak bez súčinnosti daňového subjektu, žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia dodania služieb podľa predloženej faktúry dňa 22.10.2014 doručil dožiadanie na Daňový úrad Žilina, s odkazom na zistenia správcu dane PAMAX servis, s.r.o.. Správca dane posledné zisťovania realizoval 24.06.2015 a následne 08.07.2015 bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený s priebehom s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Podľa žalovaného kontrola bola vykonávaná v súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, po zhromaždení odpovedí bol daňový subjekt informovaný o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly, pričom § 45 Daňového poriadku ustanovuje, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia. Nie je však stanovené koľkokrát sa táto činnosť má vykonávať. Správca dane postupoval v súlade s uvedeným ustanovením, pretože umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteniam, umožnil mu predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a neuprel mu jeho práva.
29. S odvolacou námietkou, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie na základe návrhu zo dňa 20.08.2015 a to z dôvodu konca lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola uskutočnená podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku sa žalovaný vyrovnal tak, že daňová kontrola začala dňa 11.09.2014 a bola ukončená v zákonom stanovej lehote a to doručením protokolu dňa 04.09.2015 a v súlade so zákonom Daňový úrad Prešov nasledujúci deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začal vyrubovacie konanie v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 Daňového poriadku.
30. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania, ktorý je už uvedený vyššie a na základe zistených skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2013 vykonal v súčinnosti s daňovým subjektom, vykonal šetrenie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu a podľa § 3 Daňového poriadku, ktorý upravuje základné zásady daňového konania, jednou zo základných zásad je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, na základe ktorej správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
31. Žalovaný konštatoval, že zo spisu vyplýva, že správca dane pri kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov platiteľa, informoval platiteľa o všetkých zisteniach, ktoré pri kontrole vyšli najavo a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, poukazujú na to, že ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane atď.), zápisnice o miestnom zisťovaní, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ale aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Argumentoval, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, lebo ide o fiškálne záujmy štátu a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
32. Žalovaný prezentuje názor, že správca dane neporušil ani § 45 ods. 1 písm.c/ Daňového poriadku, lebo umožnil daňovému subjektu predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane a nedošlo ani k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, lebo kontrolovaný daňový subjekt dňa 08.07.2015 bol oboznámený s priebehom a s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a následne listom č. XXXXXXXX/XXXX bol vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil a vysvetlil pochybnosti. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane neporušil ani § 44 a § 45 Daňového poriadku, pretože daňová kontrola bola vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie jej účelu, lebo podstatou zisťovania a preverovania nie je formálna kontrola údajov uvedených v predložených dokladoch, ale posudzujú sa všetky zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach, skúmajú sa možnosti uskutočnenia preverovaných obchodných transakcií s prihliadnutím na možnosti kontrolovaného daňového subjektu. Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií je potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu služieb subjektom uvedeným na faktúre.
33. Ak žalobca ako odvolaciu námietku uvádza aj chýbajúcu zápisnicu o priebehu a výsledkoch dokazovania a preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa §47 písm. h/ Daňového poriadku, žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, správca dane s ním dohodne deň prerokovania pripomienok a dôkazov, pričom správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykonal dokazovanie a miestne zisťovania. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spísal zápisnice podľa § 19 Daňového poriadku, pričom kontrolovaný daňový subjekt predložil len pripomienky, ale nepredložil žiadne dôkazy. Aj napriek tomu sa správca dane jeho pripomienkami zaoberal, vyhodnotil ich a so subjektom spísal dňa 02.02.2016 zápisnicu č. XXXXXXXXX/XXXX podľa uvedeného ustanovenia Daňového poriadku a uvedené zistenia boli zapracované do protokolu z daňovej kontroly a tento dokument nie je zaťažený vadou nezákonností.
34. S odvolacou námietkou, že správca dane nevykonal preverenie daňových povinností daňového subjektu na výstupe, žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane preveroval dodanie služieb osobami uvedenými na faktúrach a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu, pričom správca dane nespochybnil dodanie prác, avšak nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané dodávateľskými spoločnosťami. Ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch a to osobou uvedenou na týchto dokladoch. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že preverenie dodania prác daňovým subjektom pre svojich odberateľov by nemalo vplyv na vyrubenie rozdielu dane, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.
35. Ak žalobca v odvolacom konaní namietal, že správca dane neakceptoval jeho návrh na vypočutie svedkov zo dňa 20.8.2015, žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán daňovému subjektu listom zo dňa 09.09.2015 č. XXXXXXXX/XXXX oznámil, že jeho návrh, ktorý doručil po expedovaní protokolu z daňovej kontroly (19.8.2015) nemôže akceptovať, ale súčasne mu oznámil, že ďalšie dôkazy a jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, má možnosť predložiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu. Zároveň zdôraznil, že správca dane umožnil žalobcovi využiť tento návrh vo vyrubovacom konaní a boli vykonané svedecké výpovede. V rozhodnutí žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru prvostupňovým správnym orgánom dôkazy boli získané zákonným spôsobom, daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote a protokol bol daňovým subjektom riadne prevzatý a nie je zaťažený vadou nezákonnosti.
36. V súvislosti s námietkou, že správca dane preveroval dodanie u subdodávateľov, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 Daňového poriadku a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane oprávnene, pričom prvostupňovým správnym orgánom bol zistený skutkový stav dostatočne, dokazovanie bolo vykonané čo najúplnejšie a k dispozícii mal všetky podklady, ktoré boli potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia a bolo preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., lebo nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúre bola voči nemu uplatnená platiteľom na nej uvedeným.
37. Rozhodnutie žalovaného napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý navrhoval, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
38. Namietal, že rozhodnutie žalovaného aj Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad považuje za nezákonné, lebo sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a uvedenými rozhodnutiami došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.
