Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-64-2017.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/64/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu D. proti žalovanému B. o zaplatenie 2.309,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2016, č.k. 16C/50/2014-75, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania O. p o t v r d z u j e .
O. právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.309,69 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 3,257% ročne z jednotlivých súm špecifikovaných v žalobe. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 27.07.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 napokon zaplatil len 1.065,85 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka na okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. O. H. vystupujúce v konaní do 30.06.2016 ako vedľajší účastník v podaní zo dňa 18.11.2014 namietalo premlčanie žalovaného nároku a skutočnosť, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania. Uznesením č.k. 16C/50/2014-73 zo dňa 11.10.2016 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1.875,54 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,257% ročne podľa § 144, 145 a 146 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre čiastočné späťvzatie zastavil. Po čiastočnom zastavení konania predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie sumy 434,15 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.11.2012 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná. Účastníkmi konania uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere pozitívne vymedzené v § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy je záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalovaný zaplatil v lehote splatnosti prvú splátku. Druhú splátku, ktorej splatnosť nastala dňa 12.10.2010, žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Oznámením o zosplatnení zo dňa 26.12.2010 doručenom žalovanému dňa 29.12.2010, žalobca oznámil žalovanému, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a
uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti. Žalovaný v lehote troch mesiacov od splatnosti splátky č. 2, t.j. do 12.01.2011 túto splátku neuhradil, preto mal súd za to, že k zosplatneniu záväzku žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 565 a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a bodu 13 pre prípad I písm. a/ zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti D. došlo uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení žalovanému, t.j. dňom 14.01.2011. Právo na zaplatenie dlžnej sumy úveru, ktorého vrátenie bolo pôvodne dojednané v splátkach, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka sa premlčuje v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia dlžnej sumy podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. od 15.01.2011 a posledným dňom premlčacej doby bol 15.01.2014. Keďže žalobca podal žalobu tunajšiemu súdu dňa 12.02.2014, je zrejmé, že svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu súd prihliadol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany občianskeho združenia, ktoré v konaní vystupovalo do 30.06.2016 ako vedľajší účastník, nakoľko podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Súd tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie celej dlžnej sumy, a preto žalobu zamietol. Žalovaný bol v konaní stranou, ktorej patrí nárok na úplnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. O. vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, avšak z dôvodu novej právnej úpravy procesných predpisov sa na jeho účasť v konaní od 01.07.2016 neprihliada. Zmenou právnej úpravy však občianskemu združeniu nezanikol nárok na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložilo v čase, kedy sa na jeho účasť v konaní prihliadalo, a to s poukazom na § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. O. ktoré do 30.06.2016 vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného malo v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 v konaní rovnaké práva ako žalovaný a účinky jeho právnych úkonov zostali zachované. Keďže žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP ako strane, ktorá mala plný úspech v konaní, uvedený nárok vznikol aj O., ktoré v konaní do 30.06.2016 vystupovalo na jeho strane. Z uvedeného dôvodu súd občianskemu združeniu priznal nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to do výroku o priznaní náhrady trov konania zN. (pôvodne v postavení vedľajšieho účastníka) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že uvedenému združeniu nevzniklo postavenie v zmysle § 93 O.s.p. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo toto združenie ako vedľajší účastník - ktorý je zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného - má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal otázkou účelnosti uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, a teda je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu akýchkoľvek dôvodov pre postup podľa § 251 v spojení s 255 ods. 1 CSP. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/958/2014 zo dňa 27.02.2015 a Krajského súdu v Žiline, č.k. 6 Co/589/2015. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný ani O. sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
5. V priebehu konania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
6. Podľa § 470 ods. 1 SCP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Postavenie O. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.
9. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.
10. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného, preto je potrebné za obdobie do 30.06.2016 priznať mu náhradu trov konania podľa miery procesného úspechu, ktorý v prejednávanej veci predstavuje 100%.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP tak, že O. odvolací súd nepriznal ich náhradu, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).