Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-38-2016.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom Nám. Martina Benku, 811 07 Bratislava, proti žalovanej C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zast. Mgr. Petrou Lendvayovou, Odborárske námestie 4, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.086,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/60/2015-32 zo dňa 23.10.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Odmieta sa odvolanie žalovanej proti výroku I. a III.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a IV.
III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca si žalobou podanou na súde prvej inštancie uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 1.086,45 eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami vzhľadom na neplnenie splátok úveru žalovanou riadne a včas na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 112,20 eur zastavil, vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 763,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 763,45 eur od 29.8.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 63,43 eur (17,80 eur súdny poplatok, 45,63 eur trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Štefeka, advokáta, do troch dní do právoplatnosti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1,2,3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ust. § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova a ust. § 96 ods. 1 až 3, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016. Z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 15.2.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520130310 na čiastku 850 eur za odplatu vo výške 323 eur. Zmluvou
sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku 1.173 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,25 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 116,03 eur. Žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu uhradila celkovo 86,55 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie je posudzovaný právny vzťah strán sporu od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Keďže žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty späť pred začatím pojednávania súd prvej inštancie konanie vo veci v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zastavil. Ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje iba údaj o priemernej RPMN vo výške 46,35%, pričom údaj o vlastnej RPMN, teda údaj o RPMN tohto konkrétneho úveru je uvedený iba v obchodných podmienkach. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.6.2013, sp. zn. 9Co/68/2012. Rovnako podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatil samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je povinná vrátiť požičanú sumu 763,45 eura (850 eur - 86,55 eur), a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pri zaplatenej sume vo výške 86,55 eur vychádzal z vyjadrenia žalobcu, keďže žalovaná túto sumu nespochybnila, preto mal za to, že táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná.
4. O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“).
Obsah odvolania
5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že žalobca jej poskytol spotrebiteľský úver, avšak takýto úver sa poskytuje s úrokmi a nie za odplatu. Preto je zmluva v tejto časti za neplatná. Uviedla, že z listín sa nedá vyčítať, či za žalobcu zmluvu podpisoval finančný agent sprostredkujúceho úver, alebo o akú osobu sa jedná. Túto identifikáciu osoby konajúcej za spoločnosť si vyžaduje § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na § 53c Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Schválené nariadenie vlády obsahuje požiadavku na výšku písma 1,9 mm. V Žiadosti na poskytnutie úveru je výška písmen 1,00 až 1,2 mm, takže tieto dokumenty sú písané mimoriadne drobným až nečitateľným písmom. Takéto zmluvy zákon ustanovuje za neplatné. Z listu nie možné sa dopátrať, aká čiastka bude tvoriť istinu, aká úroky, pripadne iné poplatky tak ako to upravuje § 9 ods. 2 písm. k) č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Mala za to, že samotná zmluva je neurčitá, zmätočná a obsahuje neprijateľné podmienky, podľa ktorej sa dostáva do značnej nerovnováhy a postavenia úplne závislého na svojvoľnom rozhodovaní žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.01.2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012, sp. zn. 18Co 109/2011. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým by vyhlásil predmetnú zmluvu spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovanou dňa 15.02.2013 za neplatnú.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a ) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodne.
7. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Po preskúmaní vecí dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť. Napadnutými výrokmi I. a III. súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 112,20 eur a zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti, teda žalovaná nebola dotknutá týmito výrokmi na svojich právach v svoj neprospech, práve naopak v tejto časti bola úspešná.
8. Z dôvodu, že vyššie uvedeným výrokmi I. a III. napadnutého rozsudku žalovaná v žiadnom prípade nebola dotknutá na svojich právach, preto nemá právo na podanie odvolania proti týmto výrokom. Odvolací súd tak postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p odmietol odvolanie žalovanej proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku.
9. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520130310 zo dňa 15.02.2013 (č. l. 3 spisu) neobsahuje údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. , t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
11. Žalovaná v odvolaní namietala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty, porušenie ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch týkajúceho sa identifikácie finančného agenta prostredníctvom ktorého bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj nezrozumiteľnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane obchodných podmienok z hľadiska formálneho vyjadrenia textu v zmysle ust. § 53c Občianskeho zákonníka.
12. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že neboli splnené zákonne podmienky na ich preskúmavanie.
13. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
14. V § 205a O.s.p. je zakotvený systém neúplnej apelácie, ktorý sa týka preskúmania rozsudkov a uznesení, ktorými sa rozhodlo vo veci samej. Podľa tohto systému odvolací súd je súdom apelačným, nesmie však pritom zásadne prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. S prihliadnutím na nové skutočnosti rozhodnutie možno preskúmať len v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Účastník zásadne nemohol uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
15. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku vyššie uvedené odvolacie námietky týkajúce sa skutočnosti ohľadne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty, identifikácie finančného agenta
prostredníctvom ktorého bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a nezrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane obchodných podmienok neboli uplatnené žalovanou v konaní pred súdom prvej inštancie a keďže nejde ani o jeden z dôvodov uvedený vo vyššie cit. ustanovení § 205a O.s.p., odvolací súd považoval odvolanie žalovanej vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam za neopodstatnené.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní nebola úspešná žalovaná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešná bol žalobca, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu aplikoval pomyselnú normu podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že náhrada trov odvolacieho konania neprizná. Vzhľadom na uvedené odvolací súdu rozhodol tak, že žalobcovi sa náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).