39. V žalobe citoval ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Ďalej citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní § 3 ods. 2, podľa ktorého správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
40. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočne nevyrovnal s jeho námietkami, ktorými poukazoval na nezákonný postup správcu dane, a ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda že správca dane v priebehu daňového konania nezhromaždil dostatočné množstvo dôkazov a pri hodnotení vykonaných dôkazov došlo zo strany správcu dane nie k voľnému, ale k ich svojvoľnému hodnoteniu, a to jednoznačne v neprospech žalobcu. Tak, ako v odvolaní, aj v žalobe žalobca namietal, že od začiatku daňovej kontroly, t. j. od 11.09.2014 do ďalšieho prvého úkonu správcu dane, teda do 08.07.2015 správca dane nevykonal žiadne procesné úkony v súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa jeho názoru správca dane začal daňovú kontrolu a bez súčinnosti s ním po 10 mesiacoch dňa 08.07.2015 oboznámil žalobcu so zisteniami pri daňovej kontrole, ktoré sú vyložene založené na pochybnostiach správcu dane o prijatých zdaniteľných plneniach a nadväzne na týchto pochybnostiach prezentuje prvýkrát od začatia daňovej kontroly dňa 08.07.2015 neuznanie práva na odpočítanie dane z nakupovaných služieb pre finálneho odberateľa za predmetné zdaňovacie obdobie v celkovej výške 9.584,19 eur. Poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 20.08.2015 správca dane predmetné oprávnené návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov v procese daňovej kontroly odmietol, resp. ich nevykonal, pretože zavinením správcu dane, nie zavinením žalobcu, sa blížila lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku na „povinné“, bez ohľadu na štádium daňovej kontroly, bez ohľadu na neukončený proces dokazovania - ukončenie daňovej kontroly, a tak ju aj správca dane nezákonne ukončil, keď dňa 19.08.2015 vyhotovil protokol o daňovej kontrole.
41. Žalobca zdôraznil, že v prípade, ak proces daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly ako základný relevantný podklad vyhotovený správcom dane v procese zisťovacom a preverovacom je zaťažený vadou nezákonnosti, tak samotné rozhodnutie správcu dane, ktoré je zavŕšením vyrubovacieho konania, je rovnako nezákonné, pretože vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a z podkladu - protokolu o takejto kontrole bez zákonných vyššie uvedených obligatórnych náležitostí protokolu o daňovej kontrole a z týchto dôvodov je potom vadou nedodržania zákonnosti postihnuté aj rozhodnutie žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že došlo aj k hmotnoprávnemu pochybeniu správcu dane, a to v dôsledku toho, že správne určenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie roka 2013 zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty hmotnoprávne ustanovuje, že platiteľovi DPH nevzniká len právo na odpočítanie DPH, ale aj daňová povinnosť z uskutočnených zdaniteľných plnení. Správca dane sa nevysporiadal v procese daňovej kontroly dostatočne, úplne a preukázateľne s preverením prijatého zdaniteľného plnenia a vôbec sa nevysporiadal s preverením daňových povinností tohto platiteľa DPH v predmetnom zdaňovacom období z uskutočneného zdaniteľného plnenia, a to z dôvodu, že neuznané prijaté zdaniteľné plnenie bolo použité pre finálnych odberateľov a nemohlo byť pre týchto odberateľov použité zdaniteľné plnenie z iných zdrojov, čiže ak podľa deklarovania správcu dane nebolo prijaté zdaniteľné plnenie od predmetných platiteľov DPH - subdodávateľov, tak relevantne opierajúc sa o zásadu materiálnej pravdy v daňovom konaní, tak nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť tomuto platiteľovi DPH a túto stránku správneho určenia dane správca dane neriešil a vôbec sa ňou nezaoberal, pretože to nie je v prospech štátneho rozpočtu, došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady rovnocennosti zo strany správcu dane.
42. Ďalej namietal, že ak správca dane v procese daňovej kontroly, resp. v oboznámení so zisteniami, pretože proces daňovej kontroly de facto neexistoval, preveroval subdodávateľov platiteľa DPH, ktorému nebolo priznané právo na odpočítanie dane, a to spôsobom vecného priraďovania jednotlivých zákaziek v reťazci subdodávateľov platiteľa, pýta sa, prečo túto zákonnú metódu akceptovanú v rámci práva EÚ neaplikoval aj pri tomto platiteľovi, s cieľom zistenia správnej výšky dane aj na výstupe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou správneho stanovenia daňovej povinnosti za každé zdaňovacie obdobie, lebo taký je predpísaný zákonný postup podľa Daňového poriadku, čo správca dane nedodržal, resp. sa vôbec touto nepostrádateľnou stránkou správneho určenia dane vôbec nezaoberal, čo je v príkrom rozpore so základnou generálnou hmotnoprávnou zásadou, resp. podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane, t.j. prijatie zdaniteľných plnení na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia.
43. Opätovne namietal, že správca dane s poukazom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku nevykonal daňovú kontrolu s naplnením jej zákonného účelu v zákonom stanovenej lehote jedného roka a táto skutočnosť vysvetľuje, prečo správca dane už ďalej nechcel akceptovať navrhované, ako i predložené dôkazy v rámci daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015 v tomto daňovom konaní. Postupom správcu dane bol žalobca vystavený do situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala oproti správcovi dane a značne obmedzila jeho možnosti obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. V danom prípade porušovanie ústavného princípu proporcionality je podľa žalobcu previazané so závažným a sústavným porušovaním procesného postupu, ktoré je takého rozsahu, že podľa názoru žalobcu predstavuje úmyselné marenie účelu daňovej kontroly a daňového konania, ale aj porušenie práv daňového subjektu, ktoré mu zákon priznáva v § 3 ods. 1, 2, 8 a § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Akcentoval, že s existenciou uvedených procesných vád sa spája podľa žalobcu evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na samotné posúdenie veci.
