Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-77-2016.pdf
PDF · 71.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/77/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava (predtým ČSOB, pobočka zahraničnej banky, IČO: 30 805 066), proti povinnému: Š. E., H.. X.XX.XXXX, XXX XX C. XX, X.. E., o uspokojenie pohľadávky vo výške 1.465,30 eur s prísl., o odvolaní Obce Bušovce proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/451/2005-103 zo dňa 8.7.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) povinnému Š. E.P., H.. X.XX.XXXX, ustanovil za opatrovníka X. C.. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.7.2008 exekučný súd uznesením č. k. 5Er/451/2005-58 schválil príklep udelený na dražbe, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2008. Súdny exekútor doručil dňa 26.3.2014 návrh na schválenie rozvrhu výťažku, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/451/2005-77 zo dňa 20.11.2014.
2. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenia §§ 29 ods. 1, 2 a 6 O.s.p., keď pred ustanovením opatrovníka žalovanému z dôvodu jeho neznámeho pobytu, má súd vyčerpať všetky možnosti zistenia, či pobyt je skutočne neznámy, uviedol, že z písomnej výpovede X. C. zistil, že povinný sa v obci dlhší čas nezdržiava. Povinný je vdovec a v obci nemá žiadnych príbuzných s tým, že obec nemá vedomosť o jeho inej adrese, na ktorej by sa mohol zdržiavať. Účelom exekučného konania je nútená realizácia judikovaného práva oprávneného vykonaného zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, avšak v tomto konaní je podľa exekučného súdu potrebné zabezpečiť ochranu povinného. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie za účelom zabezpečenia plynulosti konania z dôvodu preukázaného neznámeho pobytu povinného ustanovil povinnému na ochranu jeho práv podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka. Opatrovníka v podobe X.C. C.Š. zvolil súd ako najvhodnejšie riešenie v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p., keďže X. C. je podľa súdu prvej inštancie, schopná dostatočne chrániť práva povinného v tomto exekučnom konaní.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie X. C., keď navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa názoru odvolateľa, prvoinštančný súd nesprávne právne vec posúdil, a to predovšetkým z dôvodu, že ustanovenie obce za opatrovníka osobe, o ktorej v podstate nemá žiadnu vedomosť, čo vyplýva aj z jej písomnej odpovede na žiadosť súdu o zistenie pobytu povinného, odvolateľ má za to, že zo znenia samotného ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p. vyplýva, že prioritne by mal súd za opatrovníka ustanoviť osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom alebo kultovom prostredí, ktorá je účastníkovi blízka s tým, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, prečo súd vylúčil okruh takýchto osôb, naviac je
zrejmé, že pri ustanovení opatrovníka vychádzal výlučne z odpovede obce a z vlastnej iniciatívy ďalej bližšie neskúmal okruh príbuzných, alebo blízkych povinného, hoci tak mohol urobiť prostredníctvom príslušných registrov obyvateľov SR, registrov Polície alebo Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti poukázal na platnú judikatúru, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Sžo/155/2010, za vadu konania podľa § 237 písm. f) O.s.p. považoval odvolateľ skutočnosť, že X. C. sa nemala možnosť vyjadriť k zamýšľanému opatreniu súdu prvej inštancie ustanoviť ju za opatrovníka, pričom naviac na výkon takejto funkcie obec nie je ani personálne vybavená. Podľa X. C. je potrebné zdôrazniť, že predpokladom pre ustanovenie obce za opatrovníka je súhlas tejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka, ktorý však takýto súhlas do dnešného dňa neudelila.
5. V ďalšom odvolateľ poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach 6Cdo/205/2011 a 4Obo/12/2012, ako aj na tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky, ako zmena rozhodnutia, má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
7. Úvodom je potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tej časti jeho odvolania, v ktorej argumentoval, že proti jeho vôli ako osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka účastníka, ju nemôže súd za opatrovníka ustanoviť, ako aj v tom smere, že nebolo vykonané dostatočné šetrenie jednak pokiaľ sa týka miesta pobytu povinného, ako aj osôb pôsobiacich v rodinnom, pracovnom alebo kultúrnom prostredí, ktorá je povinnému blízka. Za podstatné však odvolací súd považuje to, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - CSP, ktorý v zmysle § 68 stanovuje, že fyzickej osobe môže byť ustanovený len procesný opatrovník, avšak len v tom prípade, ak táto osoba nie je spôsobilá samostatne konať. Ustanovenie § 68 CSP upravuje procesné situácie, keď fyzická osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, pričom v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou - O.s.p., už súd neustanovuje procesného opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy.
8. V prejednávanej veci však došlo k ustanoveniu opatrovníka povinnému z dôvodu, že sa mu nepodarilo doručiť písomnosti zo strany súdu (neznámeho pobytu), preto už po zmene procesných predpisov je súd povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2, prípadne, ak povinný nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 3 a v prípade, ak sa jedná o doručovanie písomnosti do vlastných rúk podľa § 111 všetko CSP. Platný procesný predpis (Civilný sporový poriadok) neumožňuje v prípade nedoručenia písomnosti zo strany súdu z dôvodu neznámeho pobytu fyzickej osoby, tejto ustanoviť opatrovníka.
9. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať šetrenie pobytu povinného v príslušných registroch, najmä registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, ako aj registri príslušného oddelenia Policajného zboru, nakoľko lustrácia povinného tak, ako to vyplýva z odpovede Registra obyvateľov SR bola vykonaná už dňa 30.4.2015 a až potom, ak sa nepodarí doručiť písomnosti povinného na adresu uvedenú v týchto registroch (evidovanú adresu trvalého pobytu, alebo prechodného pobytu), bude súd doručovať písomnosti tejto fyzickej osoby oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle ust. § 106 ods. 3 CSP.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil, nakoľko podľa novej procesnej úpravy už nie je možné ustanoviť opatrovníka pre doručovanie písomnosti, t. j. súd prvej inštancie nemôže ani v prípade, ak by po opätovnej lustrácii a šetrení pobytu povinného sa nepodarilo zistiť jeho adresu, ustanoviť povinnému opatrovníka, ale je povinný postupovať vo vyššie naznačenom smere.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).