44. Žalobca namietal, že nezákonné je aj vyrubovacie konanie a to preto, že v priebehu tohto konania správca dane v rozpore so zákonom získaval dôkazy, pričom vo vyrubovacom konaní je možné už len vyhodnocovať dôkazy získané počas daňovej kontroly, aj to len vo vzťahu k námietkam a dôkazom daňového subjektu, t.j. žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane požadoval dôkazné bremeno, ktoré nepatrí žalobcovi a tiež, že dôkazné bremeno u subdodávateľov preveroval v čase inom, ako je čas zdaniteľných plnení, a to s odstupom viac než jedného roka. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že žalobca iba deklaroval stavebné práce na predloženej faktúre, dôvodil, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.584,19 eur a rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítanie dane od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., za vykonané stavebné práce a dodávky na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany a predmetná spoločnosť na žiadosť správcu dane nepredložila žiadne doklady, hoci správca dane na túto povinnosť vyzval konateľov spoločnosti V. S. a S. X.. V súvislosti s tým žalobca dôvodí, že išlo o štátnu zákazku, ktorú riadila NDS, a.s., v koordinácii s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii a u takýchto štátnych zákazok musí byť tak podrobná dokumentácia stavby, že nie je možné, aby niekto dodával práce bez toho, aby to bolo zaznamenané v stavebnom denníku, a preto bolo úlohou správcu dane zabezpečiť tieto objektívne dôkazy od vyššie uvedených štátnych ustanovizní.
45. Ďalej namietal, že napriek tomu, že Miroslav Lauko, ktorý bol konateľom spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., od 16.03.2012 do 22.04.2013 ako svedok vypovedal a napriek jeho tvrdeniam, že preloženú faktúru vystavil on v čase, keď bol konateľom a podľa jeho vedomostí k dodaniu stavebných prác došlo, avšak tieto boli vykonané subdodávateľský, pracovníkov riešil p. S., ktorý vykonával stavebné práce so svojimi ľuďmi, boli vyhodnotenél v neprospech žalobcu s tým, že svedeckou výpoveďou svedok nepreukázal dodanie služieb, nepredložil dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie prác, nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto skutočne práce vykonal a k tomuto záveru správca dane dospel aj napriek tomu, že S. X. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že pracovníkov riešil p. S., ktorý vykonával stavebné práce so svojimi ľuďmi.
46. Žalobca zdôraznil, že nie je povinnosťou daňového subjektu predkladať relevantné dôkazy iných (tretích) daňových subjektov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, a preto postup správcu dane s odkazom na ustanovenie § 49 v spojení s § 51 Zákona o DPH neobstojí. Ak správne orgány neuznali predložené doklady, pretože ich spochybnili ako nedôveryhodné, túto skutočnosť nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi. Podľa názoru žalobcu uskutočnenie služby sa správcovi dane preukázalo ústnymi vyjadreniami dvoch subjektov (Služby Važec s.r.o., PAMAX servis, s.r.o.), ktoré sa podieľali na reálnom uskutočnení služby, pričom vyhlásenie zainteresovaných zmluvných strán musí správcovi dane postačovať pre deklarovanie stavebných prác spojených so vznikom daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 a § 71 ods. 6 Zákona o DPH a takto zrealizovaná služba je potom podľa § 51 Zákona o DPH právom na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Konštatoval, že aj podľa názoru správcu dane, že v prípade stavebných prác nie je podstatné, či boli vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou daňovým dokladom. Ak všetky subjekty zmluvného vzťahu potvrdili vykonanie stavebných prác v súlade s predloženou faktúrou, potom správca dane pri posudzovaní nároku musí dať prednosť skutočnému stavu pred stavom formálne právnym.
47. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že žalobca nepredložil ďalšie dôkazy, ako napr. preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod., žalobca namieta, že nie je povinnosťou žalobcu predkladať relevantné dôkazy iných (tretích) daňových subjektov na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, aj samotný správca dane uviedol, že pokiaľ neboli predložené dôkazy, tak chýbajúci dôkaz môže nahradiť výsluchom svedka, nakoľko ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku slúžia najmä svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, ale i povinné záznamy a evidencie. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi preto nie sú známe dôvody, prečo správne orgány žalobcom preukázané skutočnosti neakceptovali a rozhodli v rozpore so všeobecne platnými zákonnými ustanoveniami.
48. Žalobca poukázal na to, že z ustanovenia § 3 Daňového poriadku vyplýva základná zásada daňového konania zásada zákonnosti, ktorá je bezpodmienečnou podmienkou, ktorá je v daňovom konaní nevyhnutná, a od ktorej sa nemožno odchýliť, platí aj zásada a to posudzovanie právnych úkonov a iných rozhodujúcich skutočností pre určenie daní podľa ich obsahu. Každý právny úkon smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku určitých práv a povinností, a teda v zmysle uvedenej zásady treba prihliadať na skutočný obsah týchto práv a povinností a ich skutočnú realizáciu. Zdôraznil, že povinnosťou správcu dane je správne aplikovať príslušné zákonné ustanovenia, ktoré upravujú možnosť uplatnenia nároku na odpočítanie DPH, a ak správca dane nesprávne interpretuje príslušné zákonné ustanovenia, a pri aplikácii nepodá v rámci odôvodnenia jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo neuznal odpočítanie DPH, tak v posudzovanom prípade možno uzavrieť, že rozhodnutie správcu dane vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti.
49. Podľa názoru žalobcu v odôvodneniach rozhodnutí správca dane a žalovaný nedali náležitú odpoveď na otázku, či žalobcom realizované odpočítania DPH boli alebo neboli podľa ustanovení Zákona o DPH uplatnené v rozpore s jeho ustanoveniami a ktorými, že v odôvodnení tohto rozhodnutia absentuje tiež podstatná zákonná náležitosť a to, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, pričom tento nedostatok neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný.
50. Poukázal ďalej na to, že Ústavný súd SR pri preskúmavaní zákonnosti iných rozhodnutí daňového riaditeľstva rozhodol, že tieto boli celkom arbitrárne, svojvoľné a bez toho, aby mal ich záver o nemožnosti uznania realizovaných výdavkov oporu v spisovom materiáli, či v zákonných ustanoveniach (s odkazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07).
51. Žalobca prezentuje názor, že podstatou daňového konania v predmetnej veci nemali byť skutočnosti, ktoré sú predmetom odôvodnenia, ale podstatou daňového konania malo byť skúmanie daňových dokladov daňového subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o. čo do ich dôvodnosti, resp. jeho bezprostredných dodávateľov a nie tretích ďalších subjektov. Namietal, že správca dane neakceptoval jeho návrhy zaslané dňa 20.08.2015 v priebehu daňovej kontroly, pričom daňový subjekt má právo predkladať dôkazy v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a napriek tomu, že správca dane sa mal týmito návrhmi zaoberať, zaslal žalobcovi dňa 09.09.2015 oznámenie, že k zisteniam uvedeným v protokole sa môže vyjadriť s odôvodnením, že tieto návrhy boli doručené v čase, keď už bol expedovaný protokol z daňovej kontroly s tým, že expedovanie protokolu o daňovej kontrole nie je ukončením daňovej kontroly. Vytýkal správcovi dane, že tento v priebehu daňovej kontroly žalobcovi neadresoval ani jednu výzvu, s dôkazmi žalobcu neoboznamoval a prakticky žiadne výzvy k predloženiu dokladov žalobcovi nezaslal. Prvýkrát žalobcu kontaktovaný až dňa 08.07.2015 a týmto konaním správca dane vytváral časový tlak na žalobcu z dôvodu potreby ukončenia daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Zo strany správcu dane išlo o nečinnosť, pretože daňová kontrola začala dňa 11.09.2014, a prakticky 10 mesiacov správca dane so žalobcom nekomunikoval.
52. Na základe uvedeného porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a to tým, že ak správca dane zistil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, neoznámil tieto žalobcovi a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Opätovne argumentoval, že ak správcovi dane vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov predložených žalobcom, správca dane mal povinnosť oznámiť tieto pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil, avšak týmto spôsobom správca dane nepostupoval a s dôrazom na to, že správca dane zákonným procesným spôsobom svoje pochybnosti žalobcovi neoznámil a nevyužil inštitút vytýkacieho konania, žalobca sa mohol domnievať, že správca dane žiadne pochybnosti nemá. V danom prípade je jednoznačne na správcovi dane, aby jasným spôsobom vyjadril svoje pochybnosti a v prípade, že vyjadrenia daňového subjektu sú nejasné alebo rozporuplné, obstaral dôkazy na dôsledné vyhodnotenie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobcovi ako daňovému subjektu nie je známe a ani správca dane nikde neuviedol, akými inými dôkazmi mohol a mal ešte daňový subjekt disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Preto postupoval nezákonne správca dane, keď na základe hore uvedených zistení vylúčil nároky na odpočítanie DPH, pretože mu to neumožňuje žiadna platná zákonná úprava. Vo svojom rozhodnutí na žiadny právny rámec sa neodvoláva, len v rozhodnutí konštatuje, že odpočítanie DPH nepovažuje za preukázané.
53. Ďalej žalobca v žalobe argumentuje judikatúrou Európskeho súdneho dvora, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napr. aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Správca dane teda postupuje nezákonne, keď poškodzuje žalobcu na jeho zákonnom práve uplatniť si odpočítanie DPH z prijatých dokladov, pri ktorých je nesporné, že dodané plnenia boli využité pre účely podnikania, teda pre ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v rámci vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti a súčasne je nesporné, že boli dodané iným platiteľom v tuzemsku.
54. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na rozsudky C-80/11, C-142/11: ,,Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o podvod.“, C-80/11, C-142/11: „ Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osoba na faktúre napríklad je platiteľom DPH, disponuje tovarom, zamestnancami, je schopná dodať tovar alebo službu, splnila si povinnosť podať daňové priznanie, uhradila daň a pod.. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá iné dokumenty, ako tie, ktoré zo zákona musí mať.“, C-285/11: „Zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na odpočítanie dane za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na podvod alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené, ak sa objektívne nepreukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou podvodu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“, C- 354/03, C355/03, C-484/03: „Právo platiteľa spočívajúce v odpočítaní DPH na vstupe nemôže byť zmarené tým, že v reťazci dodávok na inom predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu bol spáchaný podvod, o ktorom platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť.“
55. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 11.11.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na začatie kontroly, vyhotovený protokol zo dňa 19.08.2015, výzvu zo dňa 19.08.2015 vo vzťahu k žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol doručený dňa 04.09.2015 a dňa 05.09.2015 s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bolo začaté vyrubovacie konanie. Poukázal na podanie žalobcu zo dňa 20.08.2015 a na to, že kontrolou za uvedené zdaňovacie obdobie bolo zistené, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry 2013/059 zo dňa 31.03.2013 za vykonané stavebné práce na stavbe 1484 Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Poukázal na dožiadanie správcu dane vo vzťahu k Daňovému úradu Žilina zo dňa 22.10.2014, obsah odpovede tohto správcu dane a na tú skutočnosť, že daňovému subjektu výzvou zo dňa 07.07.2015 č. XXXXXXXX/XXXX ho vyzval na predloženie písomných dôkazov a dokladov, ktoré by preukázali, že práce boli dodané osobou uvedenou na faktúre, s poučením, že v prípade nepredloženia dôkazov o dodaní služby podľa predloženej faktúry nebude preukázané, že nakúpené tovary a služby boli dodané platiteľom PAMAX servis, s.r.o., a že tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť a následne daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane a dňa 08.07.2015 správca dane oboznámil daňový subjekt s priebehom daňovej kontroly a s úkonmi vykonanými v rámci daňovej kontroly za celé zdaňovacie obdobie január až december 2013, s odkazom na zápisnicu o ústnom pojednávaní.
56. Konštatoval, že po vyhodnotení všetkých dôkazov a informácií, ktoré súviseli s realizáciou zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry, dospel k záveru, že daňovým subjektom nebolo preukázané vykonanie stavebných prác spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 Zákona o DPH. K žalobným námietkam, kde žalobca popisuje skutkový stav a vo všeobecnosti konštatoval, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a k porušeniu práv žalobcu, sa žalovaný nevyjadril. K námietkam, ktoré sú identické s odvolacími námietkami, žalovaný poukázal na to, že podľa jeho názoru pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotené boli vo vzájomnej súvislosti a prihliadalo sa na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 Zákona o DPH tak, ako v odôvodnení rozhodnutia s tým, že daňový subjekt nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu stavebných prác deklarovaných na predloženej faktúre a to napriek tomu, že vystavenie faktúry potvrdil bývalý konateľ dodávateľa p. S. X., lebo jeho vyjadrenie k realizácii stavebných prác bolo všeobecné, bez uvedenia konkrétnych skutočností, t.j. kto v subdodávke stavebné práce vykonal, pretože spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., nemala materiálne ani personálne zabezpečenie na ich realizáciu. Podľa názoru žalovaného faktúra, objednávka a súpis vykonaných prác obsahujú iba všeobecný opis zdaniteľného plnenia a žalobcom neboli predložené ďalšie dôkazy preberací protokol o vykonaných prácach, stavebný denník a pod.. Poukázal na rovnaké skutočnosti, ako v odôvodnení rozhodnutia a na celé dokazovanie vykonané formou dožiadaní na iné daňové úrady vo vzťahu k iným subjektom a to daňový subjekt M & J STAV, s.r.o., daňový subjekt I. E., Z. P., ECONTEC, s.r.o., spoločnosť MaK DOMISTAV, s.r.o., EKOS- KAJO PLUS, s.r.o., Košice.
57. Žalovaný uviedol, že posledné zisťovanie bolo správcom dane uskutočnené 24.06.2015, 08.07.2015 správca dane oboznámil s priebehom a z vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2013 a podľa jeho názoru kontrola bola vykonaná v súčinnosti so žalobcom, po zhromaždení odpovedí bol daňový subjekt informovaný o priebehu a výsledkoch daňovej kontroly, pričom § 45 Daňového poriadku ustanovuje, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia. Neupravené je však, koľkokrát má sa táto činnosť vykonávať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam. Bolo mu umožnené predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a nebolo mu upreté žiadne právo. V súvislosti s nevykonaním dokazovania na základe návrhu žalobcu zo dňa 20.08.2015 poukázal na to, že dňa 09.09.2015 správca dane žalobcovi ako kontrolovanému platiteľovi oznámil, že k zisteniam, ktoré sú uvedené v protokole č. XXXXXXXX/XXXX je oprávnený sa vyjadriť a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nebolo predložiť v priebehu kontroly v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobcovi vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, určená lehota 15 pracovných dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, posledný deň lehoty 28.09.2015 správcovi dane bolo doručené vyjadrenie k protokolu, v ktorom okrem iného uviedol rovnaké skutočnosti ako v podaní zo dňa 20.08.2015. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, predvolal svedkov a uskutočnil s ním ústne pojednávanie, prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom a oboznámenie subjektu s priebehom vyrubovacieho konania bolo realizované 02.02.2016, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.
58. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonávaná za zdaňovacie obdobie január až december 2013, v súčinnosti so žalobcom bolo vykonané rozsiahle šetrenie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu veci. Podľa § 3 Daňového poriadku, ktorý ustanovuje základné zásady daňového konania, je aj zásada zákonnosti, ktorú rozviedol identicky ako v odôvodnení rozhodnutia aj vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov. Opätovne tak, ako v odôvodnení, konštatoval, že z predloženého spisového materiálu mal zistené, že správca dane pri kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov platiteľa. Informoval platiteľa o všetkých zisteniach, ktoré pri kontrole vyšli najavo. Ako dôkaz boli použité všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zotrval na názore, že správca dane neporušil ani ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, pretože daňovému subjektu umožnil predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane. Nedošlo ani k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, lebo bol oboznámený dňa 08.07.2015 s priebehom a s vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a následne bol vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a odstránil a vysvetlil pochybnosti. Nedošlo ani k porušeniu ustanoveniu § 44 a § 45 Daňového poriadku, lebo daňová kontrola bola vykonaná v nevyhnutnom rozsahu, ktorý bol potrebný na dosiahnutie jej účelu. V súvislosti s námietkou o absencii zápisnice o priebehu a výsledkoch dokazovania a preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku argumentoval žalovaný ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, správca dane s ním dohodne deň prerokovania pripomienok a dôkazov. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykonal dokazovania a miestne zisťovanie, o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spísal zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku a kontrolovaný daňový subjekt predložil len pripomienky, ale nepredložil žiadne dôkazy. Aj napriek tomu sa správca dane jeho pripomienkami zaoberal, vyhodnotil ich a s daňovým subjektom spísal dňa 02.02.2016 zápisnicu č. XXXXXXXXX/XXXX podľa § 19 Daňového poriadku a uvedené zistenia boli zapracované do protokolu z daňovej kontroly a tento dokument nie je zaťažený vadou nezákonnosti.
59. V súvislosti s námietkou, že správca dane nevykonal preverenie daňových povinností žalobcu na výstupe, žalovaný uviedol, že v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, teda daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť údajov uvedených vo faktúrach. Správca dane preveroval dodanie služieb osobami uvedenými na faktúrach a nie je pritom viazaný iba návrhmi zo strany daňového subjektu. Správca dane nespochybnil dodanie prác, avšak nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané dodávateľskými spoločnosťami. Ak si platiteľ uplatní nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch a to osobou uvedenou na týchto dokladoch. Z uvedeného vyplýva, že preverenie dodania prác žalobcom pre svojich odberateľov by nemalo vplyv na vyrubenie rozdielu dane, pretože dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane dodávateľských faktúr.
60. Žalovaný sa nestotožňuje sa ani s námietkou žalobcu, že správca dane neakceptoval jeho návrh na vypočutie svedkov zo dňa 20.08.2015 s tým, že správca dane daňovému subjektu oznámil listom zo dňa 09.09.2015, že jeho návrh, ktorý doručil po expedovaní protokolu z daňovej kontroly 19.08.2015, nemôže akceptovať, avšak zároveň mu oznámil, že ďalšie dôkazy a jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, má možnosť predložiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a žalovaný mal z predloženého spisu za preukázané, že správca dane umožnil využiť tento návrh vo vyrubovacom konaní. Správca dane sa ním zaoberal a vykonal svedecké výpovede. Ak žalobca namieta, že správca dane preveroval dodanie u subdodávateľov, žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z dôvodu, že u priamych dodávateľov daňového subjektu sa nepodarilo preukázať reálne dodanie služieb, správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť obchodný reťazec. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
61. Žaloba v predmetnej veci na súd napadla dňa 27.septembra 2016, teda už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.
62. Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z.z.) v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
63. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 177 až § 193 Správneho súdneho poriadku.
64. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 3 ods. 1 až 10 upravuje základné zásady správy daní a to v ods. 1 tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia
- pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
65. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
66. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 § 24 Daňového poriadku - ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
67. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku - daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
68. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
69. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku - kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
70. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku - daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Podľa ods. 8 § 46 Daňového poriadku - zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku - daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia... .
71. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. - ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2... . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak... . Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku - ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
72. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku - odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
73. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k dňu 31.12.2013 v § 2 ods. 1 upravuje, že predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
74. Podľa § 8 ods. 1 - dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy... .
75. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH - dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
76. Podľa § 19 ods. 1 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH - daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
77. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané... .
78. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71... .
79. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že oznámením o daňovej kontrole Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad zo dňa 14.08.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené 25.08.2014 bol oznámený výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013 s tým, že daňová kontrola sa začne 11.09.2014. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že žalobca bol poučený, že podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku ho správca dane žiada, aby v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly predložil všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly.
80. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dňa 08.07.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku a za žalobcu sa zúčastnil I. L., konateľ, ktorý bol oboznámený s úkonmi vykonanými v daňovej kontrole za uvedené zdaňovacie obdobie a z predložených dokladov žalobcu vyplynulo, že v roku 2013 spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., dodávala práce pre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a.s., Žilina, s ktorou mal uzatvorenú zmluvu o dielu č. ZML XXXXXXX zo dňa 19.12.2012 s prílohou č. 1 na dodávku prác na stavbe dobudovanie stokovej siete v aglomerácii P., zásobovanie vodou, odkanalizovanie, čistenie odpadových vôd v okrese F.. Ďalej z tejto zápisnice vyplýva, že spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., má so spoločnosťou VÁHOSTAV-SK, a.s., uzavretú zmluvu o dielo č. ZML XXXXXXX na stavbu XXXX Diaľnica D1 Dubná Skala - Turany, kanalizácia diaľnice, kanalizácie vetiev križovatky S.. Ďalej bolo zistené, že žalobca si v roku 2013 objednal na výkon prác dodávateľov, u ktorých správca dane dožiadaniami preveroval skutočné dodanie služby a to vo vzťahu k PAMAX servis, s.r.o., Martin, IČO: 44398468, vystavil faktúry pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., a faktúra č. XXXX/XXX, dátum dodania 31.03.2013, základ dane 47.920,94 eur, daň 9.584,19 eur, s tým, že za účelom preverenia dodania služieb zaslal správca dane dňa 22.10.2014 dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a v odpovedi zo dňa 10.11.2014 je uvedené, že do 12.04.2013 spoločnosť zastupoval splnomocnený zástupca K. M., O. H., konateľ spoločnosti p. S. X., X. XXX bol odvolaný z pozície konateľa spol. PAMAX servis, s.r.o., dňa 22.04.2013, nový konateľ je V. S., E., P. republika. Spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, nikto nepredložil požadované účtovné doklady, spoločnosť na uvedenej adrese spoločnosti v S. nesídli (virtuálna adresa), doklady, ktorými by bolo potvrdené dodanie práce, neboli predložené, dodanie služieb nebolo potvrdené.
81. Konateľ žalobcu sa k uvedeným zisteniam v zápisnici vyjadril tak, že on týmto firmám zaslal zákazky a oni práce odviedli, robota bola odvedená a zaplatená. Nepredložil žiadne listinné dôkazy odovzdané pri ústnom pojednávaní, nevzniesol žiadne návrhy alebo námietky smerujúce k obsahu zápisnice a správca dane požiadal o predloženie dokladov do 21.07.2015, predložiť k zmluve č. ZML XXXXXXX zo dňa 19.12.2012 písomný súhlas objednávateľa o poverení vykonania diela treťou osobou, knihu dodávateľských faktúr za rok 2013 s uvedením: interného čísla došlej faktúry, dátum dodania, dodávateľ, číslo faktúry, základ dane, daň, spolu fakturovanú sumu, úhrady (suma, dátum). Konateľ žalobcu s obsahom zápisnice súhlasil.
82. Následne dňa 19.08.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX bol správcom dane vypracovaný protokol z daňovej kontroly so zisteniami tak, ako sú uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku. Výzvou zo dňa 19.08.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorá bola vypravená dňa 19.08.2015 DÚ Prešov, pobočka Poprad žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole s tým, že je podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku je oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy s tým, že písomné vyjadrenie k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
83. Zo spisu ďalej vyplýva, že elektronickým podaním datovaným dňom 18.08.2015 konateľ žalobcu navrhol dôkazy vypočutie svedka X. S., bývalý spoločník, bývalý konateľ spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., Martin a v spise je pripojené vyjadrenie konateľa žalobcu k protokolu datované dňom 25.09.2015 s tým, že navrhujú vykonanie a získanie dôkazov, ktoré nevie predložiť, a to že žalobca vykonával v roku 2013 stavebné práce pre svojich odberateľov, pre ich naplnenie si výkon niektorých prác objednával u ďalších dodávateľov, pričom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľov a to konkrétne od spoločnosti PAMAX servis, s.r.o.... s tým, že k všetkým vykonaným službám boli zo strany vyššie uvedených spoločnosti po vykonaní prác vyhotovené faktúry, ktoré boli spoločnosťou uhradené. Pri dodaní služieb vznikla vyššie uvedeným spoločnostiam daňová povinnosť z titulu dodania služby a následne žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane, nakoľko boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, s odkazom na § 49 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 Zákona o DPH s tým, že všetky dodané služby vyššie uvedenými spoločnosťami boli použité na dodávky služieb pre odberateľov žalobcu. Z uvedených dôvodov preto žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že neboli splnené podmienky práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne na §49 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko služby boli dodané. Správca dane pri rozhodovaní vychádzal z nie úplne zisteného skutkového stavu a nedostatočného zistenia, vyhodnotenia dôkazov a správca dane neakceptoval návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré predložili v priebehu výkonu daňovej kontroly dňa 20.08.2015, uzavrel daňovú kontrolu len z podkladov a dôkazov, ktoré mal k dispozícii, čo však odporuje základnej zásade daňového konania, kde správca dane je povinný zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti a je povinný vykonávať a hodnotiť dôkazy samostatne a potom všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Správca dane vyhodnocoval neúplné dôkazy a tieto vyhodnotil jednoznačne v neprospech žalobcu, hoci dodávateľ je vykonanie prác, a teda dodanie služieb pre žalobcu potvrdili. Zdaniteľné plnenie bolo teda vykonané, platba zaň bola dôvodná a vykonaná, a teda vznikol nárok na odpočet dane z DPH, nakoľko na strane dodávateľov vznikla daňová povinnosť.
84. Dňa 16.12.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX správcom dane bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku s vypočutím svedka Miroslava Lauka, za daňový subjekt SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., bol prítomný konateľ I. L.. Svedok pán S. X. uviedol, že bol konateľom spoločnosti PAMAX servis, s.r.o., od 16.03.2012 do 22.04.2013, dňa 22.04.2013 vznikla funkcia konateľovi V. S.. Spoločnosť PAMAX servis, s.r.o. zastupoval časť roka aj pán K. M., spoločnosť PAMAX servis, s.r.o., vystavila faktúry pre spoločnosť SLUŽBY VAŽEC, s.r.o.. Dňa 31.03.2013 faktúru č. XXXX/ XXX, stavebné práce Dubná Skala - Turany s tým, že plná moc udelená pánovi M. podľa jeho názoru nebola zrušená na registri na daňovom úrade. Pôvodný majiteľ bol pán M., v roku 2012 ju od neho odkúpil švagor svedka G. a p. I., nakoľko on potreboval spoločnosť na prevádzkovanie svojej činnosti, dohodli sa, že ju od p. G. a I. odkúpi, on a p. L., ktorý bol jeho bývalý spoločník. Firma fungovala potom, nakoľko spolupracovali s pánom S. na týchto zákazkách, dohodli sa, že do spoločnosti vstúpi aj pán S. ako spoločník. On riešil stavebné zákazky a zabezpečoval ľudí. Keď vstúpil do spoločnosti p. S., už boli naštrbené vzťahy so spoločníkom p. L.. Svedok sa rozhodol, že svoj podiel predá p. S. a zo spoločnosti vystúpi. Začaté zákazky si podokončoval. Pán S. mal odkúpiť podiel od p. L., čo už ale nestihol. Na otázku, kto faktúry vystavil, svedok uviedol, že tieto vystavil on ako konateľ spoločnosti. V apríli už konateľom nebol. Pán S. mu udelil plnú moc, aby si mohol dokončiť rozpracované zákazky. Na ďalšiu otázku, či došlo k dodaniu stavebných prác, svedok vypovedal, že práce boli riešené subdodávateľsky, ľudí riešil p. S.. Kto práce vykonával, odpovedal p. S.: „So svojimi ľuďmi.“ Prítomný konateľ daňového subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., bol prítomný pri vypočutí svedka, ktorému nepoložil žiadnu otázku.
85. Žalobcom vznesené námietky súd považuje za nedôvodné, pretože z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby správca dane nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom, pretože vzhľadom na to, že išlo o zdaňovacie obdobie január až december 2013, je zrejmé, že ak je na vykonanie daňovej kontroly stanovená ročná lehota, ak by správca dane žalobcu oboznamoval s každou odpoveďou na dožiadanie správcu dane, išlo by o neefektívnu kontrolu. Z obsahu citovaného administratívneho spisu v žiadnom prípade nevyplýva, žeby žalobcovi boli upreté nejaké práva a z citovaných zápisníc a z podaní žalobcu je zrejmé, že okrem návrhu v elektronickom podaní zo dňa 20.08.2015 nenavrhoval žiadne dôkazy ani žiadne listinné dôkazy nepredkladal. Ak teda správca dane vykonal vypočutie svedka p. S. X. v rámci vyrubovacieho konania, v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Námietka žalobcu, že žalovaný sa dostatočne nevyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k nezákonnému postupu správcu dane, v dôsledku čoho je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že správca dane nezhromaždil dostatočné množstvo dôkazov a pri hodnotení vykonaných dôkazov došlo zo strany správcu dane nie k voľnému ale k svojvoľnému hodnoteniu a to jednoznačne v neprospech žalobcu, nie je dôvodná.
86. Aj keď dôkaz - svedecká výpoveď pána S. X. bola uskutočnená až vo vyrubovacom konaní a nie v rámci daňovej kontroly, žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaný bol. Iba z dôvodu, že nebol dodržaný formálny postup, nemožno hovoriť o nezákonnej daňovej kontrole. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zrealizovaný určitý procesný postup, ale iba v prípede, ak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie žalobcu. Podstatné pre posúdenie veci je, že žalobcom navrhovaný dôkaz výsluch svedka M. X. vykonaný bol.
87. Z obsahu citovanej zápisnice o výsluchu svedka p. S. X. je zrejmé, že okrem prítomnosti konateľa žalobcu na objasnenie skutočného stavu veci konateľ žalobcu nevznášal žiadne otázky vo vzťahu k vypočúvanému svedkovi.
88. Je bez akýchkoľvek pochybností, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočet DPH, je povinný svoj nárok aj dostatočným a vierohodným spôsobom preukázať. Žalobca okrem faktúry a výpovedí svedka p. S. X., ktorý potvrdil dodanie služby, nepredložil žiadne dôkazy, a teda aj podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, pretože dôkazné bremeno tak, ako upravuje citované ustanovenie § 24 Daňového poriadku a to podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, konkrétne § 49 ods. 2 a § 51 je predovšetkým na daňovom subjekte. Ak teda si žalobca uplatnil právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto je aj jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a tak, ako Zákon o DPH, stanovuje podmienky. V tejto súvislosti súd tak ako správca dane poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.februára 2011 a to v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010, poukazuje na to, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal dodanie služby od spoločnosti PAMAX, s.r.o., v dôsledku čoho dodanie služieb spoločnosťou PAMAX servis, s.r.o., pretože nárok na odpočítanie DPH mu vznikne, ak vznikla daňová povinnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi, čo preukázané nebolo. Za nedôvodnú súd považuje aj argumentáciu žalobcu, nálezom Ústavného súdu SR č. I.ÚS 241/07, pretože tento na predmetnú vec je neaplikovateľný, pretože sa vzťahuje k dani z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z.z., pričom je zrejmé, že ide o iný charakter dane a tento zákon má aj inak nastavené kritéria pre uznanie výdavkov atď..
89. Námietku žalobcu, že správca dane maril účel daňovej kontroly, súd považuje za rovnako nedôvodnú vzhľadom na počet preverovaných spoločností, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné preveriť za zdaňovacie obdobie január až december 2013, uskutočnenie služieb. Ak žalobca namieta, že správcovi dane predložil faktúru ako doklad, ktorý preukazuje zdaniteľný obchod a o uskutočnení dodania služby vypovedal aj svedok S. X., je treba poukázať na to, že faktúra je dokladom, ktorý iba deklaruje zdaniteľný obchod, pretože daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla na základe vyhotovenia faktúry, ale na základe samotného aktu dodania tovaru alebo služby a faktúra preukazuje deň, ktorým k dodaniu došlo, teda deň vzniku daňovej povinnosti.
90. Súd považuje za neaplikovateľné na predmetnú vec žalobcom uvádzané rozhodnutia ESP, pretože správca dane a ani žalovaný netvrdia, že došlo k podvodu, alebo že nedošlo k dodaniu služby podľa faktúry od dodávateľa PAMAX, s.r.o.. Obe rozhodnutia založili na tom skutkovom základe, že žalobca vierohodne nepreukázal, že službu dodala spoločnosť PAMAX, s.r.o..
91. V tejto súvislosti je treba poukázať na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 218 upravuje, že členské štáty majú akceptovať ako faktúru každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené na papieri alebo elektronicky, a ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a Smernica umožňuje členským štátom stanoviť lehotu na vyhotovenie faktúr, pričom faktúru na účely DPH je podľa uvedenej Smernice a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je treba chápať ako klasickú účtovnú faktúru, pričom Zákon o DPH v § 71 ods. 2 taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti faktúry, pričom reálny obsah uvedený na faktúre musí byť daňovým subjektom, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH aj reálne preukázaný. Ak teda v konaní žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k samotnému dodaniu služby v skutočnosti došlo deklarovaným dodávateľom (PAMAX, s.r.o.), čo zistil správca dane pri výkone daňovej kontroly, potom na strane dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, a teda povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 tohto právneho predpisu, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 71 ods. 6 Zákona o DPH a odberateľ, teda žalobca nemôže odpočítať daň, pretože mu nevzniklo právo odpočítať daň v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona o DPH, teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol na faktúre.
92. Článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateniu z dôvodu ich splatnosti.
93. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide o napr. stavebné práce, pre daňové účely nie je podstatné, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou daňovým dokladom.
94. Je nesporné, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania a z § 63 ods. 2 Daňového poriadku je zrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
95. V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Námietka žalobcu, že z rozhodnutí správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad a následne žalovaného nevyplýva, k porušeniu ktorých ustanovení Zákona o DPH žalobcom došlo, je nedôvodné, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9.
96. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že k procesným pochybeniam správcu dane a žalovaného v konaní nedošlo, rozhodnutia sú správne a zákonné, preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
97. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania rovnako nepriznal, pretože nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca žalovanému hradil trovy konania.
98. